Bratislava 4. augusta 2020 (HSP/Foto:The Atlantic)

Odlesňovanie brazílskeho amazonského pralesa sa v prvej polovici roka 2020 zvýšilo o rekordných 25 percent v porovnaní s tým istým obdobím vlaňajška. Vyklčovaných bolo celkovo až 3 064 štvorcových kilometrov lesa. Ide súčasne o najhoršiu bilanciu od roku 2015, keď sa s touto evidenciou začalo, uvádza brazílske ministerstvo vedy a techniky

Desiatky brazílskych firiem začiatkom júna vyzvali na zastavenie nelegálneho vylesňovania amazonského pralesa. Koncom júna zase skupina prevažne európskych investičných spoločností zaslala spoločný list brazílskym veľvyslancom vo svojich krajinách, aby vyjadrili znepokojenie nad čoraz intenzívnejším klčovaním chráneného územia za Bolsonarovej vlády.

Najsilnejším faktorom deforestacie je pestovanie sóje a chov dobytka. Pre brazílsky trh je najväčším obchodným partnerom Čína. Experti nazývajú väzbu medzi čínskym dopytom po sóji a odlesňovaním amazonského pralesa ako „čínsky faktor“. Výkonný riaditeľ najväčšej čínskej štátnej potravinovej korporácie Cofco oznámil brazílskym pestovateľom, že spoločnosť plánuje v budúcich piatich rokoch zvýšiť nákup brazílskej sóje o 25%, a upovedomil ich, že táto požiadavka nemôže byť podmieňovaná ochranou amazonského pralesa.

Národné záujmy Číny o zabezpečenie potravinovej bezpečnosti tak majú dopad ďaleko za jej hranicami. Brazílske pralesy padajú za obeť čínskemu dopytu po sóji, ktorú používa na kŕmenie prasiat. Sója je najslabší článok medzi hlavnými potravinovými komoditami, ktorý si Čína musí zabezpečiť zo zahraničia. Čínske spoločnosti investujú priamo do dodávateľských reťazcov, aby zvýšili ich možnosti exportu. Tento rastúci hlad po sóji stimuluje ďalšie odlesňovanie nedotknutej džungle.

V čínskej strednej triede rastie hlad po mäse, ktorý zvyšuje požiadavky na sóju.

Čínske opatrenia na zabezpečenie potravín sú v rozpore s environmentálnym úsilím, nezohľadňujúcim činnosť signatárov v iných krajinách.

Brazílsky prezident trvá na tom, že pre krajinu je prioritou hospodársky rast, aj keď to bude znamenať zničenie najväčšieho tropického pralesa. Brazílski farmári prichádzajúci do tropického pralesa sú spokojní.  „Čínsky dopyt je to, prečo sme tu. Treba ešte vybudovať Ferrogrão – železnicu, ktorá umožní ešte zvýšiť export do Číny.“

Ferrogrão, by mohla transportovať sóju priamo z amazonského pralesa do prístavov na rieke Tapajos a odtiaľ do Atlantického oceánu. Projekt doteraz nemal dostatočnú finančnú a politickú podporu, no zvolenie Bolsonara a čínske investície by mohli Ferrogrão zrealizovať. Bolsonaro údajne vyhral aj s podporou farmárskej loby a životné prostredie vníma predovšetkým ako zdroj. Domorodé skupiny, ktoré bojujú za zachovanie Amazonky, obvinil z toho, že držia ostatných ako rukojemníkov širšej hospodárskej prosperity. Deforestácia oproti minulému roku vzrástla dvojnásobne.

S Bolsonarom vidí Čína príležitosť na svoju iniciatívu pod názvom hodvábna cesta, skrze ktorú už kolonizuje rozvojové krajiny. Dva takéto projekty sa už v Brazílii realizujú. Priehrada Belo Monte a prístav Port Luis. Železnica do amazonského pralesa Ferrogrão by mohla byť tretím. Železničný projekt by zredukoval prepravné náklady o 40% a ušetril týždne času na doprave. Náklady sa odhadujú na 3 miliardy dolárov.

Bolsonarova administratíva teraz tvrdí, že má peniaze, naznačujúc, že niektoré z nich by prišli z fondu Saudskej Arábie a z Číny, ktorá sa zaviazala investovať do brazílskej infraštruktúry a agrobiznisu na novembrovom stretnutí skupiny BRICS. Tri čínske štátne spoločnosti, ktoré už realizovali podobne projekty v Afrike, už prejavili záujem zúčastniť sa výstavby železnice.

Čínsky štátom riadený kapitalizmus ma národnú stratégiu pre každé odvetvie priemyslu a v budúcej päťročnici chce v rámci potravinovej bezpečnosti dosiahnuť sebestačnosť v obilovinách. Kým Čína vie pokryť sebestačnosť v ryži a pšenici, sóju pre nakŕmenie svojich ošípaných, čo je polovica svetovej populácie prasiat, musí dovážať.

Čína ale nebude v produkcii sóje nikdy sebestačná, pretože na výrobu 1 tony sóje, je potrebných 1500 ton vody a krajina nemá dostatočné zdroje vody na naplnenie týchto potrieb. Jediná cesta do budúcna tak ostáva ich nákup, čo znamená postupnú likvidáciu amazonských pralesov. Z Brazílie dováža Čína 80% sóje.

Kvôli moratóriu na sóju, ktoré v Brazílii presadilo Greenpeace pred desiatimi rokmi, stále platí, že je zakázané odlesňovať pralesy za účelom pestovania sóje. Avšak brazílsky agrosektor v spolupráci s Čínou našli cestu ako to obísť. Najprv vyrúbu stromy pre pasienky pre dobytok a po niekoľkých rokoch používania už pasienky premenia na sójové plantáže. Čína od brazílskych poľnohospodárov v prvej fáze vykúpi aj dobytok a následne už odoberá sóju. Nárast pasienkov pre dobytok sa tak aktuálne stáva najväčšou príčinou odlesňovania amazonského pralesa, nasleduje konverzia pasienkov na sójové polia.

Hoci takýmto spôsobom produkcia sóje narastá, stále naráža na logistické problémy. Preto je kľúčová výstavba železnice Ferrogrão. Vlak by vytvoril novú severnú trasu, končiacu pri rieke Tapajos, ktorá je prítokom Amazonky. To by umožnilo zvýšiť prepravné kapacity do Číny o 40 miliónov ton ročne.

Prístav v Sao Louis spolu s ďalšími piatimi prístavmi má vytvoriť severný dopravný okruh, ktorý bude mať devastačný vplyv na riečny ekosystém Amazonky. Ambiciózny plán znepokojuje enviromentalistov a miestne kmene žijúce v amazonskej rezervácii. Trasa Ferrogrãa by preťala aj národný park.

Odstránenie nezákonnej ťažby dreva v Amazónii do roku 2030, ktorú Brazília prisľúbila v boji proti klimatickým zmenám, sa teraz javí ako neistý sľub pod vládou Bolsonara. Čína je najväčším obchodným partnerom Brazílie, ktorý nakupuje nielen väčšinu sóje, ale aj polovicu vývozu hovädzieho mäsa. Spolu s pekinskou stratégiou potravinovej bezpečnosti a jej infraštruktúrnymi plánmi si jej dopad na Amazóniu zaslúži dôkladné preskúmanie.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí Geng Shuang, ktorého sa pýtali na úlohu Číny pri ničení Amazónie, odpovedal, že „korelácia je pre mňa nová.“ Čínske veľvyslanectvo v Brazílii neodpovedalo ani na žiadosti The Atlantic o pripomienky.

Vodca domorodého kmeňa Kayapó, skupiny so špeciálnym chráneným štatútom a vlastníctvom pôdy Amazónie v blízkosti plánovanej železnice Ferrogrão, strávil väčšinu svojho života bojom proti zásahom na území svojho ľudu. Je presvedčený, že Peking, ktorý ovláda Bolsonara, je jediným hráčom, ktorý to môže zastaviť. No ak tak neurobí, budú bojovať až do konca.

Ivan Blaho