Odkiaľ pochádzal svätý Gorazd?

Bratislava 22. mája 2021 (HSP/Foto:Screenshot)

Gorazd je učebnicová postava z obdobia Veľkej Moravy. Bol to jeden zo Sedmpočetníkov, ekuménov, spolučinovníkom svätého Konštantína a Metoda, ktorý sa po Metodovej smrti stal biskupom moravským, do doby, kedy Wiching neuväznil ostatných jeho klerikov, mučil a vyhnal surovým spôsobom za hranice, spolu s ich kanonikmi- učeníkmi. Bolo ich viac, ako 200

V Močenku pri Nitre vedia, že Gorazd pochádzal z ich katastra. Pri neďalekom majeri, ktoré sa volá Gorazdov, mu postavili pamätník, pri ktorom Matica slovenská konala oslavy jeho pamiatke. Keď si pozrieme katastrálnu mapu Močenku, pole oproti tohto majera, až po závod Duslo Šaľa, sa volá Gorazdovské a za majerom: Nad Gorazdovom. Je správne si to všimnúť, názvy môžu byť svedkom minulosti. Močenok bolo pravdepodobne územie, ktorá sa „močilo“ na brehu obrovského Bieleho jazera prv, než vytieklo. Nadmorská výška výtokového miesta pri Kisbéri v Maďarsku udávala jeho veľkosť. Jazero celkom určite siahalo až tu, aj do Nitry, všade do okolia s nadmorskou výškou do 200 m, teda v istom čase pravdepodobne až za dedinu Rybany ku Bánovciacm nad Bebravou. Voda, ktorá nemohla potom vytiecť vysychala a zasolila dnešné pastviny s názvom Siki pri Močenku.

Podľa povesti Cyril s Metodom obdarili Gorazda kostičkou zo sv. Klimenta rímskeho, ten nechal postaviť zrejme na svojom majetku, kostolík, ktorý vysvätil jemu a pretože pápež Kliment umrel mučeníckou smrťou, toto miesto nazvali Mučeník (najstarší zápis v Zoborskej listine z r. 1113 je Mussenik). Čiže existovala osada Močenok a jej súčasťou bol aj Mučeník. Aj dnešný katolícky kostol v Močenku má patrocínium sv. Klimenta.

Ak chcete byť dôkladní, pozrite si katastrálnu mapu ešte podrobnejšie. Na dolnom konci dediny Močenok, smerom na Šaľu, je napravo dlhý pahorok. Tento kus zeme, smerom k dedine, má tiež názov Gorazdov. Ale názov sa zobrazuje na katastrálnej mape len v určitej mierke, nevidno ho stále. Išiel som sa tam prejsť. Normálne pole sa ale na vrchole zrazu zmenilo na archeologické nálezisko.

Napriek tomu, že pole nebolo orané už 20 rokov, som tam fotil črepy, ktoré starý archeológ zaradil do doby Veľkomoravskej. Pôda je tu hore mimoriadne humózna. Rozprával som s traktoristom poľnohospodárskeho družstva, ktorý mi povedal, že na tom mieste bolo veľa kameňov, ktoré ale ľudia vyzbierali. Na vrchu tejto duny z jemnučkého svetlého piesku, sa predsa nemôžu bežne nachádzať kamene! Ani v okolí 15 km sa žiadne kamene nenachádzajú. Tie, čo tu boli, ľudia postupne poodnášali na svoje stavby.

Z uvedeného je teda vysoko pravdepodobné, že tam hore bol niekedy nejaký majer, sídlisko, podľa črepov to bolo v dobe veľkomoravskej a dodnes sa volá Gorazdov. Má to svoju logiku. Prečo práve tu na kopci? V tej dobe bola zem podstatne viac premočená a nikto by si nestaval sídlo napríklad do bahna, ktoré zrejme bolo v mieste dnešného majera Gorazdov, kde je ten pamätník! Logické by bolo, keby Gorazdovci mali sídlo práve na tomto kopci. Podľa veľkosti polí to boli naozaj bohatí ľudia.

Pravdepodobne by bolo na mieste, aby niekto zobral detektor kovov, prípadne aj pôdny radar a išiel miesto preskúmať. Možno niekoho napadne aj práve tam umiestniť aspoň kríž, ako spomienku na skutočné miesto, odkiaľ Gorazd pochádzal. Je to reálnejšie, ako na terajšom majeri, kde má pamätník.

Poprechádzal som sa aj tam, kde je pamätník. Žiadne črepy, žiadne stopy po osídlení. Kto by si do bahna staval príbytok? Vždy to bolo istejšie na návrší. Zrejme tam, kde som nachádzal stopy po osídlení.

Viac v knihe Naše dejiny úplne inak, ktorá vyjde vo vydavateľstve Torden do dvoch týždňov.

Alan Dolog