Londýn 16. septembra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR – Henrich Mišovič)
Svet v rokoch 2040 až 2050 a neskôr narazí na vážne klimatické následky, ktoré zmenia život, ak sa emisie skleníkových plynov prudko do roku 2030 neznížia, uvádza sa v správe britského Kráľovského inštitútu medzinárodných vzťahov (Chatham House)
Správu pripravili na hodnotenie rizika zmeny klímy pre šéfov vlád a ministrov pred konferenciou OSN o zmene klímy v Glasgowe v novembri (COP26).
“Do 30. rokov budú extrémne teploty znamenať, že vyše 400 miliónov ľudí ročne nebude môcť pravdepodobne pracovať vonku, 10 miliónov ľudí ročne bude pravdepodobne umierať na uliciach. Do roku 2050 bude cez 70% ľudí v každom regióne sveta pravdepodobne zažívať obdobia extrémneho tepla každý rok,” varujú odborníci.
Okrem toho podľa ich odhadov sa môže úrodnosť poľnohospodárskych kultúr znížiť o 30% do roku 2050, zatiaľ čo s ohľadom na rast obyvateľstva bude treba o 50% viac potravín. Zároveň pravdepodobnosť straty úrody o 10% alebo viac sa zvýši do 40. rokov v štyroch popredných krajinách produkujúcich kukuricu (USA, Čína, Brazília a Argentína) na 40 až 70 percent.
Podľa správy do roku 2040 môže takmer 700 miliónov ľudí trpieť ročne obdobiami sucha, ktoré budú trvať najmenej šesť mesiacov. Odborníci dodávajú, že do roku 2100 bude pravdepodobne takmer 200 miliónov ľudí po celom svete bude čeliť storočnej hladine povodní (kedy voda vystupuje z brehov) a takmer 60 miliónov ľudí ročne bude trpieť záplavami. Vedci vysvetľujú, že zvýšenie hladiny mora o obyčajný jeden meter zvyšuje pravdepodobnosť podobných záplav pre Šanghaj 40 násobne, pre New York 200 násobne a pre Kalkatu 1000 násobne.
“Bez radikálnych opatrení vo všetkých smeroch, najmä pokiaľ ide o veľké zdroje emisií, extrémne teploty, prudké zníženie úrodnosti poľnohospodárskych kultúr a dlhé obdobia silného sucha spôsobia pravdepodobne milióny úmrtí navyše v budúcom desaťročí,” podotkol vedecký pracovník programu Životné prostredie a spoločnosť Chatham House a autor správy Daniel Quiggin.
Rozbor, ktorý vykonali odborníci Chatham House, ukazuje, že záväzky, ktoré prevzali vlády na porade OSN o zmene klímy v Paríži v roku 2015 a ktoré majú byť obnovené na stretnutí v Glasgowe v novembri, poskytujú svetu menej ako 5% šancu na zachovanie úrovne oteplenia pod dva stupne a menej ako 1,5% šancu na jej zachovanie pod 1,5 stupňa, čo bolo stanovené za cieľ, aby sa zabránilo tým najhorším následkom zmeny klímy.
“Terajšie tempo globálneho úsilia pre dekarbonizáciu sľubuje svetu oteplenie minimálne o 2,7 stupňa do konca storočia a predpokladá desaťpercentnú pravdepodobnosť oteplenia o 3,5 stupňa. Nové návrhy niektorých vlád na ďalšie znižovanie emisií (“prínos určovaný na národnej úrovni”) nezodpovedá tomu, čo je nutné pre zachovanie oteplenia pod bezpečnú hranicu 1,5 stupňa, zatiaľ čo niektoré veľké ekonomiky musia ešte splniť ďalšie úlohy na zníženie emisií,” podotkol Quiggin.
COP26 sa má konať v novembri v škótskom Glasgowe. Očakáva sa, že sa konferencie zúčastnia zástupcovia asi 200 krajín vrátane svetových lídrov, popredných odborníkov a aktivistov. Schôdzka svetových lídrov v Glasgowe je naplánovaná na 1. a 2. novembra, samit potrvá štrnásť dní. Počas neho sa plánuje schváliť rad dokumentov o otázkach znížení skleníkových plynov a dosiahnutí karbónovej neutrality.