Množstvo oblastí Blízkeho východu je natoľko zasiahnutých nedostatkom vody, že sa ľudia sťahujú z poľnohospodárskych oblastí do miest, kde na to nie je pripravená dostatočná infraštruktúra.
Ale tento problém Blízkeho východu zatiaľ západní politici ani médiá neriešia a venujú sa vojne a migrácii. Mnoho expertov ale varuje, že tento problém treba začať riešiť skôr, kým bude neskoro.
“Nedostatok vody na Blízkom východe bude stále zásadnejšie problém,” varuje izraelský profesor Dan Šechtman.
“Európa by preto mala pomáhať napríklad s budovaním odsoľovacích tovární, platiť ich výstavbu v chudobnejších krajinách, aby tam mali ľudia čo piť. Pretože inak sa ľudia z Blízkeho východu prídu napiť do Európy,” dodal nositeľ Nobelovej ceny za fyziku.
Napríklad v Izraeli, ktorý má vyspelú ekonomiku, už dávno vedia, ako na to. V poľnohospodárstve sa z viac ako 70 percent využíva recyklovaná voda, bežné je splachovanie úžitkovou vodou, fungujú tu totiž úradné regulácie aj osveta.
“V Iraku sme identifikovali päť bezpečnostných rizík, dopadu ekologických zmien ale sú, napr. popri fenoméne Islamského štátu, vládou odsúvané do pozadia,” hovorí analytik Kawa Hassan z bruselského EastWest inštitútu.
“Do plánu rozvoja po porážke ISIS riziká klimatických zmien vôbec nezahŕňajú. Pritom napríklad len nedostatok vody pritekajúcej v riekach z Turecka alebo z Iránu by mohol dať do pohybu až 7 miliónov Iračanov. ”