Odborníci varovali pred rizikom úplného zastavenia výroby v Európe

Moskva 27. októbra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/Julian Stratenschulte/ TASR/AP – Ted S. Warren, TASR/AP-Matthias Balk/dpa)

Medziodborová skupina európskych výrobcov a užívateľov kovov varovala pred katastrofálnymi dôsledkami nedostatku horčíka v Číne a vyzvala na prijatie opatrení proti hroziacemu riziku zastavenia výroby v Európe. Píše o tom komentátor RIA Novosti Valerij Michajlov

Vzhľadom na to, že Európska únia je takmer úplne (z 95 %) závislá na Číne, pokiaľ ide o potrebu horčíka, európsky priemysel hliníka, železa a ocele a ich dodávatelia surovín už trpia deficitom, uvádza komentátor. Ďalej v dodávateľskom reťazci hrozí, že sa problém rozšíri na tisíce európskych podnikov a ohrozí milióny pracovných miest, vrátane kľúčových odvetví, ako je automobilový priemysel a stavebníctvo.

Ceny horčíka v Európe vo výške 10 000 až 14 000 dolárov za tonu v porovnaní s cenou 2 000 dolárov za tonu na začiatku roka nazývajú lúpežou. Predpovedajú, že do konca novembra zásoby horčíka v Európe úplne dôjdu a európsky priemysel sa potopí, ak nie úplne zrúti.

Čo sa teda skutočne stalo a aké sú dôvody?

Pre začiatok podľa neho stojí za zmienku, že horčík je široko používaný v kovopriemysle a strojárstve. Horčík je najľahší konštrukčný materiál používaný v priemyselnom meradle. Horčíkové zliatiny vážia štyrikrát menej ako oceľ. Horčík sa tiež skvele opracováva. Preto sa používa predovšetkým ako ľahký konštrukčný kov v zliatinách. Najmä sa hojne používa v automobilovom a leteckom priemysle.

V posledných rokoch sa Čína podieľa na svetovej produkcii horčíka z 80-85%. Mimochodom Rusko, ktoré má najväčšie svetové zásoby tohto kovu, je najbližším prenasledovateľom Číny, ale produkuje ho 13-15-krát menej ako Čína. Výroba horčíka je sústredená v závodoch v Bereznikách (AVISMA) a v Solikamsku (Solikamský horčíkový závod). A je príznačné, že po niekoľkých rokoch sporov a súdnych sporov ohľadom prevodu vlastníctva závodu v Solikamsku generálna prokuratúra nedávno požiadala o zabavenie akcií v prospech štátu s tým, že išlo o nezákonnú privatizáciu v rokoch 1992-1996.

Zatiaľ čo Európa produkuje približne 17 % svetových zásob horčíka, jeho produkcia je minimálna. V dôsledku toho je podľa jeho slov takmer úplne závislá na dodávkach z Číny. V septembri čínska vláda rozhodla o uzavretí 35 z 50 hutí a o znížení výroby v ostatných hutách na polovicu. V skutočnosti tak vznikol obrovský deficit.

Dôvod zníženia produkcie 

Prečo teda Čína drasticky znížila produkciu horčíka? Odpoveď je jednoduchá: kvôli energetickej kríze, píše komentátor RIA Novosti. V rámci týchto požiadaviek Čína nielen sľúbila, že sa do roku 2060 priblíži k uhlíkovej neutralite, ale začala sa týmto smerom aktívne uberať. V júli Čína zaviedla nový systém obchodovania s emisiami CO2. Ešte predtým začala Čína zatvárať uhoľné bane – počas niekoľkých rokov ich bolo uzavretých mnoho stoviek.

V septembri sa, ako píše Michajlov, krajina stretla s vážnou energetickou krízou, ktorú sa snažila riešiť nielen znovuotvorením zakonzervovaných baní, ale aj cieleným znižovaním spotreby elektriny.

Mimochodom, nedostatok horčíka už zasiahol aj Severnú Ameriku. Kanadský výrobca Matalco Inc. minulý týždeň oznámil svojim zákazníkom, že dostupnosť horčíka „vyschla“, a pokiaľ bude nedostatok pretrvávať, bude musieť už v budúcom roku obmedziť výrobu a dodávky zliatin.

EÚ teraz rokuje s Čínou a vyzýva ju, aby zvýšila produkciu horčíka. Ale samozrejme nie ponukou pomoci v podobe dodatočných dodávok energie: Číňania si majú dodatočnú energiu na uspokojenie svojich európskych potrieb nájsť sami.

Ďalšie problémy

Je však horčík jediným problémom? Michajlov píše, že v minulom roku bol celosvetový nedostatok čipov a automobilový priemysel (a nielen ten) týmto nedostatkom trpel a stále trpí. Nedávno vyšiel najavo nedostatok úplne iného druhu – nedostatok vodičov nákladných automobilov, ktorý sa prejavil najmä vo Veľkej Británii.

To má zaujímavú súvislosť: po nútenom zvýšení miezd vodičov kamiónov Británia zápasí s veľkým nedostatkom vodičov autobusov. Každý počul o nedostatku uhlia a plynu v Európe (a mimochodom aj v juhovýchodnej Ázii). Na jar sa v Európe očakáva nedostatok hnojív. Celý svet je navyše na pokraji nedostatku medi – zásoby medi na londýnskej burze klesli na rekordne nízku úroveň za pol storočia obchodovania, zatiaľ čo cena sa za rok zvýšila jedenapolkrát.

Zoznam je dlhý. A všetky tieto problémy nie sú spôsobené iba pandémiou covidu-19. Rovnakou mierou, ak nie väčšou, ich spôsobila činnosť Západu. Jednak špecifickými metódami riešenia krízy, založenými na emisii nepredstaviteľného a nezabezpečeného množstva svetových mien (predovšetkým dolára). Po druhé, Západom inšpirovaný „zelený prechod“, ktorý, ako je propagovaný, nie je ani tak záujmom o životné prostredie, ako skôr o udržanie ekonomickej prevahy na úkor ostatných krajín.

V tejto situácii budú inflácia, občasný nedostatok rôzneho tovaru a trvalé prejavy energetických kríz po celom svete stále bežnejšie. Rovnako ako sa dnes čoraz častejšie objavujú obrázky poloprázdnych regálov amerických supermarketov, ktoré pripomínajú sovietske pulty na prelome 80. a 90. rokov, dodáva.