Čurillovcom sa kráti čas: Chystá sa výrazná zmena v prípade ochrany pre oznamovateľov

Bratislava 6. decembra 2023  (TASR/HSP/Foto:Screenshot Facebook)

Aktualizované 6. decembra 2023 17:39

Ochrana pre oznamovateľov závažnej protispoločenskej činnosti by sa viac nemala poskytovať príslušníkom Policajného zboru. Vyplýva to z novely zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorú v stredu schválila vláda

Parlamentu navrhuje kabinet zákon prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Už poskytnutá ochrana pre policajtov by mala zaniknúť dňom nadobudnutia účinnosti novely zákona.

“Vzhľadom na špecifické postavenie Policajného zboru, ktorý je ozbrojeným bezpečnostným zborom s príslušníkmi v služobnom pomere, sa navrhuje vylúčiť Policajný zbor a jeho príslušníkov spod tých ustanovení zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorých aplikácia by bola v tomto zbore problematická,” načrtol predkladateľ. Ako doplnil, obdobná výnimka platí aj pre spravodajské služby či Národný bezpečnostný úrad.

Súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov na pracovnoprávny úkon alebo rozhodnutie zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi sa viac nemá vyžadovať, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok, ak ide o pracovnoprávny úkon, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa, alebo ak ide o pracovnoprávny úkon, ktorý je zamestnávateľ povinný vykonať podľa osobitného predpisu.

V súvislosti s poskytnutím ochrany v rámci trestného konania sa navrhuje zaviesť možnosť preskúmať rozhodnutia prokurátora o udelení ochrany zamestnancovi na žiadosť zamestnávateľa. Obdobná úprava sa navrhuje aj v rámci konania o správnom delikte. Predkladateľ argumentuje, že v prípade zamestnávateľa absentuje obdobný inštitút ako má oznamovateľ, ktorý sa v prípade neposkytnutia ochrany môže obrátiť na prokurátora so žiadosťou o preskúmanie dôvodov neposkytnutia ochrany.

V zákone sa majú tiež spresniť viaceré definície tak, aby ich nebolo možné vykladať v rozpore so zámerom zákona. Explicitne sa má napríklad uviesť, že oznámenie sa musí týkať, respektíve potenciálne prispieť k objasneniu protispoločenskej činnosti zamestnávateľa. Dopĺňa sa aj podmienka vecného súvisu medzi obsahom oznámenia a činnosťou zamestnávateľa.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia “z dôvodu zjavného zneužívania inštitútu chráneného oznamovateľa a možného negatívneho vývoja danej situácie a potreby okamžitej reakcie na ňu”.

Ochrana poskytnutá oznamovateľovi do dňa nadobudnutia účinnosti novely má zostať zachovaná, len ak spĺňa ustanovené podmienky.

Vláda “musela reagovať”

Premiér Robert Fico (Smer-SD) vyhlásil, že vláda musela reagovať na účelovú zmenu zákona. “Nie je možné, aby ľudia, ktorí robili zle, sa skrývali za účelovo zmenené zákony, ktoré si pripravili pár mesiacov pred skončením ich volebného obdobia, lebo vedeli, že už nebudú v tejto práci pokračovať,” zdôvodnil. V súvislosti s vyňatím policajtov povedal, že tí majú iné možnosti vlastnej ochrany.

Zmeny v zákone podľa Fica zabezpečia, že systém nebude možné zneužívať. Vysvetlil, že zamestnanec bude môcť podať trestné oznámenie iba v línii svojich nadriadených v orgáne, kde pracuje. “Nemôže nejaký zamestnanec na ministerstve životného prostredia dať trestné oznámenie na nejakú advokátsku firmu, ktorá nemá nič spoločné s ministerstvom,” skonštatoval.

Kubina reaguje 

Právny zástupca čurillovcov Peter Kubina reaguje: “Je to ako keby uprostred partie šachu hráč, ktorému sa nedarí, presadil zmenu pravidiel hry, podľa ktorej sa odteraz každý jeho pešiak považuje za kráľovnú alebo vežu a zároveň súperova kráľovná a obidve veže idú z hry von. Alebo uprostred hokejového zápasu by si tím, ktorý prehráva 0:4, zmenou vynútil zmenou pravidiel zrušenie zápasu a kontumačné víťazstvo.

Zverejnený návrh novely zákona o ochrane oznamovateľov je v rozpore s ústavou (pretože je retroaktívny a mení pravidlá hry počas hry a pod rúškom zákona zasahuje do konkrétnych individuálnych prípadov a súdnych rozhodnutí, s ktorými sa súčasná moc nedokáže zákonným spôsobom vysporiadať). Okrem toho je aj v rozpore s právom Európskej únie, pretože nad rámec smernice vylučuje z ochrany veľmi veľkú a významnú kategóriu štátnych zamestnancov.

Prečo rovno neschvália zákon, ktorý by stanovil, že osoby Čurilla, Ďurka, Mašin, Sabota, Magula a Dunčko (aj s uvedením ich fotografií a dátumov narodenia) nemajú právo obracať sa na súdy a iné inštitúcie Slovenskej republiky? Bolo by to tak jednoduchšie a efektívnejšie.”