Poukázala na to, že deti berú viac liekov, ako je potrebné. Odporúča preto ich podávanie u detí zvážiť a pokiaľ je to možné, vyhnúť sa mu. Zvlášť opatrný treba byť v prípade kombinácie liekov. Počas liečby treba dbať na to, aby mali deti dostatočný prístup tekutín. U chronických pacientov treba podľa jej slov zabezpečiť sledovanie v nefrologickej ambulancii.
Existuje tak šanca, že chronické obličkové ochorenie nevznikne, zdôraznila Furková. Poškodenie liekmi spôsobí chronické zmeny obličkových štruktúr a dieťa sa dostáva do prvého štádia CHOCH. Obličky vtedy začnú fungovať na tzv. “funkčnú rezervu”.
Funkčné štruktúry obličky sú viac zaťažované ako bežne u zdravého dieťaťa. Ak túto záťaž nevydržia, tak odumierajú a dieťa postupne prechádza do druhého a tretieho štádia chronickej obličkovej choroby. Zvyčajne ho však nič nebolí a nemá príznaky. Odhaliť ju však môže vyšetrenie moču a krvi. Štádií CHOCH je päť. Piate znamená dialýzu alebo transplantáciu.
Medzi lieky, ktoré deti užívajú najčastejšie, patria tie proti teplote, bolesti, zápalu – antipyretiká, analgetiká a antiflogistiká. Ide o paracetamol, kyselinu acetylsalicilovú, či nesteroidné protizápalové lieky. Všetky môžu, najmä pri vyšších dávkach, vážne poškodiť obličky. Napríklad paracetamol je podľa Furkovej toxický v dávkach nad 200 miligramov na kilogram váhy.
Pri dlhodobom užívaní u chronických detských pacientov môžu lieky spôsobiť tzv. analgetickú nefropatiu. Ide o chronické ochorenie spôsobujúce nezvratné zmeny v štruktúre a funkcii obličiek. Týchto pacientov často diagnostikujú až v treťom štádiu CHOCH, keď sú už zvýšené hodnoty odpadových produktov ako kreatinín či urea a obličky sú v počiatočnom štádiu zlyhávania. Poškodenie obličiek môžu spôsobiť i antibiotiká, a to aj najznámejší penicilín.