Obrana ukrajinských ozbrojených síl visí na vlásku na viacerých úsekoch frontu

Kyjev 7. decembra 2023 (HSP/Vzgljad/Foto:X/bety kovac)

Séria postupov ruských ozbrojených síl vo viacerých oblastiach naraz začala postupne meniť konfiguráciu línie kontaktu (LBS). Na niektorých ďalších smeroch už AFU nie je schopná udržať stabilné pozície, čo môže v blízkej budúcnosti viesť k rozpadu viacerých úsekov frontu, píše Jevgenij Krutikov pre noviny Vzgljad

Najväčšiu pozornosť vzbudili udalosti na doneckom smere. Po oslobodení Marinky, jedného z najväčších opevnení AFU, sa vytvoril 3 – 5 kilometrový koridor smerom na západ. Predsunuté útočné jednotky 110. samostatnej brigády (Donecká brigáda) sa tam vrhli a obsadili malú dedinu Georgievka a niekoľko výškových budov na dohľad od ďalšieho pomerne veľkého sídla – Kurachova.

Kurachovo bolo dlhý čas – od roku 2016 – veliteľstvom zoskupenia AFU pri Donecku, hlavným delostreleckým postavením na ostreľovanie doneckej mestskej aglomerácie a hlavnou tylovou zásobovacou základňou ukrajinských jednotiek v tejto oblasti. Donecké jednotky ani ruské ozbrojené sily sa tam nikdy nedostali, pretože pred Kurachovom bola Marinka, ktorá bola “nedobytnou pevnosťou” ako Avdejevka. Teraz bola Marinka obsadená a cesta do Kurachova je akoby otvorená.

Kurachovo je na miestne pomery pomerne veľké mesto, z ktorého nebolo úplne evakuované miestne obyvateľstvo (pred rokom 2014 – viac ako 16 tisíc ľudí, v sovietskych časoch – okolo 20 tisíc). Aj tam, podobne ako v Avdejevke a Marinke, sa už roky budujú opevnenia, hoci nie v takom veľkom rozsahu. Okrem toho sa Kurachovo nachádza na brehu vodnej nádrže s priehradou (dedina energetikov bola postavená v blízkosti tepelnej elektrárne). Práve pozdĺž tejto priehrady v susedstve súkromnej zástavby s názvom Roj sú vybudované ženijné zariadenia AFU. Postupu bráni aj starý výškový obilný výťah práve v tomto Roji, ktorý AFU premenila na pozorovateľňu.

Čo je však najdôležitejšie, Kurachovo je pre ruské jednotky neprebádaným územím. Hlavným výsledkom prudkého postupu ruských ozbrojených síl na viacerých úsekoch frontu je, že LBS, ktorá bola stabilná viac ako pol roka, sa niekde prudko posunula a niekde sa posunie čoskoro. V dôsledku toho sa objavili nové ciele, dokonca celé oblasti. Kurachovo je práve takýmto novým smerom, ktorý predtým nebol v epicentre bojov.

Napríklad v severnej časti LBS sa za spoločný cieľ “úderu” považuje mesto Kupjansk. Boje tam prebiehajú na okrajoch veľkých dedín, ktoré sú najbližšie ku Kupjansku, z ktorých hlavnou je Sinkovka. Ukrajinské ozbrojené sily už šesť mesiacov posielajú na tento smer obrovské množstvo posíl, pretože sa tam najprv snažili imitovať “protiofenzívu” a potom sa zľakli sily protistojacej ruskej skupiny. Kyjev sa domnieva, že rozmiestnenie novej ruskej všeobecnej armády na kupjanskom smere znamená, že práve tam budú ruské ozbrojené sily plánovať hlavný úder. A tak je to už šesť mesiacov. Výsledkom je, že ukrajinské ozbrojené sily sa na úzkom úseku frontu zastavili a teraz už táto ukrajinská skupina nemá prakticky žiadne sily, aby fyzicky udržala túto povestnú Sinkovku.

Je len otázkou času, kedy sa odtiaľ ukrajinské ozbrojené sily stiahnu, čo Rusom otvorí cestu ku Kupjansku. Kupjansk je však “ťažkozložené” mesto, ktoré sa nachádza na oboch brehoch rieky Oskol, a na jeho ovládnutie je potrebné sa prebiť cez rieku. A potom udržať predmostie. Existuje aj iná možnosť – postupovať na juh pozdĺž rieky, čo by viedlo k zrúteniu celej ukrajinskej obrany až po Soledar. Inými slovami, aj tu s očakávanou zmenou frontovej línie nastáva nová fáza výberu cieľov a dokonca aj oblastí pôsobenia.

V blízkosti Artemovska však zmena LBS kladie “staro-nové” úlohy. Rýchly postup ruských vojsk v posledných dňoch cez Chromovo (Artemovskoje) do Bogdanovky pozdĺž priehrady a diaľnice do Konstantinovky neurčil konkrétne nové úlohy, ale vrátil na program tie, ktoré tam už boli. Ide predovšetkým o priamy postup na Časov Jar. A prístup k Časov Jaru vygeneruje nové smery. Napríklad v priamej línii na západ ku Konstantinovke alebo na severozápad ku Kramatorsku.

Tomu napomáhajú aj úspešné akcie ruských ozbrojených síl južne od Artemovska, kde ruské jednotky znovu získali kontrolu nad väčšinou výšin okolo povestnej Kleščejevky, najmä nad výšinou 235,7 severne od dediny.

Kontrola nad týmito výšinami umožňuje držať pod stálym dohľadom všetky prístupy ku Kleščejevke, ako aj zalesnené oblasti v smere na Krasnoje (Ivanovskoje). Ozbrojené sily RF zároveň postupne obsadzujú chatové osady juhozápadne od Artemovska, čo vedie k takmer úplnému obkľúčeniu Krasnovo. A Krasnoje je poslednou pozíciou AFU v blízkosti Artemovska. A 5. OŠBR AFU s tým nemôže nič urobiť, pretože takmer úplne dominujú Ozbrojené sily RF.

Pritom značná časť týchto pozícií bola pod kontrolou ruských ozbrojených síl už vlani v lete, vrátane Kleščejevky a brehov Berchovskej priehrady. Obsadenie týchto pozícií vracia konfiguráciu frontu na líniu, ktorá nám umožnila hovoriť o príprave ofenzívy na Časov Jar. A potom, v lete minulého roka sa práve Časov Jar považoval za najbližší cieľ. A teraz sa za taký bude považovať opäť.

Podobná situácia je aj na záporožskom smere, kde v posledných dňoch Ozbrojené sily RF postupne získavajú späť pozície, ktoré boli opustené počas polročnej ukrajinskej “protiofenzívy”.

Nie všetky tieto pozície sú takticky rovnocenné, ale práve tento fakt znamená obnovenie bývalej LBS a následne stanovenie nových úloh, okrem čisto obranných. Mnohí si spomenuli, že ukrajinské zásobovanie, ako aj celú ich líniu na južnom smere, drží niekoľko miest, predovšetkým Orechovo a Gulajpole. Okrem toho na záporožskom smere jednoducho nie sú také vážne opevnenia ako v Avdejevke alebo Marinke.

Podobný obraz sa začal objavovať aj v iných častiach LBS, ktoré sa predtým považovali za podmienečne stabilné. Napríklad severne od Soledaru ruské jednotky v priebehu posledných dvoch dní, operujúc z Belogorovky, prerazili obranu AFU pozdĺž železničnej trate a výrazne postúpili smerom na Veseloje.

A tento lokálny úspech, podobne ako mnohé iné, sa takmer okamžite zmenil na veľkú hrozbu pre front ukrajinských ozbrojených síl. Tento postup mohol vytvoriť podmienky na krytie ukrajinských pozícií v priestore Veseloje – Razdolovka, čo by znamenalo obkľúčenie už aj tak rozbitej 10. samostatnej útočnej horskej brigády AFU (“Edelweiss”), ktorá by odtiaľ takmer určite radšej ustúpila. Inými slovami, LBS sa v tejto zdanlivo predtým “pokojnej” oblasti mení doslova pred očami.

A, samozrejme, otázka Avdejevky. Je jasné, že úplné oslobodenie mesta aj závodu Koksochim nie je príbehom zajtrajška. Ale aj obkľúčenie tejto opevnenej oblasti mení konfiguráciu LBS.

Vo všeobecnosti celý obranný systém AFU od Kupjanska po Ugledar sa čiastočne držal a drží na tomto druhu opevnení. Za touto líniou je obrana celkom konvenčná, s výnimkou Kurachova, Časov Jaru, Krasnogorovky a niektorých ďalších.

Inými slovami, po prvé, všetky postupy a prielomy posledných dní sa vo svojom súčte ukázali ako nie lokálne príbehy typu “postúpili sme o 100 metrov a obsadili nepriateľskú pevnosť”, ale vytvorili kumulatívny efekt hroziaci zrútením línie AFU na širokom fronte. Po druhé, takýto postup postavil AFU pred nové výzvy a v niektorých oblastiach dokonca pred voľbu medzi niekoľkými smermi ďalšieho postupu. A po tretie, postup Ozbrojených síl RF odhalil krajné vyčerpanie nielen prvej línie AFU, ale aj bývalých strategických rezerv.

Objavenie sa nových cieľov a dokonca aj nových (niekedy “starých”) smerov však neznamená, že zajtra sa všetci tade pohrnú ďalej. Zatlačenie a zrútenie frontu AFU povedie k tomu, že nové pozície bude potrebné prinajmenšom zvládnuť. Zmena línie kontaktu však nevyhnutne povedie k zmene celej filozofie ŠVO. A ako dlho bude trvať plánovanie nových zimných a jarných vojenských kampaní v nových podmienkach, je už iná otázka.