Sven R. Larson, PhD., je autorom ekonomických článkov pre European Conservative, kde pravidelne publikuje analýzy európskych a amerických ekonomík. Vo svojej poslednej analýze „Eurá a doláre: Slovensko na ceste k výdavkovým reformám“ vyjadril neutrálny názor na naše hospodárenie a pripravované slovenské reformy.

„Slovenský sociálny štát potrebuje veľké štrukturálne reformy. Takéto reformy si vyžadujú také politické vedenie, aké Európa doteraz videla len v Maďarsku,“ uviedol autor analýzy hneď v úvode.

Nalsedujúci text prináša jeho pohľad na ekonomickú situáciu a reformy ktoré čakajú Slovensko.

Vzhľadom na rozsiahle rozpočtové deficity v celej Európe tikajú hodiny, aby zákonodarcovia prijali vhodné opatrenia na zabránenie fiškálnej katastrofy v nadchádzajúcej recesii. Najlepšou reakciou je, samozrejme, zastaviť recesiu ešte pred jej začiatkom. Ak nie je na programe dňa hrať fiškálny útok, mali by prijať aspoň obranné opatrenia na obmedzenie svojich deficitov.

Náš deficit nie je najväčší

Zatiaľ sa zdá, že ochota reagovať oboma spôsobmi chýba, až na niekoľko významných výnimiek. Jednou z nich je Slovensko.

Informácie o tom priniesla agentúra Bloomberg. „Nová slovenská vláda pracuje na balíku opatrení v hodnote 1,5 miliardy eur (1,6 miliardy USD). Ich cieľom je znížiť výdavky a zvýšiť príjmy v budúcom roku, keď bude obmedzovať najvýraznejší rozpočtový deficit v Európskej únii,“ uvádza agentúra.

V tejto vete je však faktická chyba. Rozpočtový deficit slovenskej vlády je síce vysoký, ale nie je najväčší (alebo „najširší“) v EÚ. Podľa databázy Eurostatu o fiškálnej situácii európskych vlád je slovenský rozpočtový deficit buď druhý najväčší, alebo piaty najväčší. Podľa toho, ako ho počítame.

Ak spočítame prvé tri štvrťroky 2023 (Eurostat zatiaľ nezverejnil údaje o verejných financiách za štvrtý štvrťrok), slovenská vláda hospodárila s deficitom vo výške 10,2 % svojich výdavkov. To ju radí na piate miesto v EÚ po Rumunsku (deficit 14 % výdavkov), Taliansku (13,6 %), Maďarsku (11,5 %) a Francúzsku (10,6 %).

Ak sa pozrieme len na najnovšie údaje, ktoré sú z tretieho štvrťroka, deficit Slovenska sa rovná 12,7 % verejných výdavkov . Väčší deficit na úrovni 15,1 % malo len Belgicko.

Fiškálne poradie slovenskej vlády je viac-menej technickým bodom, ale nie je nepodstatné. Keď správa, ako je tá od Bloombergu, obsahuje takéto elementárne faktické chyby, vrhá to tieň pochybností na presnosť zvyšku správy.

1% HDP

Za predpokladu, že ostatné fakty v článku sú presné, príbeh Bloombergu vysvetľuje: „ Minister financií Ladislav Kamenický uviedol, že cieľom vlády je v nasledujúcich rokoch znížiť rozpočtový deficit o ekvivalent približne 1 % hrubého domáceho produktu ročne.“

Ak sa na tento plán pozrieme bez zohľadnenia makroekonomických súvislostí, je ambiciózny, ale rozumný. Aby sme získali predstavu o tom, koľko peňazí toto jednopercentné zníženie deficitu znamená, spočítame čísla za posledné štyri štvrťroky, za ktoré Eurostat poskytuje údaje.

Od štvrtého štvrťroka 2022 do tretieho štvrťroka 2023, Konsolidovaná slovenská vláda dosiahla celkový deficit vo výške 5,6 mld€ a HDP slovenskej ekonomiky bol 119 mld.€

To znamená, že pri všetkých ostatných podmienkach by pri ročnom znižovaní deficitu o jedno percento HDP, teda o 1,2 miliardy eur, deficit do piatich rokov zanikol.

Podľa agentúry Bloomberg to slovenská vláda plánuje dosiahnuť znížením „energetických dotácií“, ako aj „prepracovaním systému zdravotnej starostlivosti s cieľom zvýšiť jeho efektívnosť“.

Zníženie energetických dotácií

Vo všeobecnosti je zníženie energetických dotácií dobrý nápad. Pre ekonomiku nie je užitočné, aby vláda deformovala trhové sily pomocou viacvrstvového systému dotácií, výhod a výhodných daňových režimov.

Existujú výnimky, napríklad keď sa vláda snaží zvrátiť sociálne a ekonomicky škodlivé účinky socialistického sociálneho štátu. Maďarská vláda sa o to snaží a má v tom veľký úspech. Ak však za vládnymi výdavkami nie je takýto ideologicky definovaný ozdravný cieľ, najlepším prístupom je čo najviac znížiť ekonomickú stopu verejného sektora.

Ukončenie dotácií do energetiky je v súlade s takouto fiškálnou politikou. Rovnako ako myšlienka reforiem zameraných na efektívnosť v slovenskom zdravotníctve. Ak sú však tieto dve výdavkové položky jediné, o ktorých vláda v Bratislave uvažuje, zbytočne si sťažuje prácu. Ako ukazuje graf , v originály článku The European Conservative, zdravotníctvo ani zďaleka nepredstavuje najväčší podiel na výdavkoch verejnej správy.

Programy sociálnej ochrany

Dotácie na energie sa počítajú medzi programy sociálnej ochrany, ak sú určené domácnostiam. Ak sa rozdeľujú podnikom, zaradili by sa medzi výdavky na hospodárske záležitosti.

Tým, že sa slovenská vláda snaží odstrániť svoju rozpočtovú medzeru a zároveň ignoruje svoje programy sociálnej ochrany, sťažuje svoje fiškálne reformy viac, ako by bolo potrebné. Podstatou sociálnych programov vo všeobecnosti je, že prerozdeľujú príjmy a spotrebu medzi domácnosťami. Pričom zvýhodňujú tie s nižšími príjmami na priamy (prostredníctvom daní) alebo nepriamy (bez dávok) úkor tých s vyššími príjmami.

Ide o ekonomické prerozdeľovanie. Bez toho, aby sme zachádzali do detailov fungovania slovenského sociálneho štátu, niet pochýb, že značná časť jeho sociálnych dávok sa využíva práve na prerozdeľovanie príjmov a bohatstva. Keď Eurostat meria rozdelenie príjmov pomocou takzvaného Giniho koeficientu, uvádza, že na Slovensku je tento koeficient 39,1 bodu pred zohľadnením sociálnych dávok. Po ich zohľadnení však koeficient klesne na 21,2 bodu.

Čím nižší je koeficient, tým rovnomernejšie sú rozdelené príjmy medzi občanov.

Inými slovami, slovenský sociálny štát znižuje trhové rozdiely v príjmoch o takmer 46 %. To je v dobrom súlade so severskými sociálnymi štátmi.

Keď vláda zohráva takú významnú úlohu pri preskupovaní ekonomických výsledkov v hospodárstve, preberá aj zodpovednosť voči svojim občanom.

Redistribučná funkcia

Tí, ktorí využívajú programy prerozdeľovania, si zvyknú na pravidelné poberanie týchto dávok. Nielenže si plánujú svoje mesačné výdavky na základe pravidelnosti týchto dávok, ale aj znižujú svoju účasť na pracovnom trhu. A to kvantitatívne alebo kvantitatívne – len preto, že nemusia pracovať na časť svojich príjmov.

Táto redistribučná funkcia vládnych programov úzko súvisí s fiškálnymi problémami, ktoré trápia prakticky všetky sociálne štáty na svete. A to sú opakujúce sa rozpočtové deficity.

Tento problém ešte zhoršuje pomalý rast HDP – od druhého štvrťroka 2022 slovenské hospodárstvo rastie ročným tempom 1,2 % . To je hlboko pod úrovňou, ktorá je potrebná na dlhodobé udržanie sociálneho štátu.

Slovenská vláda si zaslúži uznanie za to, že chce uskutočniť niektoré výdavkové reformy s cieľom obmedziť svoj rozpočtový deficit.

Ak by sa dokázala vyhnúť zvyšovaniu daní, bolo by to pre ňu silnejšie, ale ešte dôležitejšie je, že potrebuje štrukturálne, udržateľné výdavkové reformy, ktoré trvalo znížia veľkosť vlády.

Keď sa dane a výdavky verejného sektora zvýšia nad 40 % HDP, dochádza k trvalému spomaleniu hospodárskeho rastu – čo následne prispieva k oslabeniu štátneho rozpočtu.

„Štrukturálne výdavkové reformy sa nevyhnutne zamerajú na prerozdeľovací charakter slovenského sociálneho štátu. Takéto reformy si vyžadujú takú úroveň odhodlania a politickej vytrvalosti, akú Európa doteraz videla len v Maďarsku,“ vyjadril svoj názor autor v závere.