Môj profil 
Predplatné
V kontexte týchto skutočností sankcie proti Rusku možno hodnotiť len ako prejav megapokrytectva. Na tomto prípade môžeme priam čítankovo sledovať uplatňovanie dvojitých štandardov v medzinárodnej politike. Rusko má byť potrestané za údajnú podporu separatistov. Nikto si však nekladie otázku, či činy Kyjeva, resp. Porošenkovej kamarily sú v poriadku. To, že Jaceňukova vláda nemá žiadnu legitimitu, že proti vlastnému obyvateľstvu používa ťažkú vojenskú techniku, ba dokonca zakázané zbrane (kazetové a fosforové bomby), to je v poriadku? Absolútnym vrcholom je Jaceňukovo vyhrážanie sa, že zastaví tranzit ropy a plynu do Európy. Slovensko už raz na podobné cynické vydieranie zo strany Tymošenkovej ťažko doplatilo v roku 2009. V záplave falošných a pokryteckých vyhlásení rôznych svetových politikov aspoň náš premiér zreteľne a jednoznačne povedal, že Ukrajina vtedy klamala a vydierala.
Postavme však otázku aj inak. Nemôžu tieto sankcie v konečnom dôsledku svojím spôsobom aj Rusku pomôcť? Veľmi rýchlo sa totiž ukázalo, že značnú časť tovarov, ktoré sa dostali na index, môže Rusko ľahko nahradiť dovozom z Južnej Ameriky či Ázie. Tak západní producenti akurát prídu o veľmi lukratívny trh, na ktorý sa budú neskôr len veľmi ťažko vracať. Na druhej strane, paradoxne, vďaka sankciám má Rusko šancu dočasnú „nepríjemnosť“ premeniť na strednodobú a dlhodobú výhodu. Rusko v ranných deväťdesiatych rokoch prežilo obrovský morálny, ekonomický a spoločenský rozvrat. V tom čase zažívalo obrovský „exodus“ inteligencie – na špičkových amerických či izraelských univerzitách prednášalo čoraz viac najvýznamnejších ruských vedcov. V súčasnosti sa možno, a paradoxne aj vďaka sankciám vytvorí priestor na návrat najlepších vedcov, a tým aj rozvoj najmodernejších technológií práve v Rusku.
Koncom deväťdesiatych rokov odchodom Jeľcinovej administratívy a vďaka stúpajúcim cenám ropy a plynu sa situácia v Rusku po ekonomickej a mocenskej stránke stabilizovala. Za čias prezidentovania Dmitrija Medvedeva Rusko dokonca vykročilo smerom k poznatkovo orientovanej spoločnosti. Vybudovala sa akási ruská obdoba Silicon Walley – Stolkovo. Rusko teda vďaka sankciám môže nakopnúť svoju produkciu špičkových technológií. Dnes totiž sankcie pôsobia ako ochranné clá, ktoré vďaka menšej konkurencii umožnia ruským technologickým firmám vyrásť takpovediac v skleníkových podmienkach.
O tom, že už dnes majú čo ponúknuť, svedčí aj skutočnosť, že ruský YotaPhone bol na tohtoročnej najväčšej svetovej výstave mobilov MWC (Mobile World Congress) v Barcelone vyhlásený za najinovatívnejší mobil výstavy. Neexistencia konkurencie môže znamenať, že táto firma získa podstatne viac prostriedkov, ktoré vloží do výskumu, čo v strednodobom horizonte môže vyústiť do vzniku nového svetového hráča v tejto oblasti. Podobne sa to môže prejaviť aj v iných sektoroch – automobilovom priemysle, informačných technológiách… Väčšina Rusov všade vo svete veľmi ťažko nesie nespravodlivosť a účelovosť sankcií voči ich vlasti. Aj tento fakt, ako aj podstatne väčšia možnosť profesionálneho uplatnenia môže viesť k návratu najlepších mozgov z celého sveta späť do vlasti.
Paradoxne teda, sankcie môžu Rusku v konečnom dôsledku aj pomôcť. Čo je však najpodstatnejšie, sankcie takmer nikdy neviedli k vyriešeniu konfliktu. Na to treba hľadať ťažké a kompromisné politické riešenie. Preto jediné rozumné riešenie konfliktu na Ukrajine (naschvál nepíšem rusko – ukrajinského konfliktu, lebo to nie je konflikt medzi štátmi, ale konflikt je medzi nelegitímnou ukrajinskou vládou a časťou obyvateľov Ukrajiny, ktorí sa jej nemienia podriadiť) je medzinárodná konferencia, na ktorej sa tento konflikt vyrieši ťažkými, ale nevyhnutnými politickými kompromismi.
Politológ Roman Michelko
.jpg)
