Žilinka medzi dvoma ohňami

Vzťah medzi koalíciou a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom sa dostáva do bodu, ktorý môže politicky určiť nasledujúce mesiace.

Žilinku zvolila do funkcie generálneho prokurátora koalícia vedená Matovičovým OĽaNO v roku 2020 a až do nástupu štvrtej Ficovej vlády nešetrila kritikou pre jeho používanie paragrafu 363 v kauzách dotýkajúcich sa predstaviteľov Smeru. Dnes však oveľa väčší problém s jeho činnosťou má súčasná vládna koalícia. Naráža na očakávania vlastných voličov, ktorí čakajú rázne vyvodenie zodpovednosti za udalosti rokov 2020 až 2023 a nevidia, že by generálna prokuratúra postupovala tempom a spôsobom, aký jej bol pred voľbami sľubovaný.

K napätiu výrazne prispelo aj to, že parlament odmietol doživotnú rentu pre generálneho prokurátora. V Žilinkovom okolí to nebolo vnímané ako technické hlasovanie, ale ako úder jeho autorite. Odvtedy sa v koalícii ozývajú hlasy, že niektoré rozhodnutia GP pôsobia ako akt pomsty. V citlivých kauzách dôležitých pre vládu vidia poslanci spomalenie, neochotu a signály osobnej reakcie, nie profesionálnu neutralitu.

Generálny prokurátor sa od nástupu prezentuje tým, že paragraf 363 využíva na odstraňovanie nezákonností bez ohľadu na politický kontext. Tvrdí, že rozhodoval rovnako v prípadoch dotýkajúcich sa bývalej vlády aj tej súčasnej. Lenže koaliční politici to vidia inak a koaliční voliči ako jednoznačné hádzanie polien pod nohy vyšetrovateľom, ktorí sa snažia zdokumentovať jednotlivé prípady káuz z rokov 2020 až 2023.

Kritiku posilnil aj názor, že po zrušení ÚŠP sa najexponovanejšie kauzy sústredili priamo pod GP, čo zvýšilo zodpovednosť vedenia prokuratúry. V mnohých prípadoch sú výsledky pomalé alebo nejednoznačné.

Obsah Baloghových listov

Prvý list adresovaný výboru pre obranu a bezpečnosť a ktorý jeho predseda na mimoriadnom zasadnutí vo štvrtok 20. októbra prečítal, upozornil na to, že vedenie generálnej prokuratúry podľa jeho autorov vstupovalo do živých trestných konaní spôsobom, ktorý prekračoval rámec zákonného dozoru.

Druhý list krajského prokurátora Tomáša Balogha, ktorý členovia výboru dostali na preštudovanie počas zasadnutia a preto, aby si list mohli naštudovať, prerušili zasadanie, je oveľa podrobnejší a opisuje sériu stretnutí, na ktorých podľa jeho slov dochádzalo k vstupom vedenia generálnej prokuratúry do živých trestných konaní. Ide o kauzy Gedra a Chabada, pri ktorých podľa Balogha došlo k snahám meniť právnu kvalifikáciu, usmerňovať smer vyšetrovania a presviedčať prokurátorov o inej interpretácii skutkov.

List opisuje na pätnástich stranách dve konkrétne trestné veci, v ktorých podľa autorov došlo k zásahom presahujúcim rámec zákonného dozoru. V oboch prípadoch ide o detailne popísané situácie, ktoré autori považujú za vážne. Predseda výboru list označil za veľmi závažný a signalizoval, že výbor sa ním bude zaoberať v plnom rozsahu.

Jednostranné rokovanie výboru: kde zmizla druhá strana?

Kľúčovým momentom rokovania výboru bolo to, že prokurátori zo Žiliny chceli vystúpiť verejne. Predseda výboru ich pozval, no generálny prokurátor im účasť zakázal. Bez jeho súhlasu nemohli vystúpiť ani ako oznamovatelia podozrení. Formálne mal Žilinka pravdu, že výbor nie je vyšetrovacím orgánom, politicky však tento krok pôsobil ako snaha zabrániť verejnej konfrontácii tvrdení.

Výsledok bol napokon jasný: argumenty oboch strán neboli vypočuté rovnocenne. Žilinskí prokurátori predložili svoje tvrdenia v dvoch listoch, zatiaľ čo generálny prokurátor dostal krátky priestor na ústnu reakciu na výbore. Svoje stanovisko nestihol predniesť celé, pretože predseda výboru rokovanie prerušil. Odôvodnil to tým, že výbor práve dostal nový, pätnásťstranový list, na ktorý sa poslanci potrebujú pripraviť.

Prerušenie malo procedurálny základ ale aj faktickú nevyhnutnosť, lebo ani generálny prokurátor by nevedel reagovať na list, ktorý práve dostali poslanci na výbore a s ktorým nebol oboznámený. Kauza bude tri dni žiť v médiách bez toho, aby zazneli kompletné vyjadrenia prokurátorov aj Žilinku. Sám generálny prokurátor upozornil, že „teraz si to bude do pondelka žiť vlastným životom“, čo odráža jeho rozčarovanie z toho, ako rýchlo sa diskusia vymkla spod kontroly. Po rokovaní navyše viacerí poslanci hovorili o „závažných podozreniach“ a potrebe vyvodiť zodpovednosť. V prvom rade je však potrebné zistiť všetky fakty, lebo ak by sa tvrdenia prokurátorov ukázali ako pravdivé, šlo by o veľmi vážne protiprávne konanie generálneho prokurátora, ktoré by zakladalo dôvod na jeho odvolanie.

Aj preto nie je vylúčené, že prerušované zasadnutie poslúži ako zámienka na Žilinkovu prípadnú neúčasť v pondelok. Ak by sa tak stalo, výbor by nemal k dispozícii jeho stanovisko, a zároveň by sa nemohli osobne vyjadriť ani žilinskí prokurátori, ktorým účasť Žilinka nepovolil. Predmetom diskusie by tak zostal len druhý list a výbor by mohol pravdepodobne iba navrhnúť ďalšie riešenie tejto závažnej kauzy.

Politicky významné kauzy a rastúca nespokojnosť

V posledných mesiacoch sa objavili viaceré rozhodnutia generálnej prokuratúry, ktoré zakladajú nespokojnosť vo vládnom tábore. Ide najmä o prípady dotýkajúce sa bývalých policajtov NAKA, otázky zákonnosti vyšetrovaní z rokov 2020 až 2023 a konania o darovaní vojenského majetku Ukrajine. Fico už aj verejne viackrát vyzval Žilinku, aby konal, reakcia však bola namyslená a odmietavá.

Práve tieto rozhodnutia posilňujú medzi koaličnými voličmi aj politikmi pocit, že generálny prokurátor nekoná konzistentne a jeho výklad zákona sa v citlivých kauzách líši. Zatiaľ čo v niektorých prípadoch používa paragraf 363 rázne, v iných postupuje pomaly alebo vôbec.

Voliči koalície tak vnímajú Žilinku ako osobu, ktorá neplní očakávania pri vyšetrovaní politicky najmedializovanejších káuz bývalej vlády.

Pohľad voličov koalície: nespokojnosť je hlbšia

Frustrácia medzi voličmi koalície má hlbšie korene. Generálna prokuratúra počas pandémie nepodnikla podľa nich dostatočné kroky voči vyhláškam a obmedzeniam, ktoré boli súdmi aj odborníkmi opakovane spochybnené a v niektorých prípadoch označené za nejasné, nepreskúmateľné alebo diskutované v pojme „nulita“.

Mnohí občania vedú súdne spory o pokuty a zásahy, ktoré pochádzajú práve z obdobia pandémie. V ich očiach je Žilinka spoluzodpovedný za to, že tieto opatrenia neboli včas označené za nezákonné.

Táto skupina voličov je dnes výrazne hlasná a považuje generálnu prokuratúru za inštitúciu, ktorá ich v čase krízy nechala napospas štátnej moci.

Čo môže Smer urobiť? Právny rámec je jasný

Odvolanie generálneho prokurátora nie je politické rozhodnutie, ale právny proces. Parlament ho nemôže odvolať hlasovaním. Disciplinárne konanie možno začať len vtedy, ak existuje konkrétne podozrenie na disciplinárne previnenie prokurátora. Musí ísť o konkrétny skutok alebo postup, ktorý možno preskúmať disciplinárnym senátom.

Nestačí politická nespokojnosť ani všeobecná kritika. A aj keby výbor alebo parlament označili určité konanie za problémové, bude veľmi ťažké preukázať, že Žilinka prekročil svoje právomoci. Zo zákona má totiž právo metodicky usmerňovať podriadených prokurátorov, čo môže byť použitá ako obrana proti akýmkoľvek zásahovým tvrdeniam.

Z toho vyplýva, že ak sa koalícia rozhodne pre zásadný krok, bude musieť návrh opierať o konkrétne skutkové tvrdenia. V tejto rovine sú oba Baloghové listy zásadné.

Čo Smer vlastne chce?

Či sa Smer už rozhodol odvolať Žilinku, dnes nie je jasné. Isté však je, že vzťah medzi koalíciou a generálnou prokuratúrou je narušený.

Prvý list, druhý Baloghov list, rokovanie výboru, na ktorom Žilinka zamedzil vystúpeniu krajských prokurátorov, pandemické dedičstvo aj rozhodnutia v citlivých kauzách vytvorili reťaz udalostí, ktoré dostali Maroša Žilinku pod najväčší politický tlak od jeho zvolenia. Nie právne, ale politicky sa ocitol vo vystavenej pozícii, v ktorej sa naňho sústreďujú očakávania, sklamania aj podozrenia z oboch strán.

Do verejnej debaty vstúpila aj opozícia s tvrdením, že listy zo Žiliny mohli byť „objednané“ Smerom. Dôkazy nepredložila. Ide o politickú špekuláciu, ktorá však okamžite začala žiť vlastným životom.

Či ide naozaj o politickú hru Smeru na odvolanie generálneho prokurátora nie je jasné a asi nikdy ani nebude, ale bolo by to pochopiteľné, lebo s generálnym prokurátorom, ktorý sabotuje vyšetrovanie káuz, na ktorých vám z politických dôvodov záleží, sa nedá veľmi fungovať.

Vládnej koalícii treba uznať, že nenahádzala predstaviteľov minulej vlády do väzby nahulváta, ako to robili oni. Ale určite si nemôže dovoliť, aby orgány OČTK pracovali pre opozíciu a úmyselne nevyšetrovali vážne podozrenia, z ktorých sú podozriví predstavitelia minulej vlády.