Dajte už deťom pokoj!

Martin Halás (Právo na pravdu) priniesol prostredníctvom videa na sociálnej sieti tvrdé správy: „Dostali sme viacero podnetov z bratislavských škôl, kde podľa rodičov aj učiteľov nabádali deti na prvom stupni, aby 17. novembra kreslili a písali kriedou,” uvádza.

Zo správ vyplýva, že sedem až desaťročné deti prišli na Základnú umeleckú školu vybavené kriedami a s inštrukciami, aby maľovali a kreslili na chodníky, lebo „nejaký žiak to začal” (upresnime: „Muro”). Rodičom malo byť okrem toho elektronickou formou oznámené, že k „zrušeniu” štátneho sviatku 17. novembra sa budú rozdávať čierne stužky…

Ani magistrát nebude nevinný

Podľa Halásových informácií súčasne organizovalo hlavné mesto školskú akciu s názvom Participačné stretnutie k príprave mestskej stratégie rozvoja práce s mládežou. Prečo práve 17.11 o ôsmej ráno? Kto to v rezorte školstva odobril a čo mal byť obsah? Aký ideologický podtón obsahujú podobné akcie, keď primátor Vallo je jasný progresívec?

Ale to najpodstatnejšie ostáva: Kto rozdal deťom kriedy a na základe čieho pokynu ich povzbudil, aby napodobňovali Mura?

Je to minimálne bezcharakterné. Vysvetlím. Ak dáte ľubovoľnému dieťaťu kriedu s tým, nech si kreslí, s radosťou to urobí – je to preň prirodzené. Lenže pre formovanie verejnej mienky dospelých je podstatný kontext. Po takejto akcii totiž môže vzniknúť dojem, že to rodičia inštruovali svoje deti, aby napodobovali Mura. A teda rodičia akiste stoja politicky na tej strane.

A ich – teraz už indoktrinované – deti, bez toho, aby čo len tušili okolnosti, sa stávajú nástrojom politického boja. Veľmi smutné, až hrôzostrašné – toto sú „severokórejské” metódy.

Ale progresívci nebudú mať problém. Veď sám Šimečka junior tvrdí, že ako malý chlapec nesmierne precítil atmosféru z novembrových námestí, keď ho tam počas Nežnej vzali rodičia. Cítil, že sa deje „niečo veľké”. Isteže – zoberte malého do kotla fanúšikov na futbalový zápas, tiež ho to ovplyvní na celý život. Komediant.

Ryba smrdí od hlavy

Priatelia! Ešte aj keby sme pristúpili na predstavu, že písanie kriedou po verejných komunikáciách je viac než len výstrelok, treba brať do úvahy – a znovu a znovu to zdôrazniť, aký nápis všetkých inšpiroval, a ako sa prejavuje jeho autor: Takzvaný Muro bez hanby zverejňuje videá, v ktorých lozí po rozbehnutých nákladných vlakoch a nakrúca sám seba.

A to je len časť jeho anarchistického „portfólia.”

Buď cíti sám k sebe tak veľa lásky, že potrebuje byť svojim vlastným hrdinom, alebo má tej lásky nedostatok, a žobre takto o pozornosť – prepáčte, že to vyjadrujem tak neomalene, no dobrovoľne si vybral cestu do verejného diskurzu so všetkým, čo to prináša.

Ako môže niekto triezvy podporovať iniciatívu vyplývajúcu z činov emocionálne nezrelého mladíka, ktorý vyzýva námestia vo vzťahu k vláde slovami „Musia sa nás báť”?

Prečítajte si tiež:

• Chodia medzi nami a ohlupujú národ
• Pochybné praktiky Matovičových ľudí