Navyše  technologické zaostávanie Únie zjavne elity plánujú riešiť protekcionizmom a obchodnými vojnami: „Jednou z najnaliehavejších otázok je používanie čínskych technológií v internetových systémoch. EÚ zvažuje zákaz, ale budú členské štáty tento zákaz dodržiavať?,“ pýta sa v článku pre DW Arthur Sullivan. Navyše už tu niekoľko podobných pokusov obmedziť nástup čínskych technologických firiem zo strany USA a Európy bolo a skončili pomerne tristne. Stačí spomenúť kauzy Huawei, ASML či nedávno Nexperia.

Spoločná účasť francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Friedricha Merza na podujatí v Berlíne v utorok (18. novembra), ktorého cieľom bolo posilniť technologickú nezávislosť Európy, naznačuje, že túto tému sa snažia brať vážne. Európa zúfalo bojuje o udržanie kroku s USA a Čínou v oblasti technologických a digitálnych inovácií – od umelej inteligencie cez výrobu polovodičov až po cloud computing.

Avšak namiesto toho, aby sa snažila masívnymi investíciami do vedy a výskumu poraziť čínsku konkurenciu kvalitou a cenou výrobkov plánuje investovať do zbrojenia a pokračuje v sebadeštrukčnej sankčnej a zelenej politike. Zo zaostávania je obviňovaný pomalý hospodársky rast kontinentu a pochmúrne vyhliadky ekonomiky Únie. Berlínske stretnutie s názvom „Samit o európskej digitálnej suverenite“ sa zameral na riziká závislosti od Číny a USA v oblasti čoraz dôležitejšej digitálnej infraštruktúry. „Digitálna suverenita je nákladná, ale náklady digitálnej závislosti sú ešte vyššie,“ povedal Merz, zatiaľ čo Macron uviedol, že nechce, aby Európa bola len klientom USA alebo Číny, alebo ich „vazalom“. „Chceme jednoznačne navrhnúť vlastné riešenia,“ povedal.

Made in China valcuje Európu

Jednou z oblastí, v ktorej je Európa obzvlášť závislá od Číny, je infraštruktúra, ktorú používa pre svoje telekomunikačné siete, od spoločností ako Huawei a ZTE. „Ich výrobky mali veľmi málo konkurentov a alternatív, a väčšina z nich je oveľa drahšia,“ povedala Ilaria Mazzocco, zástupkyňa riaditeľa katedry čínskeho obchodu a ekonómie v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie. Podľa správy agentúry Bloomberg sa však čoraz viac zdá, že Európska komisia hľadá spôsoby, ako prinútiť členské štáty EÚ, aby postupne vyradili spoločnosti Huawei a ZTE zo svojich sietí. Takéto pokusy nátlaku sme tu už zažili zo strany amerického veľvyslanectva, takže nič nové pod slnkom. Táto závislosť vznikla preto, lebo európske vlády dlho vnímali Čínu hlavne z komerčného hľadiska,“ povedal Richard Youngs, vedúci pracovník Programu pre demokraciu, konflikty a správu vecí verejných v Carnegie Europe.

„Teraz sa hľadajú riešenia, aby zohľadnili aj bezpečnostné hľadiská.“ V roku 2020 Európska komisia odporučila členským štátom, aby prijali opatrenia na zabránenie zakomponovania údajne „vysoko rizikových dodávateľov“ do ich nových internetových sietí 5G. Nebolo to však stanovené ako zákonná požiadavka. Agentúra Bloomberg informuje, že podpredsedníčka Komisie Henna Virkkunen chce teraz toto odporúčanie premeniť na zákonnú požiadavku. Hovorca Európskej komisie povedal, že nemôžu komentovať potenciálne ďalšie kroky týkajúce sa odporúčania ohľadom 5G sietí, ktoré vydala v roku 2020.

Uviedol však, že „naliehavo vyzývajú“ členské štáty, aby odporúčania implementovali, pretože „ak rýchlo neprijmú opatrenia vystavia EÚ ako celok jasnému riziku“. Pripravenosť EÚ zakročiť proti spoločnosti Huawei sa prejavila už v rozhodnutí prijatom začiatkom tohto roka zakázať lobistom spoločnosti Huawei stretávať sa s úradníkmi Európskej komisie. Toto rozhodnutie nasledovalo po vyšetrovaní údajnej korupcie v Európskom parlamente, z ktorej mala mať prospech čínska firma.

Teraz sa zdá, že štafetu prevzal kancelár Merz. „V rámci vlády sme sa rozhodli, že kdekoľvek to bude možné, nahradíme komponenty, napríklad v sieti 5G, komponentmi, ktoré vyrábame sami,“ uviedol na nedávnej obchodnej konferencii v Berlíne. „A v sieti 6G nepripustíme žiadne komponenty z Číny.“ 6G je šiesta generácia technológie mobilnej  komunikácií, ktorej zavedenie sa očakáva v priebehu 30. rokov 21. storočia.

Nemecký hospodársky denník Handelsblatt informoval, že nemecká vláda súhlasila s implementáciou prísnejších právnych predpisov, ktoré uľahčia odstraňovanie komponentov považovaných za bezpečnostné riziko, pričom už minulý rok súhlasila s odstránením určitých produktov spoločností Huawei a ZTE z citlivých sietí. Doposiaľ 22 členských štátov zaviedlo regulačný rámec, ktorý im umožňuje ukladať obmedzenia dodávateľom 5G zariadení s vysokým rizikom, zatiaľ čo 13 členských štátov využilo tieto právne právomoci na uplatnenie obmedzení dodávateľom, ktorých považujú za vysoko rizikových. Nemecko bolo do roku 2024 obzvlášť neochotné tak urobiť, pretože si želalo zachovať dobré obchodné vzťahy s Pekingom.

Snaha o technologickú suverenitu či obyčajný protekcionizmus?

Richard Youngs poznamenáva, že súčasné európske snahy o dosiahnutie „technologickej suverenity“ komplikuje skutočnosť, že európske vlády majú od tohto konceptu odlišné očakávania. „Niektoré sa zameriavajú hlavne na konkurencieschopnosť, iné na bezpečnosť a ďalšie na vývoj modelu digitálnych technológií vo verejnom záujme,“ uviedol. „Bezpečnostný prvok je skutočne legitímny, ale konkurencieschopnosť je v súčasnosti pravdepodobne najsilnejším motívom.“ Zatiaľ čo čínske spoločnosti ako Huawei a ZTE boli v minulosti považované za spoľahlivých a cenovo dostupných dodávateľov komponentov pre európske siete, rýchlo sa meniace geopolitické vzťahy medzi EÚ a Čínou údajne poukázali na potenciálne slabé miesta a závislosti. „Nemecký postoj je súčasťou širšieho sprísnenia postoja EÚ voči Číne, čiastočne pod tlakom USA,“ hovorí Youngs.

„Nejde len o digitálne otázky, ale o širšiu geostrategickú zmenu, a je dôležité vnímať to v tomto svetle.“ Bezpečnostné orgány už dlho varujú pred komponentmi, ktoré sú vybavené potenciálnymi špionážnymi alebo deaktivujúcimi zariadeniami. Spoločnosti Huawei a ZTE tieto tvrdenia dôrazne odmietli, ale čínsky bezpečnostný zákon z roku 2017, známy ako „Národný zákon o spravodajských službách Čínskej ľudovej republiky“, zdá sa, zaväzuje organizácie a spoločnosti, aby na požiadanie zhromažďovali spravodajské informácie. USA zakázali Huawei v roku 2019. Podobný zákon však samozrejme majú aj mnohé západné krajiny vrátane USA a tzv. zadné dvierka majú aj čipy a procesory západných spoločností.

Ťažké rozhodovanie

Keďže Európska komisia je teraz zrejme pripravená zaujať oveľa tvrdší postoj voči spoločnostiam Huawei a ZTE, zvažujú sa možné dôsledky ich vylúčenia z telekomunikačných zariadení pre Európu. Lars Klingbeil, nemecký minister financií, bol tento týždeň na návšteve Číny a téma potenciálneho vylúčenia čínskej technológie z nemeckých telekomunikačných sietí sa určite objavila, najmä po komentároch Merza z minulého týždňa. „Pekingu sa to nebude páčiť,“ hovorí Mazzocco. „Myslím si, že to bude pre Huawei veľmi škodlivé. A Huawei je v súčasnosti pre Peking veľmi dôležitou spoločnosťou.“ Dodáva, že Čína vníma Európu ako slabú a rozdelenú a bude sa na ňu zodpovedajúcim spôsobom zameriavať. „Peking bude očakávať, že Európa podľahne akémukoľvek tlaku,“ hovorí. Ak Európa pristúpi k zákonnému zákazu spoločností Huawei a ZTE, pozornosť sa ešte viac zameria na životaschopné alternatívy.

Členské štáty by sa mohli obrátiť na domáce európske firmy, ako je fínska Nokia a švédsky Ericsson, aby pomohli vyvinúť nové siete, ale náklady by boli oveľa vyššie ako náklady ponúkané čínskymi konkurentmi, čo je ťažko predajné v čase, keď mnohé európske vlády zápasia s vysokou úrovňou verejného dlhu a snažia sa oživiť pomalý rast. Je na Európe, aby skutočne prišla s plánom, ktorý zabezpečí, že sa nezlomí pod tlakom, a zaviedla reguláciu, ktorú môže reálne implementovať a potom odolať akémukoľvek tlaku zo strany Číny,“ hovorí Mazzocco. „To bude ťažké.“ Rovnako ako v prípade mnohých iných faktorov v snahe Európy dosiahnuť technologickú suverenitu a znovuzrodenie inovačnej slobody, odpoveď bude spočívať v rozdiele medzi rétorikou a konaním.

Nemecko – dobrý zlý príklad

Podľa ekonomickej analytičky Leny Petrovej je Nemecko opätovne európskym pionierom v snahe odstrihnúť sa od významných dodávateľov kľúčových technológií, zatiaľ čo jeho ekonomika je v štádiu voľného pádu a ekonomiky väčšiny krajín Únie sú tiež na zostupnej trajektórii.   Treba doplniť, že Holandsko s kauzami ASML a Nexperia je v tom tiež celkom dobré. Samozrejme európske politické elity nepociťujú tvrdé dopady týchto rozhodnutí, ktoré spôsobujú nárast cien energií, deindustralizáciu a nárast životných nákladov. Politické elity sú vedené inými motívmi ako blaho vlastných občanov.

Nielenže sa Európa strelila do jednej nohy tým, že sa odstrihla od lacných ruských energií ale teraz je pripravená streliť sa  aj do druhej. Nedávno Kaja Kalasová prehlásila, že závislosť od Číny je neakceptovateľná. To vyvolalo nárast ekonomického a politického napätia a priviedlo ku konfrontácii na mnohých frontoch. Kancelár Merz ako predstaviteľ najväčšej európskej ekonomiky je pod tlakom zo strany USA a lobistických kruhov, aby riešil údajné bezpečnostné obavy z využívania technológií čínskych spoločností Huawei a ZTE v telekomunikačných sieťach. V centre týchto debát je spoločnosť Huawei, ktorá je široko využitá v nemeckých 5G sieťach, podobne ako v sieťach mnohých ďalších krajín Únie.

Komické pritom je, že najväčším zástancom spoločnosti Huawei je spoločnosť Deutsche Telekom, ktorá tvrdí, že jej výrobky v nemeckej 5G sieti nepredstavujú žiadne bezpečnostné riziko. Centrum systému, kde sú spracovávané a ukladané dáta nie sú od firmy Huawei a antény a veže nie sú žiadnym rizikom pre národnú bezpečnosť. Pritom nahradenie výrobkov spoločnosti Huawei v celej nemeckej sieti bude mimoriadne nákladné a pritom úplne zbytočné. Ale napriek zdravému rozumu nový nemecký zákon dáva ministerstvu vnútra možnosť blokovať alebo zakázať používanie určitých komponentov od zahraničných výrobcov, ktorí sú považovaní za bezpečnostné riziko. Nahradenie už namontovaných komponentov môže stáť miliardy z vreciek daňových poplatníkov.

Rovnako vysoké môžu byť náklady v energetickom sektore, kde sú komponenty čínskych firiem použité vo fotovoltaických  paneloch a sieťových systémoch. Spoločnosť Huawei dodala takmer 60 % nemeckej vysielacej sieťovej infraštruktúry. Každý nemecký operátor ako Deutsche Telekom, Vodafone a Telefonica používa infraštruktúru firmy Huawei. Podľa analýzy Barclays úplné odstránenie komponentov Huawei z telekomunikačnej siete v Nemecku by stálo okolo 2,5 miliardy euro, pričom z toho DT by zaplatil 1 miliardu a ďalší dvaja operátori po 700 miliónov. Zostáva otázkou, koľko bude táto Merzova kratochvíľa stáť slovenských zákazníkov spoločnosti Slovak Telekom.

Analytička uzatvára, že táto kampaň je jednoznačnou honbou na čarodejnice na úkor daňových poplatníkov. Pritom Nemecko už postupne začalo nahrádzať komponenty Huawei za výrobky Nokia a Fujitsu. Mnohí ekonomickí analytici sa pritom obávajú čínskej reakcie. Čína je stále najväčším obchodným partnerom Nemecka a tento krok Nemecka zrejme zásadne zmení vzťah oboch krajín.

Prečítajte si tiež:

• Ázijské trhy posilnili po výsledkoch Nvidie, obavy z AI bubliny ustúpili
• Schodok amerického zahraničného obchodu v auguste klesol