„Čo sa týka zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach, táto patrí nielen Slovenskej republike, ale každému členskému štátu Európskej únie, a je tomu tak bez ohľadu na to, či bola, alebo nebola prijatá novela ústavy. EÚ funguje na princípe prenesených právomocí a má tie kompetencie, ktoré na ňu členské štáty presunuli. Je tu však tendencia prekračovať právomoc, preto si členské štáty chránia svoje kompetencie – a nie je to len prípad Slovenska,“ zdôvodnil Karas prijatie novely ústavy, za ktorú hlasovalo KDH 26. septembra spolu s koalíciou.

Európska komisia začala v súvislosti s novelou konanie voči Slovenskej republike. Zaslala formálnu výzvu vo veci porušenia právnych predpisov, najmä zásad nadradenosti, autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva EÚ. Do dvoch mesiacov jej má SR poslať odpoveď. Keď členský štát EÚ nenapraví nedostatky, na ktoré poukazuje komisia, môže sa obrátiť na únijný súd.

KDH sa domnieva, že Európska komisia nedisponuje všetkými informáciami, ktoré sú nevyhnutné pre náležité zhodnotenie prijatia novely. „Mohla sa vyhnúť tomuto nenáležitému kroku, ktorý, si myslím, má aj politické konzekvencie,“ myslí si Karas. Dodal, že náš základný legislatívny dokument rešpektuje medzinárodné právo a výhrady Európskej komisie považuje za hlboké nedorozumenie.

Začiatok konania voči SR je podľa KDH príležitosťou na iniciovanie dialógu nielen medzi SR a komisiou, ale je tu aj priestor na rozprúdenie európskej diskusie o tom, o čom môže a o čom nemôže rozhodovať Európska únia. Hnutie preto vyzýva na serióznu diskusiu, nie na politikárčenie. Ako uviedol poslanec Rastislav Krátky, do ústavy sa dostali princípy, ktoré ochraňujú deti, podporujú rodinu a vyzdvihujú ľudskú dôstojnosť. „Plus sme zadefinovali, že si naďalej budeme v týchto otázkach rozhodovať sami. Stojíme si za novelou a veríme, že bude naďalej inšpirovať konzervatívnych politikov naprieč Európou,“ dodal.

Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann zdôraznila, že KDH je ochrancom tých kompetencií, ktoré sme nikdy nepresunuli na európsku úroveň. „Pri našom vstupe do Európskej únie sa prijalo uznesenie, kde sme chránili túto zvrchovanosť v týchto kompetenciách, ktoré sme nikdy nepresunuli. Žiaľ, sledujeme, že Európska únia zasahuje do týchto kompetencií a vidíme tu rôzne pretláčanie ideologických postojov,“ povedala.

Kresťanská únia odmieta spochybňovanie práva Slovenska na národnú identitu

Diskusia o rovnováhe medzi národnou suverenitou a kompetenciami európskych inštitúcií sa opäť dostala do centra pozornosti po tom, čo Európska komisia oznámila začatie konania voči Slovenskej republike v súvislosti s nedávnou zmenou ústavy. Tá posilnila deklaráciu národnej identity a potvrdila výlučnú právomoc štátu v eticko-kultúrnych otázkach. Téma má výrazný spoločenský aj ekonomický presah. Dotýka sa stability inštitucionálneho prostredia, predvídateľnosti regulácie a toho, ako si členské štáty interpretujú hranice kompetencií v rámci jednotného európskeho trhu.

Kresťanská únia, ktorá sa k novému ústavnému ustanoveniu aktívne hlási, považuje krok Európskej komisie za neprimeraný zásah. Argumentuje pritom aj článkom 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého má Únia rešpektovať národnú identitu členských štátov. Podľa strany je preto zmena ústavy prirodzeným krokom v medziach, ktoré slovenskému zákonodarcovi zmluvy ponechávajú. „Slovensko nie je žiadnou anomáliou. Naopak, patrí do európskeho rámca, kde viacero štátov jasne presadzuje ochranu svojich ústavných hodnôt a kultúrnej identity,“ uviedol poslanec Kresťanskej únie Richard Vašečka.

Debata tak opäť otvára širšiu otázku, kde sa končí jednoduchá regulácia vnútorného trhu a začína priestor, ktorý patrí výlučne členským štátom. Tieto hranice majú vplyv aj na podnikateľské prostredie, keďže stabilita legislatívy a zrozumiteľné kompetenčné rámce patria medzi faktory ovplyvňujúce dôveru investorov a správanie domácich firiem. Ak sa členské štáty dostávajú s európskymi inštitúciami do sporov o rozsah svojich právomocí, vytvára to riziko právnej neistoty.

Predseda Kresťanskej únie Milan Krajniak upozorňuje, že zmena ústavy je podľa neho legitímna súčasť výkonu suverenity. Tvrdí, že členské štáty majú legitímne právo upraviť si svoju ústavu tak, aby chránila ich národnú identitu, a kritizuje Európsku komisiu za to, čo označuje za prekračovanie rámca jej právomocí. Zároveň pripomína princíp prenesených právomocí, podľa ktorého môže EÚ konať len v oblastiach, kde jej to výslovne umožňujú zmluvy. Podľa neho pokusy diktovať pravidlá týkajúce sa rodiny, hodnotových alebo eticko-kultúrnych otázok narúšajú základné princípy, na ktorých bola EÚ postavená.

Konanie Európskej komisie preto podľa Kresťanskej únie otvára zásadnú debatu o rovnováhe medzi jednotou a rôznorodosťou v rámci Únie. Spor môže mať širšie dôsledky. Ak členské štáty nadobudnú pocit, že Brusel rozširuje svoje kompetencie spôsobom, ktorý nie je podporený zmluvami, môže to ovplyvniť ich ochotu participovať na budúcich integračných projektoch či spôsobe implementácie európskych pravidiel.

Strana preto zdôrazňuje potrebu rešpektovať priestor, ktorý zmluvy členským štátom ponechávajú, a zároveň tvrdí, že Slovensko má právo prispôsobiť svoju ústavu hodnotám, ktoré považuje za základné. Suverenitu pritom chápe ako prirodzený rámec spoločenského a politického fungovania. „Suverenita štátu nie je niečo, za čo by sme sa mali ospravedlňovať, či byť trestaní. Je to naše právo aj zodpovednosť,“ uvádza Kresťanská únia.