Môj profil 
Predplatné
Bratislava 6. novembra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Obyčajným neprešla novela o rozšírení nočného kľudu
Povinné dodržiavanie pokoja sa z nocí aj na štátne sviatky, nedele a ostatné dni pracovného pokoja nerozšíri. Plénom dnes neprešla novela zákona o priestupkoch od poslancov OĽaNO Mikuláša Hubu, Evy Horváthovej a Miroslava Kadúca. Za právnu normu zahlasovalo len 16 poslancov zo 134 prítomných.
Režim pokoja sa mal po novom týkať nielen nočného času od 22.00 do 06.00 h, ale aj štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja, a to počas celých kalendárnych dní od polnoci do polnoci. “Treba však zdôrazniť, že pokoj neznamená vylúčenie alebo obmedzenie pracovnej alebo voľnočasovej aktivity počas týchto dní, znamená však vylúčenie alebo obmedzenie takých aktivít, ktoré by druhé osoby mohli považovať za neúnosné pre svoj pokojný odpočinok, resp. časových intervalov týchto dní,” vysvetľovali Obyčajní ľudia. Rozsah takýchto aktivít mala upraviť obec všeobecne záväzným nariadením.
Podľa OĽaNO má každý právo na odpočinok a na rešpektovanie určitého režimu, počas ktorého sa dokáže fyzicky i psychicky zregenerovať, aby mohol aj naďalej fungovať ako ľudská bytosť a plnohodnotný člen spoločnosti. Obyčajní tvrdili, že návrh ich zákona je formulovaný s prihliadnutím na tradície, keď napr. nedeľa alebo cirkevné sviatky sú dlhodobo vnímané ako dni pracovného pokoja, a to nie z pracovnoprávneho pohľadu, ale z pohľadu kultúrneho, spoločenského a náboženského.
“Návrh zákona je zároveň formulovaný aj s prihliadnutím na pretrvávajúce požiadavky mnohých občanov, ktorí sa dožadujú pokojného odpočinku aspoň v dňoch, ktoré sú štátnymi sviatkami, sviatkami alebo nedeľami a nechcú byť obťažovaní osobami, ktorí neraz práve tieto dni využívajú na rôzne aktivity prekračujúce nielen limity slušnosti a verejného poriadku, ale často aj limity stanovené predpismi na ochranu verejného zdravia pre hluk a vibrácie,” vysvetľovala trojica Obyčajných.
Viskupičovi neprešla ani jedna novela
Individuálne poslanecké prieskumy nebudú. Parlament totiž odmietol novelu rokovacieho poriadku, ktorou chcel Jozef Viskupič (OĽaNO) zaviesť možnosť takýchto prieskumov. Keby novela prešla, jednotliví poslanci by na vykonanie prieskumu nepotrebovali súhlas parlamentných výborov.
“Cieľom predkladaného návrhu zákona je formálne zakotvenie práva poslanca Národnej rady SR na vykonanie individuálneho prieskumu poslanca a na vyžiadanie si správ od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov,” vysvetlil predkladateľ, ktorému sa nepáči súčasný stav.
Viskupičovi dnes neprešla ani novela autorského zákona. Tá mala priniesť väčšiu ochranu práv autorov. Viskupič navrhoval jednoznačne vymedziť niektoré pojmy uvedených v autorskom zákone, ktoré odborná i laická verejnosť vníma nejasne, a z tohto dôvodu sa následne stávajú predmetom sporov končiacich sa neraz až na súde.
Novela mala upraviť ustanovenia autorského zákona týkajúce sa kolektívnej správy práv (kauza SOZA a obce Pohorelá), otázku tzv. Creative Commons licencií (licencie vychádzajúce z autorského práva prístupné za určitých zjednodušených podmienok zadarmo širokej verejnosti), ale aj otázku jednoznačného vymedzenia pojmov “dielo” a “denné správy”.
Do druhého čítania sa však dostal návrh novely zákona o priestupkoch z dielne Mandátového a imunitného výboru NR SR, ktorého cieľom je zrušiť povinnosť orgánu, ktorý prerokuje priestupok spáchaný poslancom, generálnym prokurátorom, prezidentom SR, predsedom Ústavného súdu SR a riaditeľom SIS, zaslať oznámenie o spáchaní priestupku Mandátovému a imunitnému výboru NR SR. Novela zákona o priestupkoch totiž zrušila priestupkovú imunitu poslancov, no výbor nemá určené, čo má s týmto oznámením robiť. Na druhej strane výbor bude naďalej dostávať oznámenia o spáchaných priestupkoch sudcami, prokurátormi, členmi Policajného zboru a Zboru justičnej a väzenskej stráže.
.jpg)
.JPG)
