“Našli sme zhodu so zástupcami veľvyslanectiev, keď som položil otázku, či je spravodlivé, že študenti, ktorí sa pripravujú na maturitu, tak jeden má výnimku, druhý ju mať nemusí. Či je to rovnosť príležitostí. Žiadny problém nie je, aby držiteľ certifikátu absolvoval aj maturitu a dokázal, že má vedomosti,” myslí si minister. Zároveň podotkol, že teoreticky by potom bolo možné urobiť si certifikát aj z matematiky či fyziky. “Oni potom nebudú chodiť na maturitu?” uzavrel Čaplovič s dôvetkom, že väčšina štátov certifikát neuznáva.
Ľubomír Petrák (Smer-SD) zase nechápe odpor opozície voči tomu, aby zriaďovateľ určoval počet žiakov v triedach. “Posun je len v tom, že sa zväčšuje rozpätie medzi minimálnym a maximálnym počtom žiakov, čo prináša väčšiu flexibilitu. Napriek súčasnému znižovaniu počtu žiakov v triedach žiadne štatistiky nepreukázali zvyšovanie kvality vzdelania, skôr naopak. Vysoké školy plačú, že úroveň vzdelania prichádzajúcich študentov nie je dostačujúca,” povedal.
O možnosť nahradiť maturitnú skúšku jazykovým certifikátom by mali maturanti prísť od septembra 2015. V minulom školskom roku bola uznaná náhrada maturitnej skúšky z cudzieho jazyka 1395 žiakom, čo predstavovalo 2,41 percenta maturantov z cudzieho jazyka. Rezort chce uznávanie certifikátov zrušiť, “nakoľko ich poskytujú rôzne inštitúcie, úroveň ktorých nie je možné kontrolovať zo strany štátu, rovnako nie je možné kontrolovať a preverovať úroveň priebehu a administrácie skúšky”. Proti sú jazykové školy, ktoré tvrdia, že ide o medzinárodné certifikáty, ktoré majú u zamestnávateľov vyššiu váhu než slovenská maturita.
Novela tiež počíta s tým, že triedy druhého stupňa základných škôl a stredných škôl by mali byť od januára 2014 plnšie. Zvyšujú sa totiž maximálne počty žiakov na druhom stupni, a to z 28 na 29 a v strednej škole z 30 na 31 žiakov. V triede, v ktorej sú žiaci dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy, môže byť maximálne 24 žiakov.
zf