Môj profil 
Predplatné
Fico sa nevyhol ani otázke, prečo musia ľudia na Slovensku platiť eurom. “Každá krajina, ktorá je členským štátom EÚ, musí raz prijať euro ako našu spoločnú menu. My sme to urobili v roku 2009. Bol to dobrý krok, je to naozaj výhodné, keď ľudia nemusia meniť peniaze, ak idú do krajiny, kde sa platí eurom. Slovenská verejnosť má rovnaký názor, že to bolo správne riešenie,” uistil študentov.
Deťom zároveň vysvetľoval, ako chce riešiť nezamestnanosť. “Posledné mesiace nezamestnanosť klesá. Európa je dnes veľký ekonomický celok a navzájom sa ťahá. Sme závislí od toho, čo sa deje vo Francúzsku a v Nemecku. Ak nezamestnanosť stúpa tam, stúpa aj u nás. Verím, že klesanie nezamestnanosti bude pokračovať a budeme sa blížiť na úroveň 10 či 11 percent,” avizoval.
Študentov zaujímal aj osud ich starých rodičov, keďže chceli vedieť, kedy sa zvýšia dôchodky. “Dôchodky sú jedinou finančnou záležitosťou, ktorá sa pravidelne každý rok zvyšuje. Na rozdiel od platov napr. v štátnej správe, ktoré sú zväčša zamrznuté,” povedal Fico.
Ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) sa študenti pýtali, prečo požičiavame peniaze iným problémovým krajinám. “Sme členmi rodiny EÚ, niektoré krajiny eurozóny sa dostali do problémov, a to z rôznych dôvodov. Ak majú problémy, tak to ovplyvňuje hodnotu eura. Je teda dôležité, aby sme sa o euro starali všetci spoločne. Tak, ako každý rok dostávame peniaze z EÚ, rovnako prišiel čas, aby krajiny v lepšej kondícii prispeli. Zatiaľ sme však nezaplatili ani cent, dali sme len záruky,” upozornil.
Aj premiér mal v škole predmety, ktoré nemal rád
Premiér bol zároveň požiadaný, aby vysvetlil rozdiel medzi pravicou a ľavicou. “Aj ľavicové aj pravicové myslenie je nevyhnutné. Nemôžeme nikomu nadávať a osočovať ho za to, že má pravicové či ľavicové myslenie. Rozdiel je v tom, že ten, kto má ľavicové myslenie, si myslí, že základným pravidlom správania sa by mala byť solidarita. Teda ten, kto je silnejší, by mal pomáhať slabším. Pravica sa viac spolieha na to individuálne a osobné, že je to na tebe, ako sa budeš mať a čo budeš robiť a nikto sa ti do toho nemá starať,” vysvetlil Fico.
Keďže minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) sa ospravedlnil, Robert Fico sa podujal vyrovnať sa s otázkou, či dostanú prváci v septembri šlabikáre. “Ja ministrovi školstva túto otázku zadám a požiadam ho, aby pripravil odpoveď,” uistil študenta, od ktorého si vypýtal kontakt a sľúbil mu doručenie odpovede.
Študenti boli okrem toho zvedaví, prečo sa nezmení náš volebný systém na väčšinový, prečo majú všetci poslanci rovnaký plat, keď je rokovacia sála často prázdna a niekedy sa aj hrajú na počítači hry, či aké je to byť poslancom a ministrom. Otázka na dlhšie prázdniny tento rok nepadla. Pýtali sa však, prečo musia chodiť do školy. “Chodenie do školy má obrovský význam. Ja som napríklad nemal rád chémiu, fyziku či matematiku. Vždy som bol pred týmito predmetmi nervózny. Najväčšiu traumu som však mal z hudobnej a výtvarnej. Mal som samé jednotky, ale dvojku z týchto dvoch predmetov. Učiteľka ma nútila spievať, aj keď to neviem, neviem ani maľovať. Keď to ale zoberiem spätne, čo mi škola dala, musím to vnímať pozitívne,” dodal Fico.
Okrem spomínaných členov vlády prišli pred študentov aj minister životného prostredia Peter Žiga, minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, minister obrany Martin Glváč, šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák (všetci Smer-SD), minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, minister hospodárstva Tomáš Malatinský a šéf rezortu spravodlivosti Tomáš Borec (všetci nominanti Smeru-SD).
Hodinu otázok viedol predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD), sekundovali mu podpredsedovia Ján Figeľ (KDH), Erika Jurinová (OĽaNO) a Renáta Zmajkovičová (Smer-SD).
mž
.JPG)
.jpg)
