Novoročná homília pápeža Františka: Znovuzrodenie ľudstva sa začalo od ženy

Vatikán 2. decembra 2019 (HSP/Vaticannews/Foto:SITA/AP-Andrew Medichini)

Na slávnosť Panny Márie Bohorodičky 1. januára predsedal pápež František eucharistickému sláveniu v Bazilike sv. Petra o 10. hodine. Novoročný sviatok sa zároveň slávil ako 53. svetový deň pokoja. Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca

„Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy“ (Gal 4,4). Narodený zo ženy: tak prišiel Ježiš. Nezjavil sa na svete ako dospelý, ale – ako nám to hovorí evanjelium – „počal sa v živote matky“ (Lk 2,21): tam vzal na seba našu ľudskosť, deň po dni, mesiac po mesiaci. V lone matky sa Boh a ľudskosť zjednotili, aby zostali spolu navždy: aj dnes, v nebi, Ježiš žije v tele, ktoré vzal na seba v lone matky. V Bohu je naše ľudské telo!

Zrodený zo ženy. Znovuzrodenie ľudstva sa začalo od ženy. Ženy sú pramene života. A predsa sú neustále urážané, bité, znásilňované, nútené na prostitúciu, a k zabíjaniu života, ktorý nosia vo svojom lone. Každé násilie spôsobené žene je profanáciou Boha, ktorý sa zrodil zo ženy. Z tela ženy prišla pre ľudstvo spása: z toho, ako sa správame k telu ženy, vidno našu úroveň ľudskosti. Koľkokrát je telo ženy obetované na profánnych oltároch reklamy, zárobku, pornografie, vykorisťované ako niečo povrchné na použitie. Musíme ho oslobodiť od konzumizmu, musíme ho rešpektovať a ctiť si ho; je to to najvznešenejšie telo na svete: v tomto tele sa počala a toto telo priviedlo na svet Lásku, ktorá nás zachránila! Dnes ešte aj materstvo býva ponižované, pretože jediný rast, ktorý ľudí zaujíma, je ten ekonomický. Sú matky, ktoré riskujú a vydávajú sa na neschodné cesty, aby sa zúfalo pokúsili dať plodu svojho lona lepšiu budúcnosť, a sú brané ako prebytočné čísla – ľuďmi, ktorí majú plné brucho, ale plné vecí, no prázdne srdce, bez lásky.

Zrodený zo ženy. Podľa rozprávania Biblie žena prichádza pri zavŕšení stvorenia, ako súhrn všetkého, čo bolo stvorené. Ona vskutku v sebe zahŕňa cieľ samotného stvorenia: plodenie a uchovávanie života, spoločenstvo so všetkým, starostlivosť o všetko. To je to, čo Panna Mária dnes robí v evanjeliu: Mária – hovorí text – „zachovávala vo svojom srdci všetky tieto veci a premýšľala o nich“ (v. 19). Uchovávala všetko: radosť z narodenia Ježiša, a smútok z toho, že im v Betleheme odopreli pohostinnosť; Jozefovu lásku a úžas pastierov; prísľuby i neistoty z budúcnosti. Všetko vkladala do svojho srdca a všetko v ňom kládla na správne miesto, aj nepriazeň. Pretože v srdci každú vec opatrovala s láskou, a všetko zverovala Bohu.

V evanjeliu sa toto Máriino správanie ešte raz opakuje: na konci Ježišovho skrytého života sa hovorí, že „jeho Matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci“ (v. 51). Toto opakovanie nám pomáha pochopiť, že uchovávanie v srdci nie je len pekným gestom, ktoré Mária robievala tu a tam, ale jej zvykom. Žene je vlastné brať si život k srdcu. Žena ukazuje, že zmyslom žitia nie je neprestajne produkovať veci, ale brať si k srdcu veci, ktoré existujú. Len ten, kto hľadí srdcom, dobre vidí, pretože dokáže „vidieť dovnútra“: vidieť osobu, nielen jej chyby, vidieť brata, nielen jeho slabosti, vidieť nádej v ťažkostiach, vidieť Boha vo všetkom.

Keď začíname nový rok, pýtajme sa: „Viem sa pozerať srdcom? Viem na ľudí hľadieť srdcom? Mám na srdci ľudí, s ktorými žijem, alebo ich ničím ohováraním? A predovšetkým, mám v strede srdca Pána? Alebo iné hodnoty? Či iné záujmy? Môj imidž, bohatstvá, moc?“ Len ak nám život leží na srdci, dokážeme sa ho starostlivo ujať a prekonať ľahostajnosť, ktorá nás obklopuje. Prosme o túto milosť: aby sme rok prežili s túžbou brať si druhých k srdcu, starostlivo sa ich ujímať. A ak chceme lepší svet, ktorý by bol domom pokoja, a nie nádvorím vojny, nech nám leží na srdci dôstojnosť každej ženy. Zo ženy sa narodilo Knieža pokoja. Žena je darkyňou a prostredníčkou pokoja, a preto musí byť naplno spojená s rozhodovacími procesmi. Lebo keď ženy môžu odovzdávať svoje dary, je vo svete zrazu viac jednoty a pokoja. A preto, víťazstvo pre ženu je víťazstvom pre celé ľudstvo.

Zrodený zo ženy. Ježiš, hneď ako sa narodil, zrkadlil sa v očiach ženy, v tvári svojej matky. Ona mu dala prvé pohladenia, s ňou si vymenil prvé úsmevy. S ňou začal revolúciu nežnosti. Cirkev, keď hľadí na dieťa Ježiša, je povolaná v nej pokračovať. Totiž aj ona, tak ako Mária, je ženou a matkou – Cirkev je žena a matka – a v Panne Márii nachádza svoje charakteristické črty. Vidí ju, nepoškvrnenú, a cíti sa povolaná povedať „nie“ hriechu a zosvetšteniu. Vidí ju, plodnú, a cíti sa povolaná ohlasovať Pána, dávať mu zrod v ľudských životoch. Vidí ju, matku, a cíti sa povolaná prijať každého človeka ako svoje dieťa.

Keď sa Cirkev približuje k Márii, nachádza samu seba, nachádza svoje centrum, svoju jednotu. Nepriateľ ľudskej prirodzenosti, diabol, sa ju naopak snaží rozdeliť, takže na prvé miesto stavia odlišnosti, ideológie, partajné myslenie a strany. Ale Cirkev nepochopíme, ak sa na ňu budeme dívať z hľadiska štruktúr. Nepochopíme Cirkev, ak na ňu budeme hľadieť na základe štruktúr, programov, tendencií, ideológií, funkcií: čosi z nej budeme vnímať, nie však jej srdce. Lebo Cirkev má srdce matky. A my, jej deti, dnes vzývame Matku Božiu, ktorá nás spája ako veriaci ľud: Ó Mária, vzbuď nám nádej, prines nám jednotu. Žena spásy, zverujeme ti tento rok. Opatruj ho vo svojom srdci. K tebe voláme: Svätá Matka Božia!

Všetci spoločne, postojačky, trikrát zvolajme k Panne Márii: Svätá Matka Božia, Svätá Matka Božia, Svätá Matka Božia!

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.