Dodala, že aj tento faktor je jedným z dôvodov polarizácie spoločnosti. Podľa jej slov následne ľudia s podobnými názormi vyhľadávajú aj alternatívne médiá na internete. Situácia v spoločnosti sa podľa Porubänovej zmenila po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, v princípe to však nemusí znamenať zmenu k lepšiemu. Mladí ľudia tak čoraz častejšie vyhľadávajú extrémistické názory.
“Ak lídri politických strán používajú vulgárny slovník, alebo isté osobné invektívy, tak sa nemôžeme čudovať, že tento štýl komunikácie prechádza aj do spoločnosti. Ľudia potom čoraz viac vyhľadávajú iné, alternatívne politické strany alebo subjekty. Prevládajú aj extrémistické názory či ich vyhľadávanie na internete, kde panuje stále veľká anonymita,” uviedla Porubänová. Situácia sa podľa jej slov zmenila aj po vražde novinára Jána Kuciaka, no nemusí to automaticky znamenať zmeny k lepšiemu. “Ľudia majú určite väčší záujem o verejné záležitosti. Ak hovoríme o princípoch demokracie, tak sú problémom aj rôzne konšpiračné médiá, ktoré často šíria pochybné informácie v rozpore s princípmi demokracie,” doplnila.
Ľuďom chýba kritické myslenie a na rozlišovanie informácií nemajú čas
Slovenskej verejnosti chýba kritické myslenie a navyše ľudia v dnešnej dobe nemajú dostatok času na to, aby vedeli kvalitatívne posúdiť informácie z médií. Uviedol to v dnešnej relácii televízie TA3 V politike novinár a publicista Július Lörincz s tým, že aj to je dôvod, prečo ľudia nevedia rozlíšiť alternatívne médiá. K ich popularite navyše prispievajú aj poslanci, ktorí podľa Lörincza obviňujú novinárov tradičných médií, čím ovplyvňujú aj verejnú mienku. “Ľudia, najmä mladí, vnímajú informácie v priebehu 30 sekúnd. Chýba im schopnosť kriticky uvažovať a utvoriť si vlastný názor na základe overiteľných faktov. Automaticky tak rastie popularita jednoduchých správ či alternatívnych médií na internete, ktoré sú stále do veľkej miery anonymné,” uviedol Lörincz.
Bývalý riaditeľ Tlačovej rady SR tiež doplnil, že v súčasnosti nie sú nové média detailne kontrolované a neplatia pre ne prísne pravidlá ako v prípade televízie, rádia či tlačených médií. “Technologický rozvoj v mediálnej oblasti vedie k tomu, že sa dostávajú do popredia internetové médiá, ktoré nepodliehajú takej prísnej kontrole,” uzavrel Lörincz. Podľa jeho slov sú za súčasnú situáciu zodpovedné aj tradičné médiá, v ktorých často chýba každodenná realita, ktorá v skutočnosti zaujíma verejnosť či má vplyv na ich každodenný život.