Môj profil 
Predplatné
Niet pochýb o tom, že téma darcovstvo orgánov je eticky kontroverzná a háklivá. Nesporne sú potrebné ďalšie osvetové opatrenia, potrebné je urobiť aj viac pre aktívny nábor dobrovoľných darcov, aby sa odstraňovali naďalej nedostatky a medzery. V analýze má minister zdravotníctva Jens Spahn samozrejme pravdu, keď sa sťažuje na vysoký počet úmrtí v dôsledku nedostatku darcovských orgánov – čo je pravdepodobne ešte viac, ako sa pôvodne predpokladalo, ako cituje ministra dts Nachrichtenagentur“ „Niekoľko tisíc pacientov stratí v Nemecku každý rok život kvôli nedostatku chýbajúcich darcovskych orgánov“, povedal Spahn pred pár dňami aj pre Bild am Sonntag.
K tým zosnulým pacientom, ktorí už boli na čakacej listine na darcovské orgány, ale už nedostali orgány načas – v roku 2018 to bolo 901 ľudí – treba pripočítať ešte tých, ktorí podľa Spahna „vôbec nie sú na zozname zahrnutí, pretože nemajú takmer žiadnu šancu na darcovský orgán, ako aj tých, ktorí po dlhom čakaní tak ochoreli, že sa znova odhlásili.“ Minister oprávnene poznamenáva: „Toto je humanitárna katastrofa.“
Vcelku správne. Hoci Spahn tieto drastické čísla používa na podporu svojho vysoko kontroverzného návrhu zákona tzv. predpokladaného súhlasu, o ktorom chce Bundestag vo štvrtok hlasovať je to morálne však veľmi sporné. Aj keď nedostatok darcovskych orgánov je nešvár – nedá sa napraviť tým, že – ako sa predpokladá – vyhlási každého Nemca vo veku 17 rokov za potenciálneho darcu orgánov, pokiaľ to výslovne nenamieta alebo „jeho odmietnutie nevyjadril voči príbuzným“, ako sa uvádza v novele.
Osobovanie si štátneho práva disponovať s telom
Zdôvodnenie, že keď pri súčasnom ustanovení zomierajú ľudia a tak preto musí štát zobrať občanovi rozhodnutie je doslovným uzemňujúcim argumentom: Podľa tejto logiky by mohol štát zakázať aj šoférovanie auta, určité potraviny alebo druhy športov, pretože každoročne spôsobujú tisíce úmrtí a potom sa na požiadanie udelia výnimky. Rozhodujúci je tu tento neslobodomyseľný prístup. Pretože Spahnov návrh v praxi znamená, že štát si osobuje disponovať s telom svojich občanov a týchto postum bez výnimky vyhlási za sklady náhradných dielov, pokiaľ občania výslovným písomným alebo overeným aktom vôle nevyhlásia opak.
Takže, kto toto teda prepásol, zabudol alebo stratil, môže byť v najhoršom prípade vyplienený – a to je poburujúca a znepokojujúca predstava. Nie bez dôvodu je toto riešenie dokonca aj podľa spolkového ministerstva spravodlivosti priam protiústavné, ako píše Welt. Zatiaľ čo celý zvyšok kabinetu chce podporiť Spahnov návrh pekného nového sveta a priori právo disponovať s mŕtvolami je práve ministerka spravodlivosti Christine Lambrechtová (SPD) striktne proti tomuto zámeru: Toto porušuje právo na telesnú integritu. Takto argumentovali aj Spahnovi predchodcovia na ministerstve zdravotníctva.
Vynútená láska k blížnemu?
Keď Jens Spahn hovorí o tom, že „ochota darovať orgány je žitá láska k blížnemu“, a poznamenáva: „Každý by si predsa prial, aby sa mu alebo jeho príbuzným pomohlo, keby potreboval darcovský orgán. Potom môžeme tiež očakávať, že každý sa dôkladne bude zaoberať tým, či chce byť sám potenciálnym darcom orgánov alebo nie“ – tak tu má pravdu. Toto však nie je žiadnym argumentom pre zákonnú povinnosť, ktorá musí byť najskôr odstránená aktívnym úsilím: Láska k blížnemu nesmie byť vynútená. Nakladanie s vlastným telom je vlastné súkromné rozhodnutie kde sa štát musí držať bokom.
Opozícia v Bundestagu je proti návrhu zákona preto v zriedkavej jednomyseľnosti: Šéfka strany Ľavica Katja Kippingová, šéfka strany Zelených Annalena Baerbocková a šéf strany FDP Lindner sú striktne proti koncepcii predpokladaného súhlasu. Kippingová sa obáva „nedôvery a ďalších obáv“ a nazdáva sa, že to ďalej poškodí „dôveru v systém darcovstva orgánov“.
Samotné obyvateľstvo je v tejto otázke rozdelené: Približne polovica je za zachovanie doterajšieho aktívneho informovaného súhlasu, druhá polovica víta predpokladaný súhlas.
.JPG)
.jpg)
