Pripomeňme, že ak by sa konali v lehotách stanovených zákonom, mal by súčasný prezident Andrzej Duda šancu vyhrať už v prvom kole, pretože podľa mnohých prieskumov verejnej mienky jeho rating vtedy presahoval 60 percent. Práve preto liberálna opozícia s aktívnou podporou západných politikov a médií urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby zrušila hlasovanie pod zámienkou pandémie. A podarilo sa jej to.

Odloženie volieb na polovicu leta bolo v skutočnosti akýmsi svojráznym “tretím kolom” (ak to porovnáme s “oranžovým Majdanom“ na Ukrajine v roku 2004), ktoré nie je stanovené ústavou krajiny. V očiach niektorých svojich stúpencov Duda “spľasol“, uvoľnil sa, a preto jeho hodnotenie po zrušení májového hlasovania spočiatku kleslo takmer o polovicu. Opozícia využila vhodné chvíle a odstránila z volieb evidentne bezperspektívnu figúru, ktorú sa snažili postaviť proti Dudovi na jar, Malgorzatu Kidawovú–Blonski. Namiesto nej nominovali oveľa charizmatickejšieho varšavského primátora Rafala Trzaskowského, ktorý má značnú podporu nielen v hlavnom meste, ale aj v západných, viac “proeurópskych“ poľských regiónoch a tiež medzi mladými ľuďmi.

Podľa výsledkov prvého kola sa zdalo, že si Duda zaistil celkom príjemný náskok pred hlavným súperom o 13%, avšak až do dňa hlasovania prieskumy verejnej mienky ukazovali, že si vzájomne dýchajú na krk, prakticky s rovnakými výsledkami. Nakoniec tak voľby aj skončili. Ihneď po uzavretí volebných miestností boli vyhlásené výsledky exit pollu (prieskumu verejnej mienky): súčasný prezident vyhráva s náskokom iba 0,8%. Konečné skóre bolo trochu väčšie v prospech Dudu: 51,2% oproti 48,8% pre Trzaskowského.

Možno je pre poľskú jednotu takýto výsledok najrizikovejší. Počas viac ako emocionálnej kampane si oba tábory vzájomne vyslovili veľa urážok, podozrenia a obvinenia. S takým minimálnym náskokom úradujúceho prezidenta pred súperom je veľmi jednoduché vyvolať pochybnosti o legitimite jeho víťazstva, a to aj vzhľadom na špinavé metódy, ktoré boli použité počas kampane. Mimochodom, priaznivci Trzaskowského sa tým okamžite začali zaoberať.

Poľská spoločnosť je geograficky rozdelená: sedem východných vojvodstiev hlasovalo pre úradujúceho prezidenta, deväť západných hlasovalo pre jeho súpera. Dochádza aj k ostrému generačnému rozvrstveniu. Pre Dudu hlasovalo 62% voličov vo veku nad 60 rokov a pre Trzaskowského – 64% mladých ľudí do 29 rokov. Súčasný prezident bol podporovaný drvivou väčšinou patriarchálnej poľskej dediny, jeho protivník – veľkými mestami naklonenými západnej Európe.

Der Unterschied #Polen pic.twitter.com/Ktsnyh8F3p

— Ewa Ernst-Dziedzic (@dziedzic_ewa) July 12, 2020

.

Zatiaľ čo predtým sa poľské elity tak nejako spájali okolo vymyslenej “ruskej hrozby“, teraz sa zdá, že táto téma neexistuje. Ale bez nej sa to samozrejme nezaobišlo. A v tomto zmysle nedošlo k žiadnym zásadným zmenám: Duda a Trzaskowski sa od seba vôbec nelíšili v diskusiách o agende zahraničnej politiky, vyjadrili protiruské, proamerické a pronatovské myšlienky.

Zaujímavé je to, že hlavnou populárnou témou, či už to znie akokoľvek paradoxne pre tých, ktorí považovali Poľsko za katolícku tradicionalistickú veľmoc, sa stala diskusia o právach LGBT komunity a homosexuálnych vzťahoch. S blížiacimi sa voľbami zosilnel Duda svoju rétoriku proti homosexuálom, a dokonca vyhlásil, že “ideológia LGBT je deštruktívnejšia než komunizmus“, čo vyvolalo na Západe extrémne nahnevanú reakciu.

Je potrebné uviesť, že do kampane opakovane zasahovali aj európske štruktúry, ktoré úmerne intenzite Dudovej konzervatívnej rétorike vyostrovali svoje vyhlásenia, ktoré jasne nahrávali prezidentovmu oponentovi. Napríklad, keď sa úrady regiónov kontrolovaných vládnucou stranou pokúsili vyhlásiť sa za zóny “oslobodené od LGBT“, Európska komisia okamžite udrela na najbolestivejšie miesto Poliakov: pohrozila, že za to pripravia miestne vlády o financovanie. Takže ak bude niekto obvinený zo zasahovania do poľských volieb, nebude to tentoraz Rusko.

V predvečer druhého kola to už schytalo Nemecko. Poľské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo nemeckého d’affaires po článku v novinách Die Welt, ktorý otvorene vyzýval Poliakov, aby hlasovali za Trzaskowského. Olej do ohňa priliali poľské noviny Fakt, ktoré obvinili Dudu z nadržiavania pedofilov. To tiež pridalo protinemeckú rétoriku do kampane prezidenta, ktorý okamžite upozornil na nemeckých majiteľov novín a obvinil Nemecko, že chce zvoliť poľského prezidenta.

Dudov tím, obklopený zo všetkých strán Bruselom a liberálnymi európskymi médiami, sa nakoniec rozhodol ku kroku, ktorý sa zdá byť pre 21. storočie úplne divoký. Rozhodli sa staviť na kartu antisemitizmu. Urobili to prostredníctvom štátneho poľského televízneho kanálu TVP, ktorý bol prakticky prezidentským mediálnym štábom (97% správ o Dudovi bolo pozitívnych s tromi percentami neutrálneho obsahu a 87% správ o Trzaskowskom bolo negatívnych s 13% neutrálnymi).

Tento kanál zahnal Trzaskowského do slepej uličky otázkou, či má v úmysle vyplatiť Židom náhradu za holokaust v Poľsku. A potom pravidelne rozptyľoval tézu o tom, že odmietnutie opozičného kandidáta diskutovať o tejto otázke je prejavom jeho sprisahania s akýmisi zákulisnými “židovskými organizáciami“, občas s priamym odkazom na Georgea Sorosa. Tento krok bol tak šokujúci pre médiá, že Varšava bude zrejme musieť dlho vysvetľovať volebné technológie tak originálne pre moderný európsky štát.

“will Trzaskowski comply with the Jews’ demands?”

Poland’s public television, 2020. pic.twitter.com/pmdEtQuU4F

— Leonardo Carella (@leonardocarella) July 9, 2020

Všeobecne možno povedať, že vzájomných námietok zo strany Bruselu a Dudovej kampane sa počas tohto tvrdého boja nazhromaždilo veľa. Aj tak zložité vzťahy počas posledných rokov sa po takej búrlivej výmene názorov určite nezlepšia. Hlavným výsledkom takýchto špinavých volieb roku 2020 je teda zhoršenie politického rozdelenia Poľska a prudké zhoršenie jeho vzťahov s európskymi spojencami.

Varšava by mala zaregistrovať, že Rusko s tým nemá absolútne nič spoločné.