Nová ministerka spravodlivosti chce podrobnejšie kontroly majetku sudcov

Bratislava 21. marca 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Pri sudcoch je potrebné detailne kontrolovať ich majetkové prírastky a nastaviť systém tak, aby aj preventívne fungoval proti korupcii vo všetkých smeroch. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedla nová ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). V najbližšom volebnom období pre ňu bude prioritou aj takzvaná súdna mapa a tiež zmeny v rámci Súdnej rady SR. Kolíková má podľa vlastných slov konkrétne predstavy o tom, ako je potrebné nastaviť procesy

Tvrdí tiež, že v súčasnosti je nevyhnutná očista justície, a to viacerými opatreniami. V dohľadnej dobe by tak mohla byť známa podoba súdnej mapy, čo je v zásade reorganizácia súdov tak, aby boli vytvorené užšie špecializované pracoviská. Túto tému otvorila ešte exministerka Lucia Žitňanská, pod ktorou Kolíková pôsobila ako štátna tajomníčka.

„V tomto momente,vzhľadom na to, čo sa deje, vnímam za potrebné venovať sa zaisteniu majetku a príprave legislatívy v tejto oblasti. My totiž nemáme funkčné nástroje pri vyhľadávaní majetku, ktorý pochádza z páchania trestnej činnosti, pri jeho zaistení aj následnej správe. Potrebujeme efektívny, moderný model pre zaistenie takéhoto majetku, a to je podľa mňa jedna z prvých priorít, ktorým sa treba venovať,“ uviedla Kolíková. Podľa jej slov sa tento problém ukázal aj pri Marianovi K., Ladislavovi Bašternákovi a iných ľuďoch, u ktorých bolo zrejmé, že ich majetok nepochádza z legálnych príjmov. Kolíková chce priniesť zmeny aj do pôsobenia súdnej rady. Podľa jej názoru najvyšší samosprávny orgán justície v súčasnosti vo viacerých oblastiach vykonáva svoje kompetencie „iba na papieri“.

„S očistou súdnictva súvisí aj reforma súdnej rady. Pri nej sa treba zamerať na dve veci. Prvou je personálne zloženie, k čomu je vhodná zmena Ústavy SR, aby v nej mohli mať primerané zastúpenie aj iné právnické profesie a sudcovia tam neboli v zásadnej väčšine,“ vysvetlila. Dodala, že je to mimoriadne dôležité pre kontrolu a najmä pre vyvodzovanie zodpovednosti v prípade vážnych pochybení a aj pre nastavenie celého systému. V ňom totiž podľa Kolíkovej súdna rada rozhoduje o tom, kto sa stane sudcom, kto bude v hodnotiacich komisiách, kto v disciplinárnom senáte. „Keby sme vytvárali napríklad najvyšší správny súd, tam by tiež prirodzene rada mala kľúčovú úlohu. Takže súdna rada je kľúčová inštitúcia,“ uzavrela.

So súdnou radou súvisia podľa Kolíkovej aj previerky sudcov. Pri nich treba rozlišovať tie, ktoré sú orientované na majetok a širšie previerky takzvanej spoľahlivosti sudcu. Na obe previerky dáva už dnes priestor zákon, ktorý však súdna rada nevyužíva v plnom rozsahu. Rada môže aj v súčasnosti účinnejšie preverovať majetkové pomery sudcov, čo však nerobí. „Pri previerkach je potrebné ísť hlbšie a prepojiť ich s majetkovými prírastkami. Momentálne súdna rada nemá tak nastavené procesy, že by dôsledne išla po majetkových prírastkoch, ani po majetkových priznaniach sudcov. Robí to len veľmi formálne,“ doplnila.

Ministerka spravodlivosti chce dať rade nové nástroje a zároveň dbať o to, aby tie súčasné boli využívané v patričnej miere. Podľa Kolíkovej s tým súvisí aj personálne zloženie súdnej rady. „Nová právna úprava by mohla dať súdnej rade ešte ďalšie nástroje, ale v prvom rade by mala súdna rada začínať v plnosti využívať to, čo už k dispozícii má a k tomu je zjavne treba nové personálne zloženie súdnej rady. Nemyslím si, že v tejto problematike je ihneď potrebná ústavná zmena, ale je dôležité bezodkladne nastaviť procesy tak, aby mala súdna rada povinnosť ísť dôsledne po podozreniach o legálnom nadobudnutí majetku,“ dodala Kolíková.

Ústavná zmena by však pomohla v tom, že by ústavné rámce dala pre realizáciu previerok s použitím nových nástrojov pre vyhľadávanie informácií o sudcoch, osobitne o tých, u ktorých majetkové pomery naznačujú pochybnosti o ich legálnom nadobudnutí. Z pohľadu Kolíkovej sú dôslednejšie kontroly potrebné aj pri rodinných príslušníkoch sudcov. Známe sú totiž prípady, že sú na spriaznené osoby napísané majetky v státisícoch eur, pričom reálne nezodpovedajú ich deklarovaným príjmom. „Dôležité je sa pozrieť aj na pomery blízkej rodiny a neuspokojiť sa s tým, že tu máme čestné prehlásenie o darovaní majetku, pričom je zjavné, že ten rodinný príslušník nemá taký príjem, aby si to mohol dovoliť,“ uzavrela.

Mária Kolíková je dlhoročnou advokátkou. Pôsobila aj ako šéfka Centra právnej pomoci či štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti. Po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo februári 2018 odišla z ministerstva a následne vstúpila do strany exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí.