Podľa jeho šéfa Daniela Lipšica to ohrozuje transparentnú samosprávu a toto ustanovenie navrhuje zo zákona vypustiť. Novelu chce zlepšiť aj návrhom na zverejňovanie evidencie infožiadostí či rozšírením automatického zverejňovania rozpočtových otázok. Svoje požiadavky chce hnutie presadiť počas legislatívneho procesu.
“Je dôležité, aby mali občania predstavu o tom, čo samospráva objednáva a fakturuje, táto zmena by mala byť v otvorenej samospráve neprijateľná,” uviedol Lipšic. Ocenil, naopak, vymenovaný zoznam informácií v novele, ktoré sú obce a mestá povinné automaticky zverejniť či návrh centralizovať zmluvy samospráv.
“Je to správny krok, no zoznam je potrebné rozšíriť aj o informácie týkajúce sa hospodárenia a rozpočtu obce,” doplnil bývalý viceprimátor Šale Jozef Mečiar (NOVA). Ten za ďalšiu dôležitú zmenu k lepšiemu označil zverejňovanie infožiadosti na webe príslušnej samosprávy.
“Ak niekto bude žiadať o informáciu, bude to na webe. Ak obec žiadosť zamietne, tiež to bude verejná informácia,” vysvetlil. Mečiar si myslí, že vzťah žiadateľ – poskytovateľ sa odtajní a na opodstatnenosť rozhodnutia môže reagovať ktorýkoľvek právnik.
Novela infozákona umožňuje podľa ministerstva spravodlivosti získať viac informácií a vyššej transparentnosti sa má podrobiť aj samospráva. Obce a vyššie územné celky by mali povinne zverejňovať informácie o zasadnutiach zastupiteľstva. Mestá a obce však dostanú aj možnosť zverejniť na webe často kladené otázky, takže ak sa budú niektoré opakovať, žiadateľa môže odkázať na internetovú stránku, na ktorej bude odpoveď zverejnená.
Novela rieši aj situáciu, keď niektorí úradníci na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nechceli zverejniť informáciu. Právna norma by tiež mala obmedziť tzv. šikanózne infožiadosti. Zabezpečiť by to malo opatrenie, ktoré pri žiadostiach, kde je viac ako 200 skenov alebo fotokópií, umožňuje účtovať si päť centov za stranu. “To určitým spôsobom bráni tomu, aby sa nadmerne zaťažovali úrady,” povedal v týchto dňoch minister spravodlivosti Tomáš Borec. Novela by mala tiež za určitých podmienok umožniť predĺženie zákonnej lehoty na vybavenie infožiadosti z ôsmich dní na 20 a naďalej by mala platiť aj priestupková zodpovednosť.
Príprava novely trvala podľa Boreca viac ako dva roky. Rezort na nej spolupracoval aj so samosprávami a s tretím sektorom. Minister je rád, že sa našlo kompromisné riešenie. “Je to veľké plus pre ďalšiu diskusiu. Verím, že zákon bude schválený,” povedal Borec. Pripúšťa, že právna norma si vyžiada personálne aj finančné náklady. Ak by zákon prešiel hladko, mohol by byť účinný približne od polovice tohto roka.
ml