Môj profil 
Predplatné
Nemecko-ruský projekt “Icarus” je obrovský vedecký projekt, pomocou ktorého chcú výskumníci úplne v novom svetle pochopiť život na Zemi zaznamenávaním pohybov zvierat. Preto momentálni “obyvatelia” ISS ruskí kozmonauti Oleg Artemjev a Sergej Prokopjev namontovali anténu na vesmírnu stanicu a ich nemecký kolega Alexander Gerst vo vnútri dohliadal na ich vonkajšiu prácu.
Agentúra Sputnik uvádza, že ruskí kozmonauti strávili presne 7 hodín a 46 minút vo vesmíre mimo Medzinárodnej vesmírnej stanice. Zdržali sa teda hodinou a pol dlhšie, ako sa plánovalo, pretože oneskorenie bolo spôsobené predovšetkým kladením káblov. Nakoniec spustili aj štyri maličké výskumné satelity. Oneskorenie im však neumožnilo vyzdvihnúť dve zo štyroch krabičiek so vzorkami mikróbov z trupu ISS.
Near the five-hour mark, spacewalkers Sergey Prokopyev and Oleg Artemyev continued installing the Icarus animal-tracking study (collaboration between @DLR_en and @Roscosmos) outside of the station’s Zvezda service module. #AskNASA https://t.co/yuOTrZ4Jut pic.twitter.com/tjWuQN2wmH
.— Intl. Space Station (@Space_Station) 15. augusta 2018
Podľa informácií od nemeckej televíznej stanice ZDF by nová nainštalovaná anténa mala zachytávať signály z akýchsi malých 5-gramových lokátorov veľkosti nechta na telách sťahovavých vtákov, aby sa tak pozorovalo ich sťahovanie do južnejších či severnejších krajín, čo by malo prispieť aj k ochrane týchto druhov. Okrem vtákov bude možné takto pozorovať aj netopierov, suchozemských aj morských cicavcov, ryby, či motýle.
“Icarus” by mal tiež slúžiť ako systém včasného varovania pred prírodnými katastrofami, ako sú zemetrasenia či sopečné výbuchy. Pritom sa vychádza z tvrdenia, že zvieratá sa stávajú nepokojné alebo menia svoje správanie, ak k takémuto niečomu dochádza. Ďalším predmetom skúmania bude aj prenášanie chorôb medzi zvieratami.
Pozorovať by sa mali napríklad papagáje v Nikarague v okolí sopky, kozy citlivé na zemetrasenia v strednom Taliansku, či medvede predpovedajúce otrasy zeme na ruskom polostrove Kamčatka. “Teraz začíname vysielať zvieratá na miesta, kde sa vyskytujú prírodné katastrofy,” hovorí koordinátorka projektu Uschi Müllerová.
Maličké lokátory budú obsahovať solárne články s batériami a šesť senzorov, ktoré budú zaznamenávať polohu zvieraťa, jeho zrýchlenie, vyrovnanie s magnetickým poľom Zeme, teplotu okolia, tlak a vlhkosť vzduchu. ISS počas svojho obiehania okolo Zeme 16-krát denne novou nainštalovanou anténou bude zachytávať plochu na Zemi so šírkou približne 800 kilometrov v oblasti medzi 56. stupňami severnej a južnej zemepisnej šírky, čiže oblasť medzi Kodaňou a Moskvou na severe a Tierra del Fuego na juhu.
Systém “Icarus” na ISS môže prijímať signály z približne 120 vysielačov každé tri sekundy. Tie sa potom pošlú na jednotlivé strediská na Zemi, kde sa nimi oboznámia príslušné výskumné tímy. Záujem výskumníkov totiž rastie a vždy sa hlásia ďalší, ktorí by chceli údaje získavať do svojich vlastných projektov. ” Máme tisícky žiadostí,” hovorí Müllerová, “ale najprv majú prednosť nemecké a ruské projekty.
Samotný systém “Icarus” by mal začať od roku 2019. Prípravy trvali takmer dve desaťročia. Popri ruskej vesmírnej agentúre Roskosmos sú doňho významnou mierou zapojení aj ornitológovia z Inštitútu Maxa Plancka v Radolfzelli, nemecké letecké centrum (DLR) a univerzita v Konstanzi. Nemeckí partneri financujú rozvoj technológií a ruská strana má na starosti dopravu a inštaláciu vo vesmíre.
.jpg)
.jpg)
