Zníženie cien ropy citeľne zredukovali príjmy štátu, a tak Nórsko prvýkrát od roku 1994 pristúpilo k prieskumným vrtom vo svojom ropnom priemysle. Minister energetiky a ropy Tord Lien vyhlásil: “Dnes otvárame novú kapitolu v histórii nórskeho ropného priemyslu. Prvýkrát za 20 rokov, ponúkame novú výmeru pre prieskum. To prispeje k zamestnanosti, rastu a vytvárania hodnôt v Nórsku. Severné Nórsko je teraz v popredí ďalšieho rozvoja nórskeho ropného priemyslu.”
Tri z 10 licencií, ktoré sa skladajú celkovo zo 40 blokov, sú v bezprostrednej blízkosti námornej hranice s Ruskom, o ktorej obe krajiny dlho viedli spor, kým bola uzavretá dohoda v roku 2010. Vŕtacie práva na dvoch z nich boli udelené štátnemu ropnému gigantu Statoil a ten tretí získala skupina Det Norske s hlavným podielom ruského Lukoilu. Ďalšími spoločnosťami sú napríklad švédsky Lundin, zastúpený až v piatich licenciách, britská Centrica a americké skupiny Chevron a ConocoPhillips.
“Vždy ide o neistotu spojenú s pravdepodobnosťou objavu v nových oblastiach. Ale keď niečo objavíme, prinesie to značné prostriedky. Prieskumy v týchto oblastiach a podstatné objavy sú životne dôležité pre zachovanie výroby v regióne,” vraví Jez Averty, senior viceprezident pre prieskum v spoločnosti Statoil, ktorá plánuje začať vŕtať už od roku 2017.
Ako to už býva, pri prieskumoch sú na jednej strane krásne vyjadrenia priemyselných spoločností o investíciách a finančných výnosoch, ale na druhej strane stoja miestni obyvatelia či ochranári, ktorým sa samozrejme nepáči takýto zásah do prírody. V tomto prípade ekologické skupiny a dokonca aj opozičné politické strany kritizujú, že nové bloky budú príliš blízko ľadových krýh. Truls Gulowsen, šéf nórskej pobočky Greenpeace, sa obzvlášť sa obáva dosiaľ čistej neprebádanej oblasti s bohatým, ale krehkým ekosystémom v Barentsovom mori.
“Nemôžeme riskovať ďalší Deepwater Horizon,” podotýka, čím pripomína explóziu platformy tejto spoločnosti 20. apríla 2010, ktorá zabila 11 ľudí a podľa vlády USA sa až 4,9 milióna galónov ropy vylialo z morského dna. Je to všeobecne jedna z najhorších ekologických katastrof v histórii.
Gulowsen sa okrem iného drží dohôd z decembrovej klimatickej konferencie v Paríži o obmedzení nárastu globálnej teploty pod hranicu 1,5 stupňa Celzia a dodáva: “Ak chceme dosiahnuť tento cieľ, nemôžeme hľadať ropu a zemný plyn v Arktíde.”