Môj profil 
Predplatné
Členovia výboru ocenili Satyarthiho a Júsafzajovú “za ich zápas proti útlaku detí a mladých ľudí a za práva všetkých detí na vzdelanie”.
Na prestížne ocenenie, dotované sumou osem miliónov švédskych korún (v prepočte 876.000 eur), bolo celkovo navrhnutých 231 osobností a 47 organizácií.
Za tohtoročných favoritov boli považovaní aj pápež František či bývalý spolupracovník amerických tajných služieb Edward Snowden. Medzi možnými laureátmi sa spomínala aj Júsafzajová, meno indického aktivistu však v úvahách nefigurovalo.
Medzi známymi nominantmi bol aj konžský gynekológ Denis Mukwege, poskytujúci pomoc obetiam hromadného znásilnenia, ruský opozičný denník Novaja Gazeta či obyvatelia juhotalianskeho ostrova Lampedusa, ktorí čelia bezprecedentnému náporu imigrantov.
Ako zvyčajne, pred oficiálnym oznámením neprenikli do médií žiadne informácie o tohtoročnom laureátovi. Člen Nórskeho Nobelovho výboru Geir Lundestad však naznačil, že výber bol ťažší než v predchádzajúcich rokoch. Päťčlenný výbor musel absolvovať, namiesto obvyklých piatich či šiestich, až sedem stretnutí.
Vlani získala Nobelovu cenu za mier Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorá dohliadala na likvidáciu bojových plynov v Sýrii. V roku 2012 bola ocenená Európska únia za dlhodobé úsilie v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru.
Prestížne ocenenie spoločne dostali občania dvoch susedných krajín, ktorých spolužitie už dlhé roky komplikujú napäté vzťahy
Členovia výboru zdôraznili pritom skutočnosť, že v zápase za vzdelávanie a proti extrémizmu sa symbolicky spojili hindiustický aktivista z Indie a moslimská školáčka z Pakistanu.
Podľa agentúry AP je tohtoročný výber laureátov diplomaticky vyvážený: prestížne ocenenie spoločne dostali občania dvoch susedných krajín, ktorých spolužitie už dlhé roky komplikujú napäté vzťahy. Zároveň ide o zástupcov dvoch rozličných náboženstiev, pohlaví a vekových skupín – skúseného politického aktivistu a tínedžerku, ktorá sa sama stala obeťou zlého zaobchádzania a násilného činu.
Kajláš Satjárthí sa narodil 11. januára 1954 v stredoindickom štáte Madhjapradéš. Pôvodným povolaním bol elektroinžinier, od 80. rokov minulého storočia sa však angažuje v hnutí proti detskej práci a ďalším formám zneužívania detí. Ním vedené Hnutie Zachráňte detstvo (BBA) odvtedy poskytlo pomoc už asi 80.000 indických detí.
“Je to pocta pre všetky deti, ktoré stále trpia v otroctve, nútenej práci a následkom obchodovania s ľuďmi. Je to česť pre všetkým mojich indických spoluobčanov,” reagoval Satjárthí na správu o udelení Nobelovej ceny za mier. Poďakoval tiež všetkým, ktorí podporujú jeho viac ako 30 ročnú prácu.
Nobelov výbor ocenil Satjárthího za jeho “veľkú osobnú odvahu” i za jeho pokojné protesty a demonštrácie proti využívaniu detí za účelom finančného zisku, ktorými nadväzuje na Gándhího tradíciu. Vyzdvihol tiež jeho prínos ku vzniku dôležitých medzinárodných konvencií o detských právach.
Malála Júsafzajová, narodená 12. júla 1997 v Mingore na severe Pakistanu, sa stala doposiaľ najmladšou laureátkou Nobelovej ceny za mier.
V októbri 2012 prežila útok ozbrojenca Talibanu, pri ktorom utrpela ťažké strelné zranenia hlavy. Musela sa podrobiť komplikovanej liečbe a operáciám v Británii, kde potom zostala študovať na strednej škole. V súčasnosti spravuje nadáciu Malala Fund, podporujúcu edukačné aktivity v moslimskom svete a Afrike.
Za svoje aktivity v oblasti podpory vzdelávania dievčat dostala už viacero medzinárodných ocenení vrátane vlaňajšej Sacharovovej ceny za slobodu myslenia.
Členovia Nórskeho Nobelovho výboru zdôraznili, že Malála Júsafzajová preukázala veľkú zrelosť a viacročné skúsenosti v pôsobení aktivistky v mimoriadne nebezpečných podmienkach.
“Napriek svojej mladosti dala deťom a mladým ľuďom príklad, ako môžu prispieť k zlepšeniu svojej situácie,” uviedol predseda výboru Thorbjörn Jagland.
ml
.JPG)
