Česko 7. januára (HSP/Foto:TASR)
Dobrovoľná a cielená nezamestnanosť
Hostia americkej rozhlasovej stanice KLBJ v Austine, v štáte Texas, riešili problém, ako si dnešná populácia až príliš zvykla na dobrú životnú úroveň, pričom po chvíli sa vcelku tuctová debata zamerala na to, čo by sa v nielen v Čechách ale aj na Slovensku dalo nazvať zneužívaním sociálnych dávok, uvádza vo svojom blogu Lucia Amália Sulovská. Blog zverejnil internetový portál Ostrava-online.cz.
Diskusia na nie príliš atraktívnu tému, plynula pokojne, mierumilovne a snáď aj nepríliš zaujímavo až do chvíle, keď do rádia zavolala pobúrená poslucháčka. Nahnevane oznámila, že sa volá Lucy, má 32 rokov, do práce nikdy ísť nemieni a všetci, čo tam pravidelne chodia a ešte k tomu platia dane, sú podľa jej názoru idioti. Rozčúlilo ju, akým spôsobom hostia hovoria o ľuďoch ako je ona, ktorí sú dobrovoľne bez práce a na štátnych dávkach, ale aj napriek tomu sa domnieva, že je dobrý človek. Vraj sa mala vždy dobre a nijakú prácu k tomu nepotrebuje. Čas trávi oddychovaním a fajčením trávy.
Na otázku zaskočeného moderátora, ktorému sa podarilo ju udržať na linke, ako vyzerá finančný rozpočet jej rodiny, odpovedala, že za nájom zaplatí mesačne 50 dolárov, hoci normálne by nájom stál 600 dolárov. Patrí totiž medzi sociálne odkázaných. Dostáva 425 dolárov mesačne formou potravinových lístkov. Inak k životu potrebuje len mobil a trávu, pričom toto hradí z príspevkov na deti.
Ako ďalej autorka blogu uvádza podobným životom, ako žije Lucy s manželom a deťmi, žili vraj už obaja jej rodičia. Lucy označuje hostí relácie za “kazateľov morálky”, platiacich dane za idiotov. Pripúšťa však, že pracovať by mohla, ale nechce. Nevidí dôvod. Na naliehanie, aby dali s manželom aspoň dobrý príklad svojim deťom, znovu opakuje, že aj jej rodičia nepracovali.
Po tomto úžasnom výstupe sa Lucy rozlúčila. Témou diskusie sa stali dane a dávky. Vzhľadom k tomu, že KLBJ je pro-republikánsku stanicou, diskutovalo sa o tom, ako sa demokrati snažia týmto spôsobom podplácať svojich voličov a zároveň zvyšovať dane tým, ktorí sú produktívni a darí sa im. Tento problém je však úplne nadstranícky a je aplikovateľný na všetky súčasné demokratické štáty.
Na záver Lucia Amália Sulovská dodáva, že Lucy a jej manžel majú tiež volebné právo. A ich hlas má rovnakú cenu ako hlas ktoréhokoľvek iného občana. Štátu nedávajú nič, štát iba jednosmerne dáva im, napriek tomu môžu rozhodovať o jeho ďalšom smerovaní. Rovnakým podielom, ako všetci ostatní, ktorí im na tento spokojný život prispievajú. Ťažko povedať, či je tento systém – podľa čistej majority – práve ideálne pre samotné udržanie demokracie.
zf