Naši ministri financií – smieme porovnávať neporovnateľné?
Washington 20. decembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-RIA Novosti, Alexei Druzhinin, Pool)
Niekdajší minister zahraničia USA Henry Kissinger v rozhovore pre CBS News vyjadril nádej, že USA „tiež podnikajú hackerské útoky na Rusko“: „Nepochybujem, že Rusi voči nám podnikajú hackerské útoky a nádejám sa, že my to tiež robíme. No ako sa využíva takáto informácia? Ak s nepriateľskými úmyslami, tak sa to stáva medzinárodným problémom,“ poťažkal si Kissinger komentujúc škandál s údajne ruským útokom na servery Národného výboru Demokratickej strany.
Kissinger sa podelil aj o svoje dojmy zo stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Bývalý minister zahraničia ho nazval „hrdinom z románov Dostojevského“:
„Tento človek pociťuje silné puto – vnútorné puto – s ruskou históriou, ako ju on chápe. Je preň príznačná chladná kalkulácia ruských národných záujmov, ako ich on vníma a ktoré, ako sa on pravdepodobne oprávnene domnieva, majú niektoré veľmi charakteristické vlastnosti.
Takže preňho sa otázka ruského národného sebauvedomenia stáva kľúčovou, pretože kvôli krachu komunizmu Rusko prišlo o okolo 300 rokov svojej histórie. Preto otázka „Čo je Rusko?“ má ústredné miesto v ich povedomí. My sme sa s týmto problémom nikdy neborili,“ povedal Kissinger.
Pochopiteľne, USA sa ani nemohli boriť s problémom údajnej straty 300 rokov svojej histórie, keďže vznikli len koncom 18. storočia. Mimochodom, Kissingerova myšlienka o tom, že po páde komunizmu Rusko prišlo o 300 rokov svojej histórie, vyznieva nie celkom primerane. Iba ak by mal Kissinger na mysli stratu tých území, ktoré boli po stáročia súčasťou cárskeho Ruska a o ktoré Rusko po rozpade ZSSR prišlo.
Rusko o svoju históriu prišlo, keď boľševici v Rusku po invázii revolučných agitátorov zo Západu podporovaných americkými bankami krvavým spôsobom komunistický režim nastoľovali. Súčasťou komunistického prevratu bola i snaha predstaviť tisícročné dejiny pravoslávnej Rusi a Ruska ako obdobie temna a zaostalosti a pokus začať písať dejiny od roku 1917. Je pravda, že pred niekoľkými rokmi podobnú pokrivenú šablónu predstavil vtedajší ruský prezident a terajší ruský premiér a „liberálny“ obdivovateľ Ameriky Dimitrij Medvedev, ktorý vyslovil absurdnú myšlienku, že Rusko oslavuje svoje 20. narodeniny! Jednoducho, pre niekoho sa dejiny Ruska i sveta začali v roku 1917 v čase krvavej leniniády a trockiády a pre niekoho v roku 1992, v čase Rusko demontujúcej jeľciniády.
A čo si myslieť o Kissingerovej myšlienke, že mu Putin pripomína hrdinu z Dostojevského románov? V dielach možno najväčšieho svetového spisovateľa všetkých čias vystupuje mnoho kladných, záporných i premenlivých postáv, no najmä takých, ktoré majú ďaleko od čierno-bielej kategorizácie. Možno mal Kissinger na mysli Putinovu záhadnosť a pre západného človeka nepredvídateľnosť jeho konania.
Mimochodom, jednou z Dostojevského literárnych postáv je aj Ivan Karamazov z románu Bratia Karamazovci. Bola to postava, ktorá stratila spojenie s tradičným ruským myslením i národom, stratil vieru v Boha, myslel západnými bezbožnými kategóriami. Napriek tomu ho Dostojevskij, dobrý znalec Západu, kde prežil niekoľko rokov, použil, aby jeho slovami vyjadril postoj k tomu, v akom stave bola už v druhej polovici 19. storočia západná spoločnosť. V jednom z dialógov Ivan Karamazov povedal „Idem do Európy, idem na cintorín.“
Vladimír Mohorita
.JPG)
.jpg)
21.0°C
Pondelok 
Utorok 
Streda 
22.0°C
