Belehrad 27. marca 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)
Srbský prezident Aleksandar Vučič hovoril o “ťažkých správach”, ktoré Belehrad dostal, a varoval pred ohrozením “národných záujmov”
Podľa neho “to bude ťažšie ako kedykoľvek predtým”.
“Srbsko čakajú ťažké dni. Nie je pre mňa ľahké teraz povedať, aké správy sme dostali za posledných 48 hodín. Životne dôležité národné záujmy Republiky srbskej sú bezprostredne ohrozené. V nasledujúcich dňoch oboznámim obyvateľov Srbska so všetkými výzvami, ktoré nás čakajú. Bude to ťažké, ťažšie ako kedykoľvek predtým. Budeme bojovať. Srbsko zvíťazí,” napísal prezident krajiny na Instagrame.
Neupresnil, ktoré hrozby má na mysli. Miestni novinári špekulujú, že by to mohlo súvisieť s možným vstupom Kosova do Rady Európy alebo prechodom územia na euro, čo by sa mohlo dotknúť tam žijúcich Srbov.
Čo mal Vučič na mysli, keď vyhlásil, že má pre Srbsko ťažké správy ?
Mnohí jeho výroky vnímali v kontexte nedávneho článku v denníku The Wall Street Journal, ktorý vyvodzoval, že srbský prezident a Putin plánujú akúsi destabilizáciu na Balkáne. V srbských politických kruhoch to však označujú za nezmysel. Podľa nich Srbsko a Vučič nie sú v súčasnej situácii útočiacou stranou, pretože nemajú k dispozícii príslušné zdroje a kapacity. Naopak, Belehrad je pod veľmi silným tlakom Západu, a to hneď z troch smerov.
Prvým je požiadavka uznať nezávislosť Kosova v tej či onej forme. Nie je to tajomstvo, že je to hlavná požiadavka na vstup Srbska do EÚ. Vučič na to nechce pristúpiť a väčšina Srbov je tiež proti. Tlak však neochabuje. Vrátane orgánov čiastočne uznaného Kosova, ktoré postupne zužujú práva srbskej komunity. Je možné, že “zlá správa”, ktorú oznámil Vučič, súvisí práve s touto témou.
Druhou je požiadavka pripojiť sa k sankciám voči Rusku. Čo Vučič tiež nechce urobiť. Z politických dôvodov (mnohí Srbi vrátane jeho voličov podporujú Rusko) aj z ekonomických dôvodov (dodávky energií a ďalšie väzby). Vučič tiež naďalej rozvíja vzťahy aj s Čínou.
Po tretie, z uvedených dôvodov chce Západ odstrániť Vučiča od moci. Alebo ho výrazne obmedziť tým, že do vlády dosadí ľudí, ktorých potrebujú USA a EÚ. Nedávno po voľbách sa v Belehrade konali Západom podporované protesty, ktoré sa však nezmenili na nový “Majdan”. Vučičovi sa ľahko podarilo kontrolovať protestnú aktivitu a len posilnil svoju moc. Tlak však pokračuje.
V takýchto zložitých podmienkach je Vučič nútený neustále manévrovať. Na jednej strane neplní kľúčové požiadavky EÚ, na druhej strane sa neuchyľuje k radikálnym krokom, ako je napríklad zavedenie srbských vojsk v Kosove, a nevzdáva sa EÚ ako strategického cieľa Srbska. Ďalším smerom jeho aktivít je rozširovanie srbského vplyvu v Čiernej Hore a v Republike srbskej, ktorá je súčasťou Bosny a Hercegoviny. Týmto spôsobom sleduje nie politické, ale ekonomické ciele – dostať srbský biznis na tieto trhy. Západ sa však k tomu stavia aj negatívne. Najmä vzhľadom na nedávne rozhodnutie začať prístupové rozhovory s Bosnou a Hercegovinou do EÚ.
Mohli by všetky vyššie opísané rozpory medzi Západom a Vučičom viesť k tomu, že by sa Západ rozhodol ísť na doraz a podniknúť tvrdé kroky, napríklad v podobe vstupu vojsk do srbských enkláv v Kosove alebo pokusu o anektovanie Republiky srbskej? V súčasnosti je v zásade ťažké predstaviť si situáciu, v ktorej by k tomu došlo. Predovšetkým preto, že v takom prípade by Srbsko nemalo žiadnych spojencov, ktorí by mu pomohli. Rusko nepomôže, pretože nemá so Srbskom spoločnú hranicu a je zaneprázdnené vojnou na Ukrajine.
Čína tiež pravdepodobne neohrozí svoje obchodné a hospodárske vzťahy s EÚ tým, že by v prípade hypotetického vojenského konfliktu pomohla Belehradu. Vučič pôjde do vojny len vtedy, ak sa západné krajiny samy rozhodnú zaútočiť na Srbsko pod tou či onou zámienkou. Vzhľadom na prebiehajúcu vojnu na Ukrajine sa však EÚ a NATO sotva oplatí zapojiť sa do ďalšieho konfliktu na svojich hraniciach. O to viac, že Vučič, ako sa písalo vyššie, sa správa mimoriadne opatrne, neustále manévruje a drží sa bokom. Iná vec je, že pri určitom obrate týchto manévrov a tlaku zo strany Západu môže situácia v dôsledku veľkej provokácie kedykoľvek prerásť do konfliktu. Takéto riziko sa nedá vylúčiť.
Prečítajte si tiež: