Môj profil 
Predplatné
Nezvestní
1. júna sa 23 ročná Ezra el-Tawíl, študenta Káhirskej univerzity, nevrátila domov. Až do minulého utorka o nej nepočula rodina, ani známi. Práve v ten deň jej sestra uverejnila na Facebooku správu o tom, že ich navštívila polícia, ktorá oznámila jej zadržanie. Podľa rodiny sa mladá študentka neprikláňala k žiadnej strane a nezúčastnila žiadnych protestov. Podľa článku 54 je v Egypte povolené zadržať človeka bez právneho príkazu. Zadržaný by však mal mať právo kontaktovať svojich príbuzných a právnika.
Islam Atitu, študent univerzity Ain Šamš, bol počas testu vyvedený dvoma mužmi zo školy. Jeho telo bolo objavené na druhý deň, neďaleko opustenej egyptskej cesty. Ezzat Ghoneim z Egyptskej koordinácie pre ľudské práva a slobody (ECRF), uviedol pre katarskú al-Džazíru: „Islamovi priatelia, ktorí boli svedkami jeho zadržania žiadali dekana, aby zaistil priloženie bezpečnostného videa do vyšetrovacieho zápisu. Pásky však zmizli.“
Vláda strachu
Ghoneim taktiež povedal, že čísla organizácie Sloboda statočným nie sú aktuálne. Podľa jeho vyjadrení zmizlo od začiatku tohto roka 1000 ľudí. Ich správy z apríla a mája uvádzajú až 621 nezvestných, ktorí sú podľa predpokladov zadržiavaní egyptskými bezpečnostnými zložkami. Presné čísla však zostávajú, kvôli nepriehľadnosti celkovej situácie, neznáme.
Nejedná sa však o ojedinelý prípad. Počas Sísího vlády sa v Egypte objavilo viac správ o hrubom porušovaní základných práv a slobôd. Medzi nimi sa často vyskytovalo aj sexuálne násilie zamerané proti protestujúcim. Správu pre al-Džazíru a internetový mediálny portál Yanair podala študentka univerzity al-Azhra v Káhire, ktorá uvádza: „Dvaja z vojakov ma začali sexuálne obťažovať. Keď ich ďalší vojak, zahanbený ich prístupom, vyzval, aby prestali, odpovedali mu, nech zavrie ústa. Dôstojník, ktorý bol pri mojom zadržaní od počiatku potom vošiel do dodávky a povedal mi: ´Poď sem. Ukážem ti, že som skutočný chlap.´ Sexuálne ma napadol, zatiaľ čo sa vojaci smiali. Potom ma znásilnil.“
Možno najdesivejšie však pôsobia čísla, ktorými sa „pýši“ egyptský súd. Občianske súdy od júla 2013 odsúdili na smrť cez 1000 ľudí. Medzi nimi bol aj významný profesor politológie na Americkej univerzite v Káhire – Emad Šanin, či Sondon Asem, ktorá sa podľa vlastných slov, zverejnených vo Washington Post stala: „ … prvou ženou v modernej egyptskej histórii odsúdenou z politických dôvodov.“ Trest smrti si vypočuli spolu so zvrhnutým prezidentom M. Morsí za špionáž a údajné napomáhanie pri úteku väzňov.
Sísího cesta do vysokej politiky
Od februára roku 2011 sa politická situácia v Egypte zmenila. Veliteľ Najvyššej rady ozbrojených zložiek (SCAF) vtedy získal moc, ktorá mohla pokojne konkurovať, inak veľmi silnej, inštitúcii prezidenta. Po protestoch, ktoré reagovali na udalosti tzv. „Arabskej jari“, zvrhla SCAF prezidenta Mubaraka. O dva roky neskôr zvrhla aj prvého, demokraticky zvoleného, M. Morsího. Vláde člena Moslimského bratstva, ktorá sa vyznačovala islamskou rétorikou, sa nepodarilo upokojiť pretrvávajúce protesty, rozdeľujúce Egypt na dva silné tábory.
Bola to však primárne moslimsky ladená rétorika, spojená so snahou o zakorporovanie práva šarí´ja, ktorá prekážala Západu a vrhala pochybnosti ohľadom budúcnosti krajiny. V roku 2013 SCAF zvrhla Morsího vládu, ktorého uväznila a neskôr odsúdila na trest smrti. Nový prezident – generál Abdal Fatteh el-Sísí vyhral nasledujúce voľby s neuveriteľnou väčšinou, ktorú sa nepodarilo získať ani Bašarovi al-Asadovi, či M. Kaddáfímu.
Dnes je situácia v krajine stále napätá. Sísího vláda čelí viacerým hrozbám, či už sa jedná o boje na Sinaji, alebo vnútroštátne rozkoly. Je teda otázne, či sa jej aj za pomoci krutých a bezprecedentných prenasledovaní svojich odporcov podarí situáciu v krajine upokojiť. Aj napriek tomu, že možnosť ďalšieho prevratu je veľmi malá, fakt že až 70% populácie tvoria, často nespokojní a revolúciou neuspokojení, mladí ľudia, môže byť základom pre ďalšie protesty, alebo násilie.
Tomáš Davidov
.JPG)
.jpg)
.jpg)
