Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Jean Borrell, ktorý sem nedávno prišiel a s ktorým ste sa stretli, povedal, že samotné Rusko sa vzďaľuje od Západu. Dmitrij Peskov, tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie, zároveň uviedol, že sme pripravení spolupracovať s Európou. Vy ste povedali, že sme pripravení rozísť sa, ale neprerušujeme vzťahy. Čo skutočne bráni normálnym vzťahom medzi EÚ a Ruskom?

Minister zahraničia Lavrov: Predsudok, predpojatosť. Pracoval som s vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku J. Borrellom, ktorý bol mojím dobrým kolegom, keď bol španielskym ministrom zahraničných vecí. Teraz mnohí, ktorí sa snažia dať škandalózny rozmer návšteve vysokého predstaviteľa v Ruskej federácii, zabúdajú, ako sa to všetko začalo. Vtedy, keď J. Borrell v máji 2019 povedal: „Náš starý nepriateľ, Rusko, sa opäť presadzuje a je opäť hrozbou.“ Keď sme  sa následne prostredníctvom jeho protokolovej služby opýtali čo to znamená, bolo nám povedané, že to sú len reči, ktoré neboli dobre  pochopené. No podstata prerazila na povrch.

Sme vnímaní ako cudzinec. Keď som poskytol rozhovor V. R. Solovjovovi, na jeho otázku, či sme pripravení prerušiť vzťahy s Európskou úniou, som odpovedal kladne, pretože vzťahyuž neostali žiadne. Ako kedysi povedal bývalý americký prezident Barack Obama (aj keď o ruskej ekonomike), vzťahy boli rozbité „na franforce“.

Áno, v roku 1997 vstúpila do platnosti Dohoda o partnerstve. Obsahovala množstvo deklaratívnych cieľov smerujúcich k spoločným oblastiam: ekonomické, humanitárne. Mnoho rokov sme mali mechanizmus samitov, ktoré sa konali striedavo každých 6 mesiacov striedavo v Ruskej federácii a na území EÚ. V podstate sa konali výročné stretnutia celej ruskej vlády s Európskou komisiou, na ktorých sa diskutovalo o úlohách, ktorým čelia účastníci spolupráce v rámci viac ako 20 odvetvových dialógov. Postavili sme 4 spoločné témy, cestovné mapy pre každú z nich, čisto vecné a konkrétne projekty. Všetko sa zrútilo. Rovnako ako bola zlikvidovaná Rada pre partnerstvo a spoluprácu, v rámci ktorej minister zahraničných vecí Ruskej federácie a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku prerokovávali celú škálu vzťahov. Toto sa stalo už dlho pred ukrajinskou krízou.

V našej krajine mnohí iba čakajú na to, kým bude možné vrhnúť sa na politiku ruských orgánov na medzinárodnej scéne. Pýtajú sa nás, ako môžeme povedať, že sme pripravení prerušiť vzťahy s Európskou úniou, keď je naším najväčším obchodným a hospodárskym partnerom. Ak vezmeme EÚ ako kolektívneho partnera, potom je to z hľadiska objemu hrubého obchodu náš najväčší partner. Ale napríklad Rusko v roku 2013 (ak si vezmeme obdobie pred ukrajinskými udalosťami) sa stalo členom Svetovej obchodnej organizácie. Od chvíle, keď sme sa stali členmi WTO, boli všetky naše obchodné vzťahy postavené na princípoch tejto organizácie, a nie na niektorých princípoch, ktoré nám ponúkla Európska únia. Európska únia ako celok sa ako jednotný obchodný blok tiež zúčastňovala na činnostiach WTO. Obchodovali sme s členskými krajinami podľa zásad WTO. Ak je Európska únia takým vzácnym obchodným a hospodárskym partnerom, tu je štatistika: v roku 2013 boli prvým partnerom Európskej únie Spojené štáty americké (asi 480 miliárd dolárov), nasledované Čínou (428 miliárd dolárov) a Ruskom ( 417 miliárd dolárov). To znamená, že v podstate ide o zrovnateľné čísla. Čo sa deje teraz? V roku 2019 bude objem obchodu s USA 750 miliárd dolárov, s Čínou 650 miliárd dolárov, s Ruskom asi 280 miliárd dolárov a v roku 2020, ak rátame aj s Anglickom, – 218 miliárd dolárov a bez Veľkej Británie – $ 191 miliárd.

Príčina? Sankcie uložené našim „vzácnym“ najväčším ekonomickým partnerom z dôvodov, ktoré sa nikdy, nikde a na žiadne fakty neopierali. Aspoň také skutočnosti nám neboli predložené. Rozumieme Krymu, rozumieme Donbasu – to len Európska únia, ktorá sa podpísala pod svoju neschopnosť a možno aj neochotu zabrániť protiústavnému štátnemu prevratu s otvoreným rusofóbnym charakterom sa rozhodla všetko postaviť hore nohami. Brusel namiesto potrestania pučistov, ktorí surovo odignorovali podpísané garancie EÚ, uvalil sankcie proti Rusku ignorujúc, ako som už povedal, že kroky ukrajinskej vlády, ktorú podporovali, boli otvorene a násilne proti ruské.

Keby na Ukrajine nedošlo k žiadnym udalostiam, dospeli by naše vzťahy so Západom k bodu, kde sú teraz?

Minister zahraničia Lavrov: Je pre mňa ťažké o tom hovoriť. Neskôr sa ešte vyskytli aj udalosti spojené s obvineniami z „otravy v Salisbury“. Neboli predložené žiadne skutočnosti. Bolo nám zabránené v stretnutí  s našim občanom. Neboli poskytnuté nijaké dôkazy. Zhruba to isté, čo sa deje teraz s „otravou“ A. Navaľného.

Zdá sa, že Západ hľadá zámienku na zhoršenie týchto vzťahov.

Minister zahraničia Lavrov: Hľadá, ale dôvodov sa nájde dosť: vždy môžete niečo definovať ako výhovorku, aby ste vzťah otočili potrebným smerom. Nejde o to, že by chceli vzťah zhoršiť. Nemyslím si, že to je ich hlavný cieľ. Chcú sa presadiť. Teraz začínajú konať rovnako ako Spojené štáty americké, vrátane toho, že prezentujú mentalitu výnimočnosti skupiny štátov. Citoval som ministra zahraničných vecí Nemeckej spolkovej republiky H. Maasa. Na otázku, prečo naďalej rokujú o sankciách proti Rusku, aký cieľ dosiahli sankciami, odpovedal, že si nemyslí, že by sankcie mali byť prijímané s nejakým cieľom. Samotná skutočnosť, že nenechajú nepotrestané akékoľvek kroky Ruskej federácie, niečo potvrdzuje.

Utajovanie skutočností, ktoré by mohli nejakým spôsobom potvrdiť obvinenia namierené proti nám, sa začalo dávno pred ukrajinskou krízou. Môžeme spomenúť na rok 2007 – otravu A. Litvinenka v nemocnici (v Londýne – pozn. prekl.). Prebehlo nejaké policajné vyšetrovanie. Potom bol tento proces vyhlásený za „verejný“, čo podľa logiky J. Orwella znamená v skutočnosti vo Veľkej Británii „tajný proces“, v rámci ktorého nie je možné predstaviť výsledky vyšetrovania špeciálnych služieb. Viete, sú to systémové problémy.(Dodnes sú výsledky vyšetrovania v Anglicku utajené – poz. Prekl.)

Uviedol som zoznam toho, čo sme skutočne mali v našich vzťahoch s Európskou úniou. Teraz už nezostáva nič, ani sporadické kontakty na akékoľvek medzinárodné problémy. Pokiaľ ide o iránsky jadrový program, nespolupracujeme s Európskou úniou, ale s celou skupinou skupiny krajín, ktoré sa teraz snažia tento program nejako vrátiť do normálneho stavu. Na Blízkom východe máme „kvarteto“ mediátorov pozostávajúce z Ruska, USA, EÚ a OSN. To znamená, že nejde o vzťah s Európskou úniou, ale o multilaterálnu spoluprácu.

Mimochodom, keď už hovoríme o tom, kto robí aké kroky, aby čo najmenej zastavil vzťah od ďalšieho pádu. Keď sa vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku J. Borrell chystal do Moskvy, mysleli sme presne na toto. Ponúkol, že bude spolupracovať na zdravotníctve, vakcínach. To sme už prebrali. Je nepravdepodobné, že Európskej únii ako bruselskej štruktúre bude umožnené nezávisle kontaktovať ruské inštitúcie a zapojiť sa do spolupráce v oblasti vakcín. Radšej budeme spolupracovať priamo s výrobcami AstraZeneca, ako sa to už deje.

V predvečer Borrellovej návštevy sme vyzvali jeho expertov, aby sme vystúpili so spoločným vyhlásením ministra zahraničných vecí Ruskej federácie a vysokého predstaviteľa EÚ pre Blízky východ, kde sú naše postoje takmer identické, a vyzvali na obnovenie mandátu „kvarteta“ ,vyzvali sme na priame palestínsko-izraelské rokovania, na dodržiavanie existujúcich rezolúcií OSN atď.

Od prvého okamihu sme im ponúkli absolútne priechodný text – jeden a pol strany. Niekoľko dní pred jeho príchodom sme boli informovaní, že „to je nepriechodné“. Teraz prezradím tajomstvo, pretože toto je očividný príklad. Za rokovacím stolom som sa J. Borrela spýtal: „Ako sme na tom s týmto vyhlásením, prečo to nevyšlo?“ Začal točiť hlavou rôznymi smermi a bolo zrejmé, a potvrdil to, že mu o tom nikto dokonca ani len nepovedal. Toto sú ľudia, ktorí sa angažujú v tom, čo niektorí naši liberáli nazývajú „vzťahy s EÚ“.

Dokončime túto tému. Som človek narodený v ZSSR. Pre mňa je zrejmé, že keď dochádzalo ku konfrontácii medzi ZSSR a Západom, bola tu iná ideológia, ekonomika atď. Po rozpade ZSSR, ako sa mi zdalo, sa pre nás všetko stalo rovnakým –tam sú za demokraciu, aj my sme za demokraciu, tam je trhová ekonomika a aj u nás  je trhová ekonomika. V čom sú potom rozpory? Prečo stále nemôžeme nájsť spoločný jazyk, ktorý sme, ako sa mi zdalo, našli v 90. rokoch? A prečo ho vtedy našli?

Minister zahraničia Lavrov: Vtedy sme spoločný jazyk našli, pretože nikto z územia Ruskej federácie sa nehádal o odpoveď na otázku, kto je „pánom domu“. Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin o tom hovoril mnohokrát. Na západe sa rozhodli, že je koniec dejín. F. Fukuyama oznámil, že odteraz bude svetu vládnuť liberálna myšlienka. Teraz je tu opäť pokus dostať túto liberálnu myšlienku do popredia v boji o vplyv na medzinárodnej scéne. Ale keď vyšlo najavo, že Rusko vôbec nesúhlasí s tým, že bude žiť „v dome samozvaného pána“, potom sa začali všetky tieto ťažkosti.

Vladimír Putin a jeho tím sa spočiatku, po nástupe do funkcie prezidenta, o to pokúšali diplomatickými signálmi, ktoré sú zvyčajne určené  gramotným a inteligentným ľuďom. Ale nikto nič nevnímal. A potom sa to muselo povedať, tiež zdvorilo, ale otvorene v „mníchovskej reči“.(2007 – pozn. prekl.) Keď ani tento  signál nikto neprijal (respektíve Rusko opäť označili za „chuligána“ na medzinárodnej scéne, chystali sa Rusko opäť „poučovať“ slušnému správaniu sa), potom sa to všetko začalo. Prinajmenšom ideologicky sa práve vtedy začala príprava Západu na súčasné kroky.

O sankciách. Tlačová agentúra Bloomberg dnes informovala, že sa pripravujú nové sankcie proti Rusku týkajúce sa Nord Stream 2, údajne však nebudú silné, ale „mäkké“. Na druhej strane sa hovorí, že sa zdá, že Američania chcú zabrániť výstavbe Nord Stream 2, ale zároveň sa nehádať s Nemeckom. V akej sme pozícii?

Minister zahraničia Lavrov: Ocitli sme sa v pozícii krajiny, ktorá si na sto percent plní svoje zmluvné záväzky prijaté našimi spoločnosťami zúčastňujúcimi sa na projekte spolu so spoločnosťami z krajín EÚ. …………….

Teraz otvorene píšu, že vyjednávania už prebiehajú, a diskutujú o možnosti dohôd medzi Washingtonom a Berlínom, podľa ktorých by Nord Stream 2 bol dokončený, nech to funguje, ale ak nebodaj náhle poklesne tranzit plynu cez Ukrajina, potom bude Nord Stream 2 uzavretý. Ja sa nemôžem rozhodovať za Nemecko, ale skutočnosť, že ide o ponižujúci návrh, mi je zrejmá. Ako povedal prezident Ruskej federácie Vladimír Putin na stretnutí s lídrami frakcií Dumy, ide o ďalšie potvrdenie toho, že chcú na úkor Ruska finančne podporiť svoj geopolitický projekt s názvom Ukrajina.

My by sme platiť za tento geopolitický projekt? Prečo si myslia, že by sme za to mali platiť?

Minister zahraničia Lavrov: Pretože im samým sa za to nechce platiť. Potrebujú ukrajinský režim iba na jediné – neustále dráždiť Rusko a hľadať nové dôvody rusofóbnej politiky. Chcú všemožne oslabiť všetko, čo je okolo nás: Bielorusko, Stredná Ázia, teraz Zakaukazsko, keď po úspešnej misii prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina sprostredkovať vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom zrazu všetci začali byť znepokojení – ako to, že je to byť bez nich? Teraz sa snažia preniknúť a zvýšiť v tomto regióne svoju aktivitu. To všetko nemá nič spoločné s ideológiou čias studenej vojny, konfrontáciou týchto dvoch systémov, o ktorej ste hovorili pred pár minútami. To všetko súvisí s tým, že naši západní partneri nechcú, nie sú pripravení a nevedia sa rozprávať na základe rovnosti. Nech je to Rusko, Čína, ktokoľvek iný. Musia vytvoriť štruktúru, kde oni budú určite hlavnými. Preto sa im čoraz viac nepáči ani OSN, pretože ho nemôžu stopercentne ovládať.

Vyzerá teraz z vášho pohľadu EÚ skutočne ako monolit alebo v nej prebiehajú procesy a objavujú sa krajiny, ktoré si predsa len hovoria, že sa chcú s Ruskom priateliť? Pretože, čo sa týka sankcií, ich hlavnými ideológmi sú baltské krajiny, ktoré v EÚ nehrajú veľkú úlohu, ale z nejakého dôvodu ich všetci počúvajú.

Minister zahraničia Lavrov: Nie je príliš vhodné pýtať sa na „monolit“ pár mesiacov po „brexite“. Monolit už nie je tým, čím bol kedysi. Pokiaľ ide o monolit v prenesenom význame – nie. Mnoho krajín udržiava vzťahy s Ruskom. Návšteva J. Borrella bola prvá na takejto úrovni za posledné tri roky. Za tie isté tri roky navštívilo Rusko niekoľko desiatok ministrov členských štátov EÚ. Náš dialóg prebieha dobre. Nestrácame veľa času týmito problémami konfrontácie a moralizovaním. Áno, všetci majú svoje „domáce úlohy“ –jednu-dve strany, kde si musia prečítať, na čom sa tam dohodol tento bruselský „regionálny výbor“.

Majú teda školiaci manuál, s ktorým prichádzajú?

Minister zahraničia Lavrov: Absolútne. Ani krok do ľava. Toto je napríklad A. Navaľnyj alebo Skripalovci, ľudské práva. Teraz vedec Y. Dmitriev z Karélie. Kategoricky odmietajú fakty preukazujúce jeho účasť na trestných činoch, pedofílii. Oni si niečo prečítali, ja podávam protiargumenty, vysvetľujem, čo vidíme v tej či onej situácii a prečo nemôžeme dostať dôkazy o tom istom A. Navaľnom, o tých istých Skripaľovcoch. Ako odpoveď si jednoducho prečítali znova tú istú stránku. Okrem tejto disciplíny „blokovej solidarity“ sa vedie normálny rozhovor. Áno, EÚ im určuje, na akom základe sa zúčastňujú vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). My s týmito krajinami obchodujeme vo WTO s tými podmienkami, ktoré boli platné v čase, kedy Rusko vstúpilo do WTO. EÚ však nemá s touto obchodnou a investičnou spoluprácou nič spoločné, s výnimkou pokusu o potlačenie obchodných a hospodárskych vzťahov prostredníctvom sankcií.

Spomínali ste Pobaltie. Áno, priveľmi „velia prehliadke“. V rámci komunikácie s vašimi kolegami som už o tom hovoril nie  raz. Keď boli v roku 2004 horúčkovite prijímaní do EÚ, Rusko a Brusel viedli veľmi úprimné dialógy (šéfom Európskej komisie bol R. Prodi). V roku 2005 bol stanovený cieľ prejsť na bezvízový režim(Rusko – EÚ, pozn.prekl.).

Na ktorú si teraz nikto nepamätá.

Minister zahraničia Lavrov: Pripomíname im to, keď odpovedáme na otázku ako sa opovažujeme povedať, že sme pripravení prerušiť vzťahy s EÚ. Spomínali ste Pobaltie. Dlho sme viedli  rokovania o modernizácii Dohody o partnerstve a spolupráci medzi Ruskom a EÚ, ktorú Európska únia ukončila v roku 2014. Zámerom bolo ísť trochu ďalej nad rámec pravidiel WTO a dohodnúť sa na ďalších obchodných preferenciách. Pôvodne bola cieľom zóna voľného obchodu, na ktorú sa však už dávno zabudlo. Existovali však zámery okrem pravidiel WTO zmodernizovať dohodu o ďalšej liberalizácii obchodu. To sa v roku 2014 prerušilo – ďalší príklad prerušenia vzťahov.

Dohoda o bezvízovom režime bola pripravená tiež v roku 2013. Splnili sme všetky podmienky EÚ: dohodli sme sa, že bezvízový režim bude iba pre tých, ktorí používajú biometrické pasy, že tí, ktorí porušia pravidlá vstupu do EÚ alebo pravidlá pobytu počas bezvízového obdobia, budú predmetom readmisie (podpísaná zodpovedajúca dohoda). Všetko, čo požadovali a čo sa aj nám hodilo, bolo hotové. A potom, keď nadišiel čas podpísať ju a potom ju ratifikovať, EÚ povedala: „Počkajme.“ Dôvod sa zistil veľmi skoro, dlho sa netajili. V tomto bruselskom kolektíve sa rozhodlo, že je politicky nekorektné poskytnúť bezvízový režim Rusku skôr, ako ho dostane Gruzínsko, Ukrajina a Moldavsko.

To znamená, že Rusko sa stalo závislým od iných krajín?

Minister zahraničia Lavrov: Samozrejme. Z iniciatívy pobaltských štátov. Toto je tiež rozhovor o tom, o aký vzťah ide. Toto je vzťah ľudí, ktorí sa rozhodli, že oni sú Európou, čo však vôbec neplatí. Rusko vníma Európu v celej jej rozmanitosti. Ak sa to bruselskému „regionálnemu výboru“ nepáči, potom nebudeme nasilu milí.

Minimálne Európa po Ural.

Minister zahraničia Lavrov: Po Ural. V roku 2009, keď bol J. M. Barroso na čele Európskej komisie, sme usporiadali summit Rusko – EÚ v Chabarovsku. Naši európski kolegovia dorazili večer. Vyšli sme na prechádzku po hrádzi. Ukázali sme im mesto. J. M. Barroso potom povedal: „Je to úžasné, leteli sme z Bruselu 13 hodín a stále sme boli v Európe.“ To je hlavný význam toho, čo spôsobil slogan „Európa od Atlantiku po Tichý oceán“.

Spýtam sa vás ešte na jednu krajinu – Bielorusko. 22. februára 2021 sa uskutoční stretnutie oboch prezidentov. A. G. Lukašenko pricestuje do Ruska. Nedávno minister zahraničných vecí Bieloruska V. V. Makei poskytol rozhovor pre mediálny holding RBK, kde hovoril o viac vektorovej zahraničnej politike Bieloruska. Podarilo sa podľa vášho názoru dohodnúť s Minskom na integrácii? Čo od takýchto rokovaní očakávať?

Minister zahraničia Lavrov: Multivektorovosť by sa nemalo používať ako neslušné slovo. Akékoľvek normálne štáty si želajú mnoho vektorovosť. Aj v Rusku je princíp multi-vektora prítomný v základoch zahraničnej politiky od roku 2002. Ale v našom chápaní je multi-vektor možný iba na základe rovnosti, rešpektu a hľadania rovnováhy záujmov a vzájomného prospechu. Jedine takto.

Najskôr sa nám vyhrážajú sankciami a potom tí istí ľudia tvrdia, že sme „dohrali“ a zavádzajú sa proti nám jednostranné obmedzenia a tiež vyhlasujú, že sme „zlí“, pretože „hľadíme na východ“. Všetko je to obrátené naruby.

Rusko je euroázijská veľmoc. Máme najužšie kontakty s Európou. Pestovali sa po celé storočia, keď nikto ani len nepomyslel na Európsku úniu, a Európania medzi sebou bojovali a súťažili. A mimochodom, veľmi často sme ich zmierovali a pomáhali dosiahnuť spravodlivý výsledok vo vojnách.

Dokonca sme zachraňovali monarchie?

Minister zahraničia Lavrov: Áno, a vedia o tom svoje. Rovnako ako republiku v USA, do istej miery.

Ale táto časť nášho susedstva (EÚ – pozn. prekl.)prerušuje prakticky všetky vzťahy, ponecháva iba sporadické kontakty na určité medzinárodné krízy, ktoré sú predmetom záujmu Európskej únie, aby nezmizla z medzinárodnej arény. V mnohých ohľadoch ich vedie túžba zviditeľniť sa v Sýrii a ďalších oblastiach. Ak tu nie sme „vítaní“, jednoducho pokračujeme v práci s ostatnými susedmi, ktorí nemajú také rozmary.

Objektívne sa náš obchod s Európskou úniou od roku 2013 znížil takmer na polovicu. Za rovnaké obdobie s Čínou sa zdvojnásobil…………………….

2020 je rokom pandémie. V takýchto rokoch by sa krajiny mali zjednotiť a navzájom si pomáhať. Podarilo sa to podľa vás? Alebo nezhody neumožnili svetu zjednotiť sa ani okolo infekcie COVID-19?

Minister zahraničia Lavrov: Prišli sme tam, kde sme začali rozhovor. Nezostali žiadne ideológie. Ideologizovanie, spolitizované vnímanie ruskej vakcíny však nebolo veľmi dobrým signálom. O vakcíne Sputnik V bolo informované v auguste 2020, mnoho mesiacov po samite G20 (marec 2020), kde sa Vladimír Putin aktívne zasadzoval za spoluprácu pri výrobe vakcín. Už vtedy sme boli pripravení na vytvorenie spoločných vedeckých tímov. Západné krajiny a ich spoločnosti, ktoré neboli ochotné pomôcť konkurencii, na tento návrh nereagovali. Ide o zjednotenie v čisto lekárskej oblasti.

Existuje aj humanitárna sféra. Generálny tajomník OSN A. Guterres, vysoký komisár OSN pre ľudské práva M. Bachelet vyzval počas pandémie pozastaviť všetky jednostranné sankcie v oblastiach, ktoré priamo ovplyvňujú potraviny, dodávky liekov, zdravotníckeho vybavenia, s cieľom zmierniť osud obyvateľstva krajín, na ktoré sa vzťahovali jednostranné sankcie (bez ohľadu na ich dôvody). Autori týchto sankcií (predovšetkým USA a EÚ) nereagovali. Rovnako neodpovedali na návrh prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina na samite G20 o vytvorení „zelených koridorov“ na obdobie pandémie, ktoré budú v najľahšom režime – bez daní, ciel , tarify, meškania, špeciálnych colných kontrol –zabezpečovať prepravu tovaru.

„Loď“ je stále len jedna a nie je taká veľká. Teraz už existujú prognózy, že to bude ešte dlho, bude to sezónna infekcia a už vôbec nie to isté ako chrípka alebo iné choroby, bude si vyžadovať neustále používanie opatrení, osobných ochranných prostriedkov. Toto by malo nejako viesť krajiny k otvorenejšej spolupráci, najmä tie, ktoré o tom donedávna pochybovali.

Ku kladným skutočnostiam patrí návrat USA do Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Niektoré „horúce hlavy“ vo Washingtone veria, že po ich návrate Američania „ohnú“ všetko podľa svojich predstáv. Na sekretariáte WHO je menej ako 50 Číňanov, 25 Rusov, 200 Američanov a viac ako 2000 predstaviteľov štátov NATO. Minulá americká administratíva uviedla, že Čína manipuluje s WHO. Nie je to korektné. Alebo hovoríme o úplnej bezmocnosti 2 000 členov NATO, ktorí by mali mať väčšinu v sekretariáte WHO.

Existujú tiež pozitívne výsledky. Nedávno sa o tomto probléme uvažovalo na Valnom zhromaždení a v Rade bezpečnosti OSN. Najdôležitejšie je teraz zamerať sa na spravodlivú spoluprácu v rámci WHO. Okrem toho, že v rámci Organizácie existujú pokusy o „palácové puče“, stanovenie ich vlastných poriadkov, ktoré nemusia byť nevyhnutne založené na konsenze, existuje aj myšlienka presunúť hlavné rozhodnutia v oblasti zdravotnej politiky mimo univerzálne štruktúry. Neraz sme hovorili o tejto tendencii: nahradiť medzinárodné právo „svetovým poriadkom založeným na pravidlách“. Ako sa v praxi ukazuje, ide to, že rozhodnutia nebudú prijímané v kruhu, ktorý má univerzálne zastúpenie, pretože tam sa musíte hádať, hľadať rovnováhu a kompromisy, ale v kruhu tých, ktorí s vami súhlasia. Potom ju predstavíte ako „konečnú pravdu“ a od všetkých požadujete, aby sa táto dohoda rešpektovala.

Toto je základom francúzsko-nemeckej iniciatívy za nový multilateralizmus a niektorých obmedzených partnerstiev na Západe. Napríklad Francúzi vytvorili Medzinárodné partnerstvo proti beztrestnosti pri používaní chemických zbraní. V rámci tohto neuniverzálneho partnerstva mimo OSN vytvára EÚ tzv. „Horizontálny“ režim sankcií, ktoré budú uvalené na tých, na ktorých ukáže prstom partnerstvo vytvorené Francúzskom. Rovnaký sankčný režim sa vytvára pre kybernetickú bezpečnosť. Namiesto otvorenej diskusie Francúzi presadzujú partnerstvo na obranu slobody v kyberpriestore. Ide evidentne o pravidlá, „na ktorých bude založená pravda“.

Existujú pokusy o presunutie rovnakej štruktúry mimo WHO. Zdravie ľudí je stále oblasťou, v ktorej by sa nemalo „hrať“ na geopolitiku. Pokiaľ za tým nebude konšpiračný cieľ znížiť počet obyvateľov Zeme. Mnohí teraz začínajú budovať takéto teórie a koncepty.