Slová o zatvorení oboch základní vyslovil turecký prezident Erdogan, ktorý doslovne uviedol “ak to bude nevyhnutné, tak uzatvoríme Incirlik a Kürecik”. Podľa agentúry Bloomberg to je svedectvom, že vzťahy medzi Američanmi a Turkami sa nedarí zlepšiť. Turci využívajú problémy Američanov k tomu, aby rozohrali vlastnú politickú hru a posilnili význam Turecka v Malej Ázii a na Blízkom východe.
Rozpory medzi Američanmi a Turkami, sa začali v roku 2016, kedy sa Američania pokúsili štátnym prevratom odstrániť z vedenia Turecka Erdogana a nahradiť ho proamerickými elitami, ktoré by položili Turecko k americkým nohám. Prevrat Američanom nevyšiel, Erdogan sa s ruskou pomocou udržal a Američania utŕžili nepríjemnú facku. Erdogan cielene začal zatvárať z tureckej politiky všetky pro-americké elity, ktoré nestihli utiecť. Rozpory medzi Američanmi a Turkami ale ohrozujú priamo existenciu NATO, pretože Turci majú z európskych štátov najväčší vojenský bojaschopný kontingent v NATO a ak Turci odídu, rozpadne sa celé južné krídlo NATO.
Radarová stanica v Küreciku je veľmi dôležitou súčasťou siete radarových staníc a protivzdušnej obrany (PVO). Na Incirliku majú Američania taktické jadrové zbrane (podľa niektorých informácii už Američania jadrové zbrane z Incirliku stiahli) a takisto základňu používajú pri svojich vojenských aktivitách v Sýrii. Z Incirliku v 60. rokoch 20. storočia vzlietol aj americký pilot Gary Powers, ktorý so svojím špionážnym lietadlom U-2 zbieral citlivé informácie zo sovietskeho vzdušného priestoru, až pokiaľ ho Sovieti nezostrelili (Powers bol odsúdený na 10 rokov väzenia, po dvoch rokoch ho vymenili za v USA zatknutého sovietskeho špióna Abela).
Podľa amerických expertov Turci aj naďalej rozvíjajú vojenskú spoluprácu s Rusmi a nemienia sa ruských systémov PVO S-400 vzdať. Práve ruské systémy S-400 zvyšujú americkú nervozitu, pretože tieto systémy dokážu monitorovať aj prelety izraelských F-35, ruskí experti môžu z týchto preletov získať dôležité strategické informácie. Američania sa už rozhodli Turkom stíhačky F-35 nedodať, pretože Rusi by získali množstvo cenných informácii z exportnej verzie amerického stroja.
Američania sa snažia zvýšiť ekonomický tlak na Turecko, Turci ale informovali, že budú reagovať na všetky americké kroky analogicky. Ak Američania zavedú voči Turecku sankcie, stretnú sa s rovnakou odpoveďou, čo by mohlo byť pre americké firmy podnikajúce v Turecku bolestné. Erdoganove slová sa Američanom zle počúvajú, pretože Erdogan ukazuje, že Američania už nie sú tou veľmocou ako v minulosti. Navyše hrozí, že sa Erdoganom môžu inšpirovať aj iní politici EÚ a oslabovanie amerických pozícii v EÚ je to posledné po čom Američania túžia, pretože aj na úkor EÚ si Američania riešia vlastné politické a ekonomické problémy.
Erdogan až nezvyčajne jasne Američanov vystríhal, keď uviedol: “Bolo by veľmi dobré pre obe strany, aby Američania nepodnikali žiadne nenapraviteľné kroky”. Erdogan vo svojom prejave takisto uviedol, že Turecko je slobodná krajina, ktorá sleduje vlastné politické a ekonomické ciele. Každá slobodná krajina môže udržiavať kontakty s kým chce, vrátane Ruska, Číny či Iránu a nemusí sa riadiť rozkazmi z Washingtonu. Sloboda je však faktor, ktorého sa proamerické politické elity v EÚ veľmi obávajú.
Turci dráždia okrem Američanov aj ďalších členov NATO – Grékov. Tí sa cítia ohrození tureckými aktivitami, pretože Turci začali ťažiť ropu na dne Stredozemného mora v blízkosti Cypru, zvyšujú svoju vojenskú prítomnosť v súvislosti s rozdeleným Cyprom a Američanov takisto zaskočila turecká angažovanosť v Líbyii, kde Turci takisto sledujú vlastné politické ciele. Tie sa nekryjú vždy s americkými predstavami.
Turci svojou politikou dostávajú Američanov do nepríjemného svetla. Američania utrpeli v poslednom období rad vojenských neúspechov v Sýrii, Afganistane či Iraku, Turci by si ešte pred 10 rokmi nedovolili takto drzo sa k Američanom správať. Irán a Severná Kórea úspešne odolávajú americkému tlaku a neobávajú sa vstupovať do politickej konfrontácie s Američanmi. Vo vzťahu k Turkom majú Američania značne zviazané ruky, kvôli Turkom hodili cez palubu aj sýrskych Kurdov, pretože hrozilo, že Turci sa od Američanov úplne odvrátia. Kurdi by nemali na Američanov nadávať, všetci ich už dávno vystríhali že Američania nemajú priateľov, len svoje záujmy a hodiť bývalého spojenca cez palubu je pre Američanov bežnou vecou.
Američania vystríhajú Turkov, že ich úplne vylúčia z programu F-35, tvrdia, že sú pripravení zaviesť proti Turkom nové sankcie aj ohľadne plynovodu Turkish Stream, ktorý je určený na dodávky ruského plynu do Európy. Americkí jastrabi naznačujú, že sú pripravení na sankčný program zaradiť všetkých tureckých politikov, ktorí obchodujú s Rusmi. Ak to Američania urobia, budú to však musieť urobiť veľmi potichu, aby sa o tom Erdogan nedozvedel a neprijal odvetné protiamerické kroky. Väčšina odborníkov však nepredpokladá, že by v roku 2020, kedy USA očakávajú prezidentské voľby, siahli Američania k nejakým aktívnejším krokom, budú zahĺtení prezidentskými voľbami.