Stredajšia tlačová beseda hnutia OĽaNO mala za cieľ skritizovať návrh zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov, ktorý do Národnej rady SR predložila skupina poslancov koaličnej Slovenskej národnej strany.

SNS odôvodňuje návrh zaviesť zákon o odvode obchodných reťazcov tým, že tieto subjekty majú neúmerne vysoké zisky a majú na slovenskom trhu neúmerne dominantné postavenie. Hovorí, že rozdelenie zisku v rade subjektov od prvovýroby cez spracovanie potravín až po predaj je veľmi nevyvážené v prospech obchodných reťazcov, a to chce zavedením nového opatrenia zmierniť. Okrem toho SNS chce týmto zákonom vytvoriť nové mechanizmy na podporu domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva.

SNS navrhuje, aby obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku od budúceho roka platili osobitný odvod vo výške 2,5 percenta z ich čistého obratu. Tieto prostriedky by mohli ísť na financovanie odbytu slovenských poľnohospodárskych produktov a výrobkov, analýzy, prieskumy, výstavy a prezentácie súvisiace s odbytom poľnohospodárskych produktov a výrobkov. Za obchodný reťazec by sa považovalo zoskupenie obchodných prevádzkarní, ktoré má prevádzky aspoň v dvoch okresoch, minimálne desať percent obratu pochádza z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi a tieto prevádzky majú jednotný dizajn, spoločnú komunikáciu a spoločné marketingové aktivity. Zákon by sa teda netýkal malých, lokálnych obchodníkov.

Tento návrh zákona z dielne SNS možno nezaradí nobelovský výbor do siene slávy legislatívnych zázrakov, ale jeho kritika zo strany OĽaNO je natoľko evidentne účelová, až to udiera do očí. Ale napokon, to nie je nič nové – všetky tlačovky tohto hnutia s trinástimi členmi majú totiž vždy ten istý refrén: „čokoľvek by ste robili, všetko je zlé, pretože to nemôžeme robiť my“.

OĽaNO ústami svojho tieňového ministra financií a hospodárstva Eduarda Hegera a ekonomického experta Petra Kremského tvrdí, že takýto zákon by spôsobil nárast cien tovarov, na čo by doplatili najmä chudobní ľudia. Ibaže návrh zákona vznikol práve ako pokus riešiť deformáciu trhového prostredia, kde oligopol obchodných reťazcov nie je trhom prinútený držať ceny pri zemi – veľké reťazce majú pre svoju veľkosť konkurenčnú výhodu voči drobným obchodníkom, a preto svojvoľne dvíhajú ceny, kam až si to môžu dovoliť – a presne tak vzniká ich nadmerný zisk. A ďalej, podľa OĽaNO by vraj reťazce zvýšili tlak na dodávateľov, aby znížili ceny. Lenže nič také v skutočnosti nehrozí: slovenskí výrobcovia vedia, že výkupné ceny pre nich sú už dávno stlačené na najnižšie možné minimum a nariekajú, že sa im už takmer neoplatí vyrábať. Najpravdepodobnejšie je, že zákon by nemal na Slovensku príliš komu inému ukrojiť zo zisku, než práve úbohým reťazcom, ktoré na Slovensku tak trpia, že ich zisky v porovnaní so západnou Európou sú iba dvoj- alebo trojnásobné.

Nevedno, prečo OĽaNO v tejto súvislosti spomína informáciu, že na Slovensku ceny stúpajú najviac v EÚ. Návrh SNS totiž ešte nebol prijatý, takže ceny zjavne stúpajú z iných príčin. OľaNO sa tiež rozhorčuje nad tým, že reťazce majú platiť nový odvod zo všetkého tovaru, ktorý predajú, teda aj nepotravinového. Ale to je iba z praktického dôvodu, aby pre jednoduchosť pri výpočte platby nebolo treba oddeľovať odvody za potravinový tovar od nepotravinového – kto chce, môže to pre seba čítať tak, že odvod je len za potraviny, hoci je v takom prípade potom podstatne vyšší ako toho 2,5 percenta. Niekto by sa opýtal, či takáto forma dotácie nie je nefér voči zahraničným potravinárom a poľnohospodárom, keď vybraná suma má (podľa navrhovateľov) ísť na podporu lokálneho poľnohospodárstva a potravinárstva. Nuž, na to sa dá povedať, že rovnako nefér je, že tí zahraniční výrobcovia majú často omnoho vyššie dotácie a lepšie podmienky na podnikanie, ako tí naši.

OĽaNO tiež straší, že pre zníženie ziskovosti by sa mohli obchodné reťazce rozhodnúť odísť. To je však opäť manipulácia: reťazce neodídu, kým budú dosahovať zisk – a ten u nás bude aj naďalej nadštandardný. Ale keby sa niekto predsa len rozhodol odísť, prečo liberálne OĽaNO nedôveruje neviditeľnej ruke trhu, že tá si už s tým poradí?

Aj ďalšie strašenie spočíva v úplne elementárnom (alebo zámernom?) nepochopení fungovania trhu ekonomickými expertmi tohto, údajne takmer pravicového hnutia: ak sa zákon prijme a ceny stúpnu, ľudia vraj prejdú od obchodných reťazcov na čínske trhy, do zahraničia alebo k poľským či iným obchodníkom s nekvalitným tovarom. Tak po prvé: ak by ceny zdvihli obchodné reťazce, tak by ich zdvihli aj ostatní. Po druhé: ak by ľudia odišli od reťazcov k Číňanom, tak by reťazce museli ceny znížiť – rezervu na znižovanie majú slušnú vo svojich ziskoch…

OĽaNO sa dojemne bojí, že malé miestne obchody sa budú báť prekročiť limit, aby nemuseli platiť odvod, a budú sa snažiť nevydávať bločky. Nevedno, či si poriadne neprečítali návrh zákona, alebo opäť zavádzajú zámerne, ale miestnych obchodníkov sa zákon nedotkne. Tak ako je pojem „obchodný reťazec“ vymedzený, bude sa jednoznačne týkať len práve tých zopár veľkých spoločností, ktoré všetci vieme viacmenej vymenovať na prstoch jednej ruky.

OĽaNO tvrdí, že zákon sa dotkne najchudobnejšej časti obyvateľstva. Toto je však zložitejšia otázka. Je veľmi otázne, nakoľko vôbec sú dnes ceny tých najlacnejších potravín z dovozu reálne. Ak sú dumpingové, potom by sa tak či onak mali zvýšiť, pretože nespravodlivo poškodzujú slovenských producentov, ale často aj zdravie spotrebiteľa. Navrhovaný zákon však nepostihne miestnych obchodníkov a naopak, podporí lokálnych poľnohospodárov a potravinárov. Teda títo nebudú mať dôvod zdvíhať ceny, okrem možného trhového dôvodu, že ak zdvihnú veľkí, zdvihnú aj oni. Ale na druhej strane, ak budú chcieť obchodné reťazce lokálnym obchodníkom konkurovať, nebudú môcť byť drahší. Vo výsledku, ak by ceny o niečo stúpli, bolo by to zrejme sprevádzané nárastom podielu slovenských potravín vyššej kvality na úkor najlacnejších, takmer smetiarskych potravín z dovozu.

OĽaNO sa tiež desí toho, ako bude vláda prerozdeľovať peniaze, ktoré by získala z odvodu obchodných reťazcov. Priznávajú, že z predloženého návrhu to nevedia zistiť, ale vopred kričia, že to bude netransparentné, keďže tie peniaze nebudú rozdeľovať oni, ale práve SNS, ktorá má ministerstvo pôdohospodárstva. Priam príšerná je pre opozíciu predstava, že by SNS mohla nejakej skupine občanov tými peniazmi pomôcť, a tí by si na to spomenuli pri voľbách…

Tieňový minister hospodárstva a financií OĽaNO hovorí, že je veľmi nebezpečné, keď si štát všíma, v ktorej oblasti ako tečú peniaze a podľa toho zavádza dane. Nuž, to je naozaj pozoruhodný názor od ekonomického experta a dáva tušiť, že ešte oveľa vzrušujúcejšie bude sledovať, čo bude tento tieňový minister robiť, keď bude sedieť na naozajstnom ministerstve, ak svojho predchodcu kritizuje za to, že sa snaží používať na riadenie ekonomiky nástroje na riadenie ekonomiky…

OĽaNO sľubuje zlepšenie podnikateľského prostredia, jeho zjednodušenie, odstránenie regulácií a byrokracie. Tvrdí, že tak ako to funguje teraz, všetko je zlé a skorumpované, ľudia sa majú zle – ale ak sa k moci dostanú oni, všetko bude inak. Znížili by dane, a konečne by začali všetkých výdatne podporovať. Na rozdiel od týchto súčasných, ktorí peniazmi len mrhajú a nič nefunguje, len sa na všetky strany rozkráda, oni by to robili tak, že by všetko začalo fungovať a už by sa nekradlo. Opravili by sa cesty, zdravotníctvo aj školstvo by malo konečne dostatok, slnko by svietilo aj v noci a pečené holuby by ľuďom lietali do úst samé.

Je len škoda, že skeptickí Slováci vôbec nepochopili, že nikto im nemôže dať toľko, koľko im takzvaná „pravicová opozícia“ dokáže sľúbiť. Z neznámeho dôvodu mnohí tieto strany považujú za protinárodné, protiľudové, protisociálne, klamárske – a nie a nie im dopriať, aby konečne mohli aj ony chvíľu vládnuť. A ony po tom tak veľmi túžia… až tak veľmi, že sa už čoraz menej ovládajú a čoraz zlostnejšie od pása pália slepými demagogickými nábojmi po všetkom, s čím strany súčasnej vládnej koalície prídu – lenže čoraz častejšie si triafajú iba do vlastnej nohy.

Ivan Lehotský