Môj profil 
Predplatné
V utorok sa konalo mimoriadne, neformálne pracovné zasadnutie Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti. Deň pred konaním videokonferenčného samitu lídrov EÚ s predstaviteľmi krajín západného Balkánu európsky výbor Národnej rady zasadol, aby prebral túto agendu: najmä otázku ďalšieho postupu EÚ vo vzťahu k západnému Balkánu (k Srbsku, Severnému Macedónsku, Albánsku, Bosne a Hercegovine), teda možnosť rozširovania EÚ a s tým súvisiacich prístupových rokovaní.
Medzi hosťami zasadnutia výboru boli aj osobitný predstaviteľ EÚ pre západný Balkán Miroslav Lajčák, predseda delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Čiernou Horou Vladimír Bilčík (europoslanec, EPP/Spolu-OD) a nezávislý europoslanec Miroslav Radačovský.
Bilčík uviedol, že Slovensko má v pláne podporiť jasnú európsku perspektívu balkánskych krajín. Takisto podľa Lajčáka je ambíciou stredajšieho videosamitu jednomyseľné a jednoznačné prihlásenie sa všetkých členských krajín k „európskej“ perspektíve západného Balkánu a ocenenie záväzku týchto krajín splniť podmienky, aby boli pripravené vstúpiť do EÚ.
Leitmotívom vystúpení jednotlivých rečníkov bolo, že sa EÚ na ten región v podstate vykašľala, a preto sa tam teraz začínajú angažovať iní hráči, konkrétne Rusko a Čína. Reč preto bola o európskej pomoci tomu regiónu, o otázkach tamojšej demokracie, o možnosti urovnania vzťahov medzi Srbskom a Kosovom a o možnosti uznania Kosova.
Potom prišli na rad otázky. Debata dostala spád, keď jeden z hostí položil otázku: keďže Srbsko má politickú vôľu stať sa členom EÚ, ale súčasne chce zostať neutrálne, či je teda podmienkou členstva v EÚ aj členstvo v NATO. Bola to celkom legitímna otázka, veď napokon aj predstavitelia viacerých ďalších štátov sa na stretnutiach s predstaviteľmi EÚ pýtajú, prečo by mala byť účasť v EÚ podmienená nepriateľstvom voči Rusku.
Táto naoko nevinná otázka úplne zmenila smer inak kultivovanej a korektnej diskusie. Lajčák, Bilčík aj predseda výboru Tomáš Valášek pripustili, že členstvo v NATO momentálne nie je priamo podmienkou členstva v EÚ, a že je to vecou každého štátu. To však priam pohoršilo poslanca Petra Osuského (SaS), ktorý veľmi emotívne vyskočil, že takto to byť nemôže, a že priateľstvo s agresívnou krajinou porušujúcou medzinárodné právo je nezlučiteľné s hodnotami EÚ (alebo niečo v tom zmysle).
Ak počas uplynulého volebného obdobia bol medzi predsedom parlamentného výboru pre európske záležitosti a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí napätý vzťah založený na rozdielnej geopolitickej orientácii, teraz je tu totálna zhoda týchto dvoch orgánov a vlastne aj celého zvyšku politickej reprezentácie na plnej podpore euroatlantizmu v maximálnom rozsahu, v akom to len pôjde. Zdá sa však, že aj v rámci tejto orientácie sú tu predsa len ešte možné drobné rozdiely: napríklad v nárokoch na mieru rusofóbie, ktorá sa bude požadovať od úradníkov a volených zástupcov ľudu pri vykonávaní ich mandátu.
Ivan Lehotský
.jpg)
