Nigel Gould-Davies napísal v denníku The New York Times článok, v ktorom vyzýva na nerešpektovanie červených línií Ruska. Vyzval na agresívne presadzovanie tretej svetovej vojny a jadrového armagedonu.

Gould-Davies je oxfordský akademik a člen podozrivej Iniciatívy za integritu, britského projektu hlbokého štátu, ktorého cieľom je nahradiť fakty pohodlnými lžami a očierniť protichodné osoby. Ide o projekt NATO a Institute for Statecraft, pričom druhý menovaný bol v roku 2018 odhalený ako “britská hlboká frakcia posadnutá permanentnou vojnovou mentalitou presadzujúcou novú studenú vojnu proti Rusku”, ako uvádza WikiSpooks.

Registrovaným sídlom tejto organizácie je opustený mlyn v škótskom Fife a jej vedúci Christopher Nigel Donnelly, bývalý poradca Margaret Thatcherovej, pôsobil ako osobitný poradca generálneho tajomníka NATO. Donnelly je oddaný myšlienke konfrontácie s Ruskom bez ohľadu na perspektívu svetovej vojny a jadrového vyhladenia.

Podľa Gould-Daviesa existujú červené línie Ruska, ktoré treba porušovať.

Obavy z “červených línií” Ruska vyvoláva predovšetkým strach, že by Rusko mohlo pristúpiť k jadrovej eskalácii. Západ by tomu mal zabrániť skôr tým, že Rusko odradí, než tým, že sa bude zdržiavať – alebo tlačiť na Ukrajinu, aby tak urobila – zo strachu, že Rusko “vyprovokuje”. Môže tak urobiť tým, že oznámi istotu vážnych následkov, ak Rusko použije jadrové zbrane. Rusko sa od začiatku vojny niekoľkokrát pokúsilo zaviesť červenú líniu pomocou jadrových hrozieb, ale neuspelo – naposledy v novembri, keď ukrajinské sily oslobodili Cherson len šesť týždňov po tom, ako ho Vladimir Putin vyhlásil za súčasť Ruska. Ukrajina a Západ tieto blufy správne odmietli a mali by v tom pokračovať.

V prvom rade, bez ohľadu na to, čo tvrdia propagandistické médiá, Rusko nebolo v Chersone porazené. Začiatkom novembra sa rozhodlo stiahnuť svoje jednotky z pravého brehu Dnepra a z regionálneho hlavného mesta Cherson. “Ministerstvo obrany to vysvetlilo tým, že sa chce vyhnúť zbytočným stratám medzi svojimi jednotkami a ušetriť životy civilistov,” uviedla RT. Rusko sa do strategického ústupu zapojilo v obave, že ultranacionalisti vyhodia do vzduchu Kachovskú vodnú priehradu a zaplaví mesto.

Na Západe sa o tom informovalo ako o tom, že Rusko uteká so stiahnutým chvostom, líže si rany, frustrované stratou Chersonu, ktorú vojnové propagandistické médiá oslavovali ako bod obratu vo vojne. O humanitárnej evakuácii civilistov, ktorú organizovalo Rusko, sa písalo ako o masových únosoch.

Nigel Gould-Davies nalieha na americkú vládu a jej partnerov, aby pochodovali s hobitovými čižmami priamo cez Putinove červené línie.

Amerika by sa mala zamerať na tri veci. Po prvé, už by nemala vyhlasovať, že existujú opatrenia, ktorých sa zdrží [porušenie červených línií], a zbraňové systémy, ktoré neposkytne na podporu Ukrajiny. Signalizovať jednostrannú zdržanlivosť znamená urobiť nevynútený ústupok. Čo je ešte horšie, dodáva to Rusku odvahu hľadať a pokúšať sa zaviesť ďalšie obmedzenia pre činnosť USA, čím sa vojna stáva viac, nie menej riskantnou.

Inými slovami, Gould-Davies vyzýva na totálnu vojnu a zrejme si neuvedomuje, že radikálna eskalácia povedie k jadrovej vojne, keďže Rusko vyhlásilo, že v prípade ohrozenia svojej existencie použije jadrové zbrane.  Rusko nikdy nepovedalo, že na Ukrajine použije jadrové zbrane. Neexistuje žiadny dôkaz, že by to niekedy povedalo. Vojnové propagandistické médiá existujú na základe lží a klamstiev. Donbas a Krym už nie sú súčasťou Ukrajiny. Ľudia hlasovali za vystúpenie z nacizovaného ukrajinského štátu.

Po druhé, Amerika spolu so svojimi partnermi musí jasne ukázať, že čas pracuje proti Rusku – nie v jeho prospech, ako sa stále domnieva Putin. Západ by mal preukázať pripravenosť zmobilizovať, a to rýchlo, svoju obrovskú hospodársku prevahu, aby umožnil Ukrajine poraziť Rusko a zaviesť ďalšie prísne sankcie. Vojenské a hospodárske náklady pre Rusko vyčerpajú jeho oveľa obmedzenejšie zdroje a spôsobia väčšie napätie v režime.

Aby sa to vôbec priblížilo k úspechu (a to sa nedá), musela by vláda USA zmobilizovať státisíce vojakov a presunúť prostriedky na miesto, čo by trvalo mesiace. V súčasnej situácii nie je vláda USA schopná poskytnúť dostatok vojenského materiálu, ktorý by sa vyrovnal Rusku.

Ako príklad efektívnosti armády USA si uveďme Afganistan. Minuli sa bilióny a vláda USA je teraz opäť na začiatku, keď sa po dvoch desaťročiach obnovila moc Talibanu.

Sankcie Rusko neochromujú, bez ohľadu na lži vojnovej propagandy o opaku.

Protiruské sankcie nemajú taký ničivý účinok, ako Západ dúfal, a neslúžia na zrútenie ruského hospodárstva, informovali nemecké médiá s odvolaním sa na hospodárske údaje za súčasný rok a prognózy na rok 2023.

Deutschlandfunk, nemecká verzia NPR, “vyjadrila nádej, že preťahovanie konfliktu na Ukrajine spôsobí Rusku ekonomickú bolesť, ktorú sankcie zjavne nespôsobili,” uvádza ruský Sputnik International.

Presnejšie povedané, údajne verejnoprávne médiá v Nemecku sa tešia na ďalšiu smrť a utrpenie ako na spôsob, ako potrestať Rusko za jeho naliehanie na národnú bezpečnosť, ktorá je tu podľa oxfordského neocona na porušenie, nehľadiac na riziko termonukleárnej vojny.

Je to naozaj forma duševnej choroby, neschopnosť vnímať, akú reakciu Rusko prijme, ak bude porušená jeho národná bezpečnosť. Ak Nigel Gould-Davies verí, že Putin bude zvrhnutý a Rusko utrpí nehanebnú porážku – a to je koniec koncov hlavný cieľ, ako uviedol štátny tajomník Blinken – je vážne mimo reality. Rusi budú brániť svoju vlasť, ako to robili proti nacistom počas Veľkej vlasteneckej vojny za cenu viac ako 26 miliónov mŕtvych.

Vláda USA a Európa budú pokračovať v tejto vojne na vlastné nebezpečenstvo. Najmä Európa teraz, keď vstupuje do zimy s energetickou krízou, ktorú ešte zhoršilo idiotské rozhodnutie nekupovať ruský zemný plyn na vykurovanie svojich domov a prevádzku priemyslu.

Samozrejme, toto rozhodnutie neurobili ľudia, ale ich “vodcovia”, rovnaký druh sociopatov, ktorí teraz riadia vládu USA, všetci vážne oklamaní vlastnou pýchou a, ako to zvyčajne býva u politikov-karieristov, psychopatickou vierou v nedotknuteľný a “nenahraditeľný” štát riadený samoľúbou finančnou elitou.

Tu je moje novoročné želanie. Gould-Davies a jeho kolegovia neokonzervatívci a humanitárni intervencionisti – Biden, Blinken, Austin, všetci členovia kongresu z jednej strany, všetci byrokrati na ministerstve zahraničných vecí a v Pentagóne – nech sú poslaní do Donecka, aby sa na vlastné oči stali svedkami neúnavného, nepretržitého bombardovania civilných štvrtí neonacistami. Všetci by mali byť nútení vidieť šrapneloidné telá obetí, mnohé z mŕtvych žien a detí.