Archeológovia našli dôkaz o desivom zápase gladiátora a leva v neočakávanej turistickej destinácii

Oblasť obývali starovekí Rimania, ktorí mesto založili v roku 71 n. l. a pomenovali ho Eboracum. Až doteraz si archeológovia neboli istí, či sa gladiátorské zápasy s levmi konali aj mimo Talianska – a okrem rímskeho umenia zobrazujúceho tieto zápasy nemali o nich veľa dôkazov.

Najnovšie zistenia, zverejnené v časopise PLOS One, analyzujú bodnú ranu, ktorá sa našla na panve gladiátora pochovaného na cintoríne v Yorku. Gladiátor žil v 3. storočí n. l. a v čase svojej smrti mal medzi 26 až 35 rokov. Analýzou mužovej rany vedci zistili, že stopu po uhryznutí spôsobila veľká mačka, pravdepodobne lev.

„Kostrové dôkazy súvisiace s gladiátorskými zápasmi sú zriedkavé, väčšina dôkazov pochádza z písomných alebo vizuálnych zdrojov,“ uvádza sa v článku. Stopu po uhryznutí urobila veľká mačka, pravdepodobne lev. „Jedna kostra z rímskeho cintorína pri Yorku, kde boli pravdepodobne pochovaní gladiátori, mala nezvyčajné lézie.“ V článku sa uvádza: „Vyšetrovanie, vrátane porovnávacích prác z moderných zoologických inštitúcií, preukázalo, že tieto stopy pochádzajú od veľkých mačiek.“

Podľa autorov štúdie je tento objav „prvým fyzickým dôkazom o gladiátorských zápasoch medzi ľuďmi a zvieratami z rímskeho obdobia, ktorý bol zaznamenaný kdekoľvek v Európe.“ Hoci sa výskumníci domnievajú, že gladiátor zomrel v boji, neveria, že bodná rana do panvy bola smrteľným úderom. „Nemyslíme si, že to bola smrteľná rana, pretože toto zranenie by bolo možné prežiť a je na nezvyčajnom mieste pre takú veľkú mačku,“ uviedol vo vyhlásení pre agentúru Reuters forenzný antropológ Tim Thompson z Maynooth University. „Myslíme si, že to naznačuje ťahanie neschopného jedinca.“

John Pearce, rímsky archeológ z King’s College London a spoluautor štúdie, pre agentúru Reuters uviedol, že mačka mohla byť pred bojom vyhladovaná, aby sa zvýšila jej agresivita. „Veľmi špekulatívne, z pohľadu gladiátora, by sa možno uplatnil prístup ako u matadora – uhýbať a postupne zraňovať, aby sa predstavenie predĺžilo,“ povedal Pearce. „V tomto prípade sa to zjavne skončilo neúspešne, pričom vzhľadom na polohu stopy po uhryznutí je pravdepodobné, že lev túto osobu šklbal alebo ťahal po zemi,“ pokračoval.

„Na konci, keď bol jeden alebo obaja mŕtvi, bol gladiátor pochovaný a mŕtvola zvieraťa bola použitá na mäso pre divákov.“ Odborník dodal, že tento objav odráža „kultúru predstavení“, ktorá bola pre život Rimanov kľúčová.

„Táto nová analýza nám poskytuje veľmi konkrétne a špecifické dôkazy o násilnom stretnutí človeka so zvieraťom, či už ako boj alebo trest, čo ukazuje, že veľké mačky chytené v severnej Afrike sa predvádzali a bojovalo sa s nimi nielen v Ríme alebo v Taliansku, ale aj prekvapivo široko, aj keď nevieme, ako často,“ uzavrel Pearce.

Prečítajte si tiež:

• Prevratný objav pod egyptskými pyramídami
• Prelomový objav: Tínedžer dosiahol to, čo mu môžu jeho starší kolegovia závidieť
• Môže prepísať dejiny? Rakúski vedci objavili vzácny objav v miestnosti Poslednej večere