Podľa skupiny z Inštitútu ľudských práv, ktorá sa venuje predovšetkým boju za LGBTI práva, by bol takýto krok protiústavný a diskriminačný voči iným náboženstvám a neveriacim. Na Ministerstve spravodlivosti preto v piatok odovzdali verejnú výzvu proti navrhovanej zmene.

Vo verejnej výzve ministrovi Gáborovi Gálovi aktivisti žiadajú stiahnutie spomínaného návrhu v plnom rozsahu.

“Za tri dni sme vyzbierali vyše tritisíc podpisov občanov, ktorí nesúhlasia s tým, aby KBS bola priamo v zákone vždy členom medzirezortného pripomienkového konania,” uviedol pre denník Pravda Peter Weisenbacher, výkonný riaditeľ občianskeho združenia,. známy otvorenou nenávisťou voči kresťanom, keď na Vianoce v roku 2017 vyzval do boja proti nim.

KBS podľa mimovládky Inštitút ľudských práv zastupuje iba jednu z registrovaných cirkví, čiže by tu mohlo prísť k diskriminácii na základe vierovyznania, a to jednak voči členom iných cirkví, ale najmä voči občanom bez vierovyznania.

Weisenbacher argumentoval tým, že hneď v prvej vete ústavy je uvedené, že Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu či náboženstvo. “Podľa nášho názoru by to bolo proti ústavným princípom, pretože cirkev by sa zaradila medzi štátne orgány. Treba si uvedomiť, že počet veriacich dlhodobo klesá a samotná katolícka cirkev stráca dôveru. Tvrdiť, že katolícka cirkev zastupuje väčšinu obyvateľov, nie je pravda,” dodal.

Inštitút ľudských práv, ktorému predsedá Peter Weisenbacher, tvoria ďalej Alena Krempaská, Andrej Lúčny, Róbert Mihály, Anna Čabruňova a Zoltán Mikeš. Všetci títo bojujú predovšetkým za nové ľudské práva pre sexuálnych extrémistov. Inštitút založil Peter Weisenbacher po tom, čo musel odísť zo Sorosom financovanej organizácie Amnesty international, pričom dôvodom mala byť údajne sprenevera. Weisenbacher je okrem iného známy svojou otvorenou nenávisťou voči cirkvi a kresťanom, ktorým deklaroval vojnu po tom, čo v roku 2013 na Vianoce Aliancia za rodinu pred referendom za rodinu distribuovala po kostoloch pohľadnice s motívom svätej rodiny s textom: “Pre nás je rodina svätá”.

Peter Weisenbacher vtedy na to zareagoval: “Takzvaná “Aliancia za rodinu” vytlačila 500 000 pohľadníc, má megabilboard a ide strašiť referendom. Rok 2014 teda evidentne bude kultúrnou vojnou, náboženskí fundamentalisti už zaútočili nenávisťou. Tolerancia a zdravý rozum sa musí brániť. To len aby bolo jasno, neznamená, že sa bojím. Chceli ste mať vojnu, budete ju mať, sľubujem, že to budete ešte dlho ľutovať.“

Ziolkovský: Nezískame tým žiadne privilégiá, ani nebudeme vládnuť spoločnosti.

“Keď Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo návrh zmien Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, vyvolalo to rôzne reakcie. Námietky sa dajú zhrnúť do dvoch okruhov. Po prvé, či tento zámer zaradiť Konferenciu biskupov Slovenska medzi ostatné pripomienkujúce subjekty nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, kde sa píše, že sa štát neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Druhá námietka sa týkala otázky, či by Vláda takýmto spôsobom nediskriminovala ostatné cirkvi a náboženské spoločnosti,” ozrejmuje situáciu výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovksý

Pre vysvetlenie dodáva, že v súčasnosti keď ktorákoľvek vládna inštitúcia pripraví návrh nejakej normy alebo aj nelegislatívny materiál, predloží ho na verejné pripomienkovanie. “Na prvom mieste sú adresátom vládne inštitúcie, ministerstvá, atď. Okrem nich sú dôležitými partnermi aj tzv. ostatné povinne pripomienkujúce subjekty, napr. ZMOS, zamestnávateľské zväzy a pod. Ide o významné inštitúcie s veľkým dosahom na život spoločnosti a tam by sa zaradila aj KBS:”

Byť povinne pripomienkujúcim subjektom podľa neho znamená, že inštitúcia, ktorá návrh predkladá, musí s vami rokovať o predložených pripomienkach, pričom nemusí ich akceptovať, a nemusíte pri každej pripomienke predkladať 500 podpisov.

“Skrátka, vládna inštitúcia je viac motivovaná s vami dohodnúť a ak sa nedohodne, keď sa dokument dostane na rokovanie Vlády SR, tak uvedie, že dokument predkladá s rozporom a uvedie dôvod. Ak povinne pripomienkujúci subjekt na návrh zákona nezareaguje, v systéme sa automaticky objaví: bez pripomienok. Okrem povinne pripomienkujúcich subjektov môže návrh zákonov pripomienkovať ktokoľvek (ak predloží 500 podpisov): jednotlivec aj inštitúcia. Predkladateľ však nemá povinnosť s ním rokovať a dohodnúť sa.”

Ziolkovský preto uvádza, že samotný fakt, že KBS by sa stala povinne pripomienkujúcim subjektom, nijako nezasahuje do kompetencií štátnych inštitúcii. KBS predkladá pripomienky a príslušná inštitúcia ich môže a nemusí prijať, preto samotný fakt pripomienkovania zo strany Katolíckej cirkvi nemôže nijako protirečiť ústave SR.

“Medzi nami, KBS ešte v roku 2015 zriadila oddelenie legislatívy a európskych záležitostí, ktoré odvtedy pripomienkovalo desiatky zákonov a predložili sme stovky pripomienok. Vládnym inštitúciám patrí vďaka za ústretovosť a porozumenie. KBS do tohto procesu vstupuje z jedného dôvodu: zastupujeme 3,7 mil. katolíkov a je logické, že chceme, aby právne normy zohľadňovali aj naše hodnoty. Preto si najviac všímame rodinnú politiku, gender, sociálnu agendu, ochranu života, zdravotníctvo, náboženskú slobodu či ochranu svedomia.”

Ďalej vyhlásil: “Pripomienkovanie zákonov zo strany KBS nijako nediskriminuje ani ostatné cirkvi a náboženské spoločnosti.” Každá z nich podľa neho môže slobodne predkladať pripomienky k zákonom. Je však pravdou, že ostatné cirkvi sú menšie a väčšinou na rozdiel od Katolíckej cirkvi nemajú personálne zabezpečenie, aby túto úlohu zvládli. Ako však vieme, Ekumenická rada cirkvi sa chce tejto otázke venovať.

Celá táto „kauza“ je podľa Ziolkovského “búrkou v pohári vody”. “KBS zákony pripomienkovala aj doteraz, a budeme to robiť naďalej. S mnohými ministerstvami sme si už vybudovali korektné vzťahy.”

Zmena v Legislatívnych pravidlách vlády podľa neho odzrkadľuje túto prax a reflektuje skutočnosť, že väčšina obyvateľov Slovenska sa hlási ku Katolíckej cirkvi. “Nezískame tým žiadne privilégiá, ani nebudeme vládnuť spoločnosti. Tým, ktorým to prekáža, však rozumné argumenty veľa nepovedia. Je to o dôvod viac, aby sme ako cirkev i jednotliví veriaci aktívne vstupovali do verejného života.”