V Nemecku námietka voči darcovstvu orgánov: Toto nie je riešenie

Berlín 16. januára 2020 (HSP/Tichys Einblick/Foto:Screenshot:YouTube)

Proti novej právnej úprave darcovstva orgánov existuje veľa argumentov. Najdôležitejší argument znie, že: diametrálne smeruje proti nemeckému právnemu poriadku

Zriedka sa stáva, že minister zdravotníctva Jens Spahn, zdravotnícky politik Karl Lauterbach (SPD) a politička Katja Sudingová (FDP) sa zhodnú na rovnakom stanovisku. V prípade novej úpravy darcovstva orgánov tomu tak je. Veľká koalícia chce zvrátiť súčasnú prax: súhlas s darovaním orgánov po vlastnej mozgovej smrti (preukaz darcu orgánov) sa má nahradiť absolútnym právom lekárov na odoberanie orgánov –  pokiaľ dotyčná osoba výslovne nenamietala.

Na druhej strane je to predmetom kritiky zo strany cirkví („človek nie je sklad náhradných dielov“), zo strany Nemeckej etickej rady a zo strany viacerých politikov. V tejto otázke vedie zlomová línia cez parlamentné skupiny.

V prípade fundamentálnej spornej otázky je vhodné hľadať argument s najväčšou váhou. V prípade diskusie o darcovstve orgánov je to právny argument. Ústave, v ktorej základné práva slúžia prevažne ako práva jednotlivca brániť sa proti štátu, by bola úplne cudzia konštrukcia, podľa ktorej by sa nevyjadrenie občana malo považovať za súhlas so zásahom do jeho práv. Takáto konštrukcia nie je nikde.

Zástancovia „predpokladaného súhlasu“ sa správajú tak, ako keby ne-namietanie bolo akýmsi aktom rozhodnutia občana. „Zosnulý, ktorý, pretože vedome nenamietal voči darcovstvu orgánov, a teda nepriamo dal svoj súhlas, realizuje tak nebyrokratickým a spoľahlivým spôsobom svoje sebaurčenie“, myslí si Karl Lauterbach. Tá veta je skreslená v každom ohľade, jazykovo, logicky, právne. Je nesprávne hovoriť o ne-namietaní. Výstižnejšie je: ne-vyjadrenie. Kto sa nevyjadruje, ten nič nehovorí a nič nerobí. A už vôbec nedá svoj súhlas, ani nepriamo a ani vôbec. Ak sa nechce niekto vyjadriť, potom nesmie štát z toho nič vyvodzovať. Ani s odvolaním sa na blaho druhých.

Mimochodom aj právny poriadok stanovuje, že príbuzní sa musia podieľať na tom, čo sa deje po smrti človeka v jeho záležitostiach. Nová úprava darcovstva orgánov len simuluje túto účasť príbuzných. Príbuzní by mali mať síce možnosť, aby sa ich lekári opýtali, ako mohla znieť údajná vôľa zosnulého k darovaniu orgánov, ak nebol zdokumentovaný žiadny nesúhlas. Ale spolurozhodovať nemôžu.

Nový zákon preto ustanovuje „sebaurčenie“ občana (Lauterbach) z ničoho. Pozostalí by museli poskytnúť výslovný dôkaz o nesúhlase, ak by chceli zabrániť odoberaniu orgánov. Pojem „nebyrokratický“ pôsobí dosť bizarné vzhľadom na požiadavky, ktoré štát kladie na oveľa menšie záležitosti. Napríklad v oblasti ochrany údajov musí dokonca aj prevádzkovateľ malej webovej stránky výslovne požiadať svojich návštevníkov o súhlas, ak existuje len možnosť, že jeho údaje budú zaregistrované alebo poskytnuté ďalej. Ak ide o srdce a obličky, má sa to všetko však praktizovať oveľa voľnejšie.

Pro-argument v tomto spore znie, že: existujú dlhé čakacie listiny ľudí, ktorí sú naliehavo závislí od darcovských orgánov. Pre nich je to otázka života a smrti. Každý, kto potrebuje darcovský orgán si zaslúži podporu. Väčšina, každopádne veľmi veľa ľudí v Nemecku by im chcelo pomôcť. Určite je viac ľudí ochotných darovať ako tých, ktorí majú preukaz darcu orgánov.

Praktickou možnosťou by bolo, keby si každý pri vydávaní nového občianskeho preukazu alebo pasu nechal zaškrtnúť či chce alebo nechce darovať orgány a jeho rozhodnutie by sa potom zaregistrovalo.

Brachiálna metóda od Spahna a Lauterbacha pravdepodobne spôsobí viac škody ako úžitku.

Najmä potom, ak by ju mal Spolkový ústavný súd zamietnuť.

Deutschland. Wo davon ausgegangen wird, dass du mit der Entnahme deiner Organe einverstanden bist, du der Verwendung von Cookies aber explizit zustimmen musst.

— David Best (@davidbest95) 15. januára 2020

Reklama

(Nemecko. Kde sa predpokladá, že súhlasíš s odoberaním tvojich orgánov, ale musíš výslovne súhlasiť s používaním cookies.)