Nemecko by mohlo zažiť hotovostnú renesanciu, keďže jeho hospodárstvo sa naďalej zhoršuje

“Pamätáte si, ako sme hovorili, že inflácia tu pravdepodobne dosiahne svoj vrchol o niečo skôr ako v západnej Európe?” pýta sa ekonómka Markéta Šichtařová

23. 10. 2022 | Ekonomika | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Berlín 23. októbra 2022 (HSP/rmx.news/Foto:Pixabay)

▶ ❚❚ ↻

Možno sa už zdalo, že inflácia na Západe sa pomaly blíži k svojmu vrcholu, ale nie je to tak. Vzhľadom na čísla prichádzajúce z Nemecka sa inflácia nemôže ani len priblížiť k svojmu vrcholu.

Ceny výrobcov v Nemecku sa v septembri medziročne zvýšili o rekordných 45,8 %, teda rovnako ako v auguste. Najväčší vplyv na to mali ceny energií, ktoré medziročne vzrástli o 132,2 %. Jediným pozitívom je, že medzimesačný rast sa v dôsledku poklesu cien komodít trochu spomalil. Pre spotrebiteľov z toho však vyplýva, že spotrebiteľská inflácia, ktorá zaostáva za tzv. výrobnou infláciou, musí stále stúpať. O tom nemôžeme klamať.

Pre Nemcov však znie najdesivejšie nasledujúca veta, ktorú nemeckí štatistici pridali k číslam ako komentár: “V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zaznamenali august a september najvyšší nárast výrobných cien od začiatku zisťovania v roku 1949.”

Nemecko je mimoriadne citlivé na zmienky o inflácii alebo verejnom dlhu. Aby sme pochopili prečo, musíme sa vrátiť do histórie. Predvojnová hyperinflácia v Nemecku bola spôsobená tým, že Nemecko nedokázalo financovať reparácie z prvej svetovej vojny. Reparácie začalo splácať dlhom a tento dlh začalo monetizovať, tlačiť nekryté inflačné peniaze a používať ich na splácanie dlhu. Výsledkom bola hyperinflácia a úplný hospodársky rozvrat. Mnohí historici sa domnievajú, že práve táto hospodárska podvýživa vyniesla Hitlera k moci a poznačila druhú svetovú vojnu.

Po vojne teda Nemecko urobilo doslova obrat o 180 stupňov. Kým pred vojnou prejavovalo obrovskú fiškálnu nedisciplinovanosť, zadlžovalo sa, tlačilo peniaze a čelilo hyperinflácii, po vojne sa, naopak, stalo európskou špičkou vo fiškálnej politike. Začalo svedomito dbať na to, aby udržalo svoje verejné financie pod kontrolou, nadmerne nenafukovalo svoj dlh a ani zďaleka sa nehralo s niečím, čo by pripomínalo monetizáciu. Jens Wiedmann, bývalý guvernér nemeckej centrálnej banky, bol najhlasnejším centrálnym bankárom v Európe, pokiaľ ide o kritiku monetizácie juhoeurópskeho dlhu a politiky záporných úrokových sadzieb, ku ktorej sa Európska centrálna banka začala v posledných rokoch zaväzovať. A bol to práve nemecký ústavný súd, cez ktorý niektoré plány ECB na monetizáciu verejného dlhu neprešli.

Musíme teda pochopiť, že pre Nemecko sú súčasná inflácia a monetizácia dlhu oveľa citlivejšími témami než pre ktorúkoľvek inú európsku krajinu. Spotrebiteľská inflácia v Nemecku zatiaľ dosahuje “len” 10 %, čo je pokles nad priemernú mieru inflácie v celej eurozóne, ktorá dosiahla 9,9 %. Inflácia však naďalej rastie.

Ekonómia nie je matematika, ekonómia je najmä o psychológii. A tu začíname narážať na veľmi citlivé hranice psychologickej tolerancie. V súčasnosti má inflácia niekoľko rozmerov. V prvom rade začínajú byť Nemci znepokojení a podráždení, hoci tieto emócie zatiaľ neventilujú prostredníctvom masových nepokojov.

Po druhé, je politicky veľmi ošemetné nazývať veci pravým menom. Vzhľadom na citlivosť Nemecka v uvedených témach jednoducho nie je politicky vhodné povedať, že inflácia je spôsobená monetizáciou európskeho štátneho dlhu. Skôr sa hovorí o drahých energiách, ktoré zasa súvisia s vojnou na Ukrajine. Príčiny však priamo neuvádzajú. Ak však neurčíme príčiny, nemôžeme ich odstrániť, a teda ani vyriešiť problém. To, že sa prezidenti a premiéri krajín Európskej únie snažia nájsť riešenie drahej energie a hovoria najmä o regulácii cien plynu, svedčí o tomto slepom klopaní. Deje sa to namiesto toho, aby si priznali jednoduché fakty, že na jednej strane je v obehu viac peňazí ako tovaru a na druhej strane je dopyt po energii väčší ako ponuka po tom, čo sme v rámci Zelenej dohody dobrovoľne vypli energiu.

A po tretie, ľudia čoraz viac utekajú pred infláciou tým, že idú do reálnych aktív. Kvôli rýchlo rastúcim úrokovým sadzbám už nemôžu utiecť k hypotékam. Hoci je zlato v Európe veľmi žiadané, mať na výber medzi zlatom a zlatom niekomu nestačí. A tak rastie dopyt po takých veciach, ako sú historické zbrane, vyzretý alkohol alebo švajčiarske hodinky. Vývoz švajčiarskych hodiniek vzrástol v septembri o 19 % a v tomto roku by mohol byť rekordný. Prichádza čas, keď ľudia budú namiesto bankových účtov čoraz viac používať hotovosť a peniaze vkladať do hotových predmetov dlhodobej spotreby.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Sudánska vláda prerušila diplomatické vzťahy so Spojenými arabskými emirátmi a vyhlásila ich za „agresorský štát“.

20:10

Trump vyhlásil, že húsíovia súhlasili so zastavením útokov na kľúčovú lodnú dopravu v Červenom mori. Dodal, že USA na oplátku prestanú na nich podnikať útoky.

20:08

Európska únia v utorok predstavila dlho očakávaný plán na postupné ukončenie dovozu plynu z Ruska do konca roka 2027. Predpokladá sa však, že vzhľadom na pretrvávajúcu závislosť Európy od ruských fosílnych palív to bude veľkou výzvou.

Čítať viac | 19:58

Vodič traktora, ktorý jazdil po miestnej komunikácií v meste Trstená, nafúkal 0,62 promile alkoholu. Ako uviedla žilinská krajská polícia na sociálnej sieti, dolnokubínski policajti mužovi zadržali vodičský preukaz a ďalšiu jazdu mu zakázali.

Čítať viac | 19:48

Péter Szijjártó vyhlásil, že Maďarsko nesúhlasí s plánom Európskej komisie úplne sa vzdať dodávok ruského plynu do členských štátov EÚ do roku 2027.