Môj profil 
Predplatné
V ostatnom období etnickí Nemci, ktorí sa pred rokmi presťahovali zo Sovietskeho zväzu a Ruska do Nemecka, sa začínajú masovo vracať do Ruska. Počet týchto „opačných migrantov“ každoročne narastá. Po viac alebo menej nežných revolúciách v Európe sa etnickí Nemci začali z Ruska a Kazachstanu sťahovať do Nemecka – do vlasti svojich predkov. Za tieto roky z Ruska do Nemecka vycestovala takmer polovica etnických Nemcov.
Dodajme, že v minulosti v Nemecku týchto „migrantov“ vítali a pomáhali im, aby začali nový život v krajine ich historických predkov. Potom nadšenie akosi opadlo na oboch stranách. Nemecké úrady už iba veľmi málo pomáhali presťahovalcom. „Ruskí“ Nemci zistili, že život vo vlasti pradedov má síce svoje plusy, ale aj veľké mínusy. Mnohí z nich si nedokázali zvyknúť na nový spôsob života.
Prví sa nedokázali asimilovať. Druhým „napomohli“ tak, aby sa neasimilovali: aj keď viacerí z nich prežili v Nemecku 10 až 20 rokov, domáci obyvatelia ich stále považovali za „Rusov“, neprijali ich medzi seba. Mnohí nemecko-ruskí migranti sformovali celé komunity, ktoré držali spolu, ale pre domáce obyvateľstvo boli títo ľudia „cudzincami“.
Mnohí etnickí Nemci, ktorí sa presťahovali do Nemecka, si uvedomili, že vlasť ich predkov sa pre nich nestala skutočnou vlasťou, ale vlasťou zostalo Rusko či Kazachstan. Niektorí sa začali vracať domov – teraz už do Ruska. Tento proces v posledných rokoch urýchlil prílev migrantov z Afriky a Blízkeho východu. Život v Nemecku sa začal meniť a situácia rýchlo zhoršovať. Ruskí Nemci vychovaní v duchu „internacionalizmu a priateľstva národov“ si nikdy nezvyknú na nepriateľský vzťah domácich Nemcov, tak dupľom aj na oveľa nepriateľskejší vzťah moslimských migrantov, ktorí sa v Nemecku už cítia ako doma.
Moslimskí migranti sa chovajú agresívne a bezočivo. Domáce obyvateľstvo väčšinou „diplomaticky, liberálne“ mlčí. Ruskí Nemci, ktorí nie sú zvyknutí na podobné drzé správanie sa, oponujú moslimským migrantom. Vznikajú konflikty. Ruskí Nemci vidia, že moslimských migrantov pribúda, uvedomujú si, že teda tých konfliktov bude viac, situácia sa bude stále zhoršovať. Chcú viesť normálny pokojný život, na ktorý si zvykli. Uvedomujú si, že sa to v Nemecku už nedá, a začínajú sa masovo vracať do Ruska – do svojej skutočnej vlasti.
Samozrejme, istá časť ruských Nemcov aj v súčasnosti ešte odchádza do Nemecka. Sú to hlavné mladí ľudia, ktorí chcú žiť v Nemecku, svojej pôvodnej vlasti, v Európskej únii, skúsiť si tam vybudovať kariéru. Nevedia, aký je tam život, aká je situácia v EÚ. V súčasnosti z Ruska do Nemecka ročne odchádza asi 20-tisíc ľudí. Spiatočným smerom z Nemecka do Ruska sa každoročne sťahuje už takmer 15-tisíc Nemcov – a toto číslo s každým rokom narastá.
V ruských médiách sa pravidelne zverejňujú príbehy Nemcov, ktorí sa vrátili do Ruska, a vysvetlili, prečo odišli z Nemecka – z vlasti ich predkov. Napríklad, Sergej Rukaber vysvetlil, že ho šokovalo, že sa na nemeckej základnej škole nepropaguje normálna rodina, zväzok muža a ženy, ale už v prvej triede zaviedli hodiny sexuálnej výchovy a prváčikom hovoria o „netradičných sexuálnych vzťahoch“. Keď Rukaber na riaditeľstve školy vyslovil svoju nespokojnosť, poradili mu, aby bol ticho, inak bude mať veľké problémy s políciou…
Iný presťahovalec sa sťažoval, že nemecké úrady sa k arabským migrantom správajú lepšie, ako ku „bielym“. Porozprával pozoruhodný prípad. Odviezol svojich rodičov na železničnú stanicu. Keď sa vrátil, zbadal, že v jeho aute sedia… Arabi. Auto nemalo strechu, bolo otvorené. Nezvaní hostia ho rezolútne požiadali, aby ich zaviezol na isté miesto. Majiteľ auta to odmietol a povedal, že nie je taxikár a má svoju prácu – prečo by rozvážal cudzích ľudí? Arabi odmietli opustiť auto a žiadali, aby ich odviezol, kam chcú. Vodič sa obrátil na políciu. Aká bola reakcia policajtov? Dobré, že sedíte. Policajti sa úprimne počudovali: „A čo je na tom? Je to pre vás taký problém? Veď mohli by ste odviezť tých Arabov, kam potrebujú…“
Ďalší prisťahovalci, manželia Dmitrij a Lilija Majeroví sa stretli už v Nemecku. Vzali sa tam a chceli vychovať detí v čisto patriotickom, nemeckom duchu, dokonca sa s nimi nerozprávali po rusky a neučili ich ruštinu. Sú to nadšenci prírody. Chceli na vlastnom pozemku pestovať ovocie a zeleninu, chodiť do lesa na huby. Kdeže…
Tak si na to spomínajú: „S tými hubami to skončilo ihneď. Nemecko to nie je Rusko, všetky lesy sú tam súkromné – kto vás pustí „na svoj pozemok“? Na huby sme mohli hneď zabudnúť. Ale ani vo vlastnej záhrade nemôžete pestovať, čo chcete. V Nemecku je toľko predpisov, že toho povoleného je oveľa menej, ako toho zakázaného. Pre zeleninu nemôžete vyčleniť viac, ako štvrtinu pozemku. Musíte mať trávnik a kvety, aj keby ste to nechceli. Výška trávy musí byť príslušná. Chcete chovať domáce zvieratá? Je to takmer kriminál… Porozmýšľali sme a… presťahovali sme do Ruska, do Voronežskej oblasti. A hneď sme začali učiť detí ruštinu. Tu sa cítime ako doma. Vlastne sme tu doma, je to naša skutočná vlasť,“ povedali pre média manželia Majerovci po presťahovaní do Ruska.
Nechajme bokom pokrvné bratstvo, národnostný pôvod, históriu, zemepis a gény. V súčasných podmienkach by ľudia chceli žiť tam, kde im to vyhovuje, kde sa cítia lepšie. Obrazne povedané, dnes sa národnosť ľudí určuje tým, kde sa cítia dobre, kde majú dobré životné podmienky, kamarátov, dobrú spoločenskú klímu. Preto sa mnohí etnickí Nemci vracajú do Ruska. A pozor, nemecké média viackrát písali o tom, že niektorí „nemeckí“ Nemci, predkovia ktorých nepochádzajú z Ruska, sa tiež sťahujú do „Putinovej krajiny“. Prečo odchádzajú do skutočnej cudziny? Jednoducho vedia, že sa tam budú cítiť lepšie.
Čo už doplniť o etnických Nemcoch, ktorí vedia, ako to v Rusku chodí? V závere využijeme jeden zaujímavý citát. Stručne a výstižne situáciu vysvetľuje výrok istého ruského analytika, ktorý povedal: „Ruskí Nemci sú predovšetkým Rusi, ruskí ľudia a Rusko je ich vlasť…“
Eugen Rusnák
.jpg)
