Slovensko 18. novembra (HSP/Foto:Mária Čapáková)
Od detstva sa každý z nás stretáva s príbehmi, v ktorých dobro víťazí nad zlom. Spočiatku to boli rozprávky, neskôr „mayovky“ a iné veľké príbehy, čo sme napäto čítali alebo sledovali a čakali, kedy bude zlo potrestané. Celkom prirodzene sme sa vždy prikláňali na stranu hrdinov, ktorí bojovali za dobro. Ako deti sme sa hrávali a preberali na seba vlastnosti kladných hrdinských postáv. Dalo by sa povedať, že nás takto príbehy a rozprávky formovali. Učili sme sa stáť na strane dobra a proti zlu bojovať. Do života nás tak sprevádzalo niečo, čo nám malo pomôcť v rozhodovaní, v zaujímaní postojov, pri výbere, ktorou cestou vykročiť.
Ale životné cesty sú často posplietané, nejasné a zložité. Svet nám ponúka toľko možností, že niekedy je ťažké rozpoznať, či to, pre čo sa človek rozhodne, nie je len kameň obalený pozlátkom, ktorý ho napokon ťaží a bráni mu kráčať.
V dnešnej dobe filmári zvládnu natočiť príbehy, ktoré nás vtiahnu do deja od začiatku až do konca. Jedným z nich je Pán prsteňov. Kto vyrastal na rozprávkach, ocitne sa pri starej známej téme – dobro bojuje so zlom. Ale pohľad dospelého človeka je iný ako ten detský, ktorým sa pozeral kedysi… Ja už viem, že bojovať proti zlu je nekonečný príbeh. Zakúsila som, ako chutí výhra, ale pocítila som aj dôsledky prehry. Potom, ako som si pozrela Pána prsteňov, zatúžila som byť súčasťou veľkého príbehu, bojovať po boku hrdinov a poraziť zlo… až kým som si neuvedomila, že ja som súčasťou takého príbehu! Môj život je jeden veľký príbeh. Som hrdina, ktorý sa snaží rozhodovať pre dobro a bojovať proti zlu. Ako sa mi to darí? Koľkokrát som sa splietla a vstúpila do boja, ktorý mal katastrofické následky? Prečo je niekedy ťažké rozpoznať, čo je dobré a čo zlé? Pretože zlo sa vie veľmi pekne zaodieť a ponúknuť nám niečo krásne na dosah ruky a bez námahy – ako čarodejnica v príbehu Snehulienky a siedmych trpazlíkov. Pretože zlo nám neustále ponúka zdanlivo kratšiu a jednoduchšiu cestu k cieľu, na ktorej nás napokon prekvapí zástup „škretov“ strážiacich bránu. Dobro sa javí „bezvýznamné“ ako starenka, ktorej treba odniesť drevo k chalúpke. Dobro ťa zavedie na cestu, ktorá isto vedie k cieľu, ale za cenu, že sa zdržíš v začarovanom kráľovstve, aby si svojou vytrvalosťou a múdrosťou pomohol vyslobodiť ľudí premenených na kameň. Zlo nás krásnymi rečami presvedčí o tom, akí sme dokonalí a keď sa potkneme o vlastnú neschopnosť, vysmeje sa nám do očí. Dobro mi na rovinu povie, že som slabá. Ale ak ma moja slabosť zrazí na kolená, dobro mi pomôže vstať.
Každý z nás je hrdinom vo svojom veľkom životnom príbehu. Rozprávky v detstve nás mali pripraviť na to, čo nás čaká. Všetky knihy a filmy, ktoré nás uviedli do nikdy nekončiaceho boja so zlom sa snažili vštepiť do nášho života, akou cestou môžeme víťaziť. Tu je na mieste otázka – ako sa ti bojuje? Čo ťa sprevádza tvojím príbehom? Nezabúdaš na bojisku, vďaka čomu víťazili tvoji obľúbení hrdinovia?
Každý deň sa znovu a znovu rozhodujme pre dobro. Hľadajme ho ukryté na namáhavých cestách. Otvárajme dobru svoje vnútro, aby v ňom našlo trvalé miesto. Aby veľký príbeh môjho i tvojho života bol zavŕšený cenným víťazstvom, pretkaný dobrom, ktoré nás sprevádza od detstva.
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno