Môj profil 
Predplatné
V správach všade určití politici a novinári priam hystericky opakujú, že sa blíži ťažká “ústavná kríza”, pretože od 16. februára bude nefunkčný Ústavný súd Slovenska. Dôvodom je to, že v ten deň končí funkčné obdobie 9-tim sudcov z 12-tich.
Ale nie je to až také zlé.
Ústavný súd už nefunkčný bol, a to práve pred 12-mi rokmi, keď chýbalo práve tiež týchto 9 postov. V tých rokoch, od roku 2004, odchádzali z Ústavného súdu postupne sudcovi a v dôsledku žabomyších sporov v parlamente, ako aj v dôsledku zlej ústavy, ktorá neprikazovala predsedovi Národnej rady vyhlásiť voľby sudcov, sa počet sudcov na Ústavnom súde zmenšoval a zmenšoval, až skončil na počte štyroch sudcov. Ústavný súd sa stal nefunkčný, stratil uznášaniaschopnosť. To sa stalo v januári 2007.
Prežili sme to. Ako sa v podobných prípadoch ukazuje, nefunkčnosť súdov niekedy ťažko rozoznať od obdobia, keď sú funkčné. Ak súd nepracuje, proste sa čaká až do doby, keď pracovať bude. Mesiac, dva, rok … ak ste boli v súdnom spore viete, že v v slovenskom súdnictve naozaj nič neobvyklé.
Následne v tom roku 2007 teda zvolili 9 sudcov, ale bolo už narušené to postupné priebežné volenie a doplňovania Ústavného súdu. Vtedy bolo naraz zvolených 9 sudcov, a práve preto teraz naraz končí funkčné obdobie tejto veľkej skupine sudcov. Preto máme vlastne ten istý problém, ako v roku 2007, teraz v roku 2019 zas. A ak sa nič nezmení, hrozí, že ho budeme mať aj v roku 2031. Pretože, ako poznáme naše politické elity, ak sa teraz podarí zvoliť sudcov, na problém si zas celých dvanásť rokov nik ani nespomenie – poslanci neriešia veci, ktoré ich priamo nepália.
A prečo vlastne včera parlament nezvolil kandidátov? Pre jednoduchú vec: voliť určitých kandidátov bola koalícia schopná iba v tajnom hlasovaní. Proste viacerí poslanci neboli ochotní sa vystaviť mediálnej štvanici tým, že oni podporia kandidátov na ÚS, ktorí sú nejakým spôsobom spojení s vládnou koalíciou. Dobre, tak teda tajné, koalícia bola za tajné hlasovanie. Ale Béla Bugár, ako predseda tretej koaličnej strany Most-Híd, tajné hlasovanie verejne odmietol len deň pred voľbami (v pondelok).
V každej normálnej demokracii by toto viedlo k pádu vlády a novým voľbám. Prečo predseda Smeru toto neurobil, ale znova sa vzdal, aj za cenu vlastnej kandidatúry, vie iba on a ten diabol, čo mu našepkáva takéto slabošské riešenia. Lebo bez ohľadu na politické hodnoty a smerovania, jedno platí – v politike sú ústupky považované za slabosť. A spolupracovať so zradcami a podrazákmi sa už vôbec neoplatí.
To druhé tajomstvo, motív predsedu Mostu-Híd, Bélu Bugára, sa ani nedá vysvetliť, pretože je to číra iracionalita. Bugár sa pokúša sedieť na dvoch stoličkách, ale každý, kto také niečo skúsi, skončí s roztrhnutým posedom. Posledný príklad bol kandidát na vodcu pravice, Radoslav Procházka.
Peter Vanád
.jpg)
.jpg)
