Môj profil 
Predplatné
Zväz bol iniciátorom myšlienky zákona zavádzajúceho duálne stredoškolské vzdelávanie. „Po tom, ako sa zmenila situácia na ministerstve školstva, došlo k zmenám vo vedení a prístupe, musíme znova ťažko bojovať za to, aby sa zákon správnym spôsobom implementoval do praxe,“ uviedol pre TASR jeho generálny sekretár Ján Pribula.
Problém vidí aj vo vysokoškolskom vzdelávaní, kde je nevhodná štruktúra a nízka kvalita absolventov. „Treba urobiť systémové kroky tak, aby sa tento stav zvrátil. Všetky tieto kroky v oblasti vzdelávania sú potrebné, ale nedá sa očakávať, že výsledky uvidíme zajtra. Tam sú tie cykly štvor- až päťročné, no problémy sa začínajú už v kvalite základných škôl a predškolskej príprave,“ vysvetlil.
Akútny stav s nedostatkom pracovnej sily preto treba podľa ZAP riešiť doplnkovými spôsobmi a krátkodobými opatreniami. Sú nimi rekvalifikácia a otvorenie trhu práce ľuďom z tretích krajín. Miera nezamestnanosti je totiž historicky najnižšia a osoby bez práce sú zväčša ťažko zamestnateľné, pretože nemajú pracovné návyky.
Zväz v spolupráci so zástupcami ďalších zamestnávateľských zoskupení vypracoval štúdiu, ako by sa mali rekvalifikácie v priemysle urýchlene naštartovať. Zadefinoval potrebné odbornosti, znalosti a zručnosti, čo a v akom rozsahu by mali ľudia ovládať, aby boli použiteľní na trhu práce a koľko by to mohlo stáť. Rezort práce však podľa Pribulu vzhľadom na kritickosť situácie v tejto veci podnikol zatiaľ len veľmi málo.
„Pokiaľ sa toto nerozbehne, a popri tom na niektoré špeciálne projekty nebude umožnené aj otvorenie trhu práce pre tretie krajiny so súčasným skrátením a zjednodušením povoľovacích konaní pre pobyt takýchto pracovníkov, sú vážne ohrozené mnohé projekty, povedzme aj v Jaguar Land Rover. Tam sú záväzky, obrovské investície a pokiaľ ich bude chcieť investor naplniť, bude zháňať pracovnú silu všade, kde to bude možné. Potom môžu trpieť nižšie úrovne reťazca alebo iné odvetvia, a to by bolo neprijateľné,“ zdôraznil.
V priebehu nasledujúcich troch či štyroch rokov bude automobilový priemysel podľa ZAP potrebovať 14.000 nových pracovníkov. Zo škôl ich pritom vyjde najviac 4000, zvyšok musia firmy získať práve rekvalifikáciami alebo otvorením trhu práce.
„Rokujeme, ako to zjednodušiť. Reálne tu už pracovníci z tretích krajín robia, ale prenajímajú si ich od agentúr z Česka alebo Poľska, tam to vedia vybaviť rýchlo. Je to úplne choré, lebo náklady sú pre zamestnávateľov ešte vyššie. Prečo to tam ide, a u nás nie?“ pýta sa Pribula. Dodal, že úradníci na ministerstvách si neuvedomujú, aké dôsledky môže mať tento problém pre hospodársky rast a budúcu dôveryhodnosť Slovenska v očiach investorov.
Za jedno z riešení považuje ZAP aj podporu mobility pracovnej sily zo strany štátu napríklad infraštruktúrnymi projektmi, ako je rekonštrukcia železničných tratí a ciest v súvisiacich regiónoch, či budovaním nájomných bytov. S nástupom štvrtej automobilky v Nitre očakáva prirodzený presun ľudí medzi závodmi v Bratislave, Trnave a Žiline.
Odvetvie automobilového priemyslu čelí mnohým výzvam. Uviedol to pre TASR hovorca MH SR Maroš Stano
“Týkajú sa napríklad tzv. brexitu, či prechodu na využívanie alternatívnych palív v doprave, vrátane elektrických vozidiel a zavádzania iného systému riadenia dopravy prostredníctvom automatizovanej technológie riadenia, čo vyžaduje iné zabezpečenie cestnej infraštruktúry, či výzvam, ktoré prináša štvrtá priemyselná revolúcia,” spresnil.
Celý priemysel dnes podľa Stana pociťuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. “Kľúčovou úlohou je preto úprava vzdelávacieho systému na všetkých úrovniach, pretože nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily je pre priemysel do budúcnosti skutočnou hrozbou,” upozornil.
Významná úloha automobilového priemyslu v slovenskej ekonomike by sa pri nerešpektovaní zmien vonkajšieho prostredia v koncepte Industry 4.0 mohla podľa slov hovorcu MH SR stať veľmi výrazným problémom. “Technológie smart, Big Data a celkového konceptu Industry 4.0 vytvárajú technické prostredie, v rámci ktorého sa musí rozvíjať aj automobilový priemysel, jedine tak je možné predísť negatívnemu vývoju tohto odvetvia,” doplnil Stano.
V rámci identifikovaných trendov a rizík týkajúcich sa nástupu moderných digitálnych a sieťových technológií v rámci digitalizácie priemyslu rezort hospodárstva podľa Stana vypracoval tzv. víziu Inteligentného priemyslu pod názvom “Návrh Koncepcie inteligentného priemyslu pre Slovensko” a aktuálne v tejto oblasti spracováva “Akčný plán inteligentného priemyslu SR”. “Postavenie priemyslu aj smerovanie jeho ďalšieho vývoja v národnom hospodárstve bude rozpracované aj v pripravovanom strategickom dokumente rezortu hospodárstva, v Stratégii hospodárskej politiky SR do roku 2030,” dodal hovorca MH SR.
Na Slovensku nie je rozvinutý priemyselný výskum a inovácie v oblasti automobilového priemyslu. Myslí si to prezident Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR Juraj Sinay. Podľa neho je to dané tým, že väčšina firiem, ktoré sú na Slovensku etablované v automobilovom priemysle, majú svoje materské firmy v zahraničí. A výskum, vývoj a inovácie si robia tam.
V súčasnosti sa pri nových investíciách začína situácia meniť, čoho príkladom môže byť podľa Sinaya nová investícia japonskej spoločnosti Minebea-Mitsumi pri Košiciach, ktorá sa pri svojej investícii bude venovať vývoju. Problémom, prečo sa v slovenských podmienkach nerozvíja priemyselný výskum, je podľa prezidenta ZAP napríklad aj legislatívne opatrenie, ktoré neumožňuje využívať všetky prístroje nakúpené v rámci európskych štrukturálnych fondov v minulých rokoch aj na konkrétnu spoluprácu s praxou. “Ono sa to dnes nedá realizovať, lebo keď ste zariadenia kúpili z európskych fondov, nesmiete päť rokov v rámci ich využívania vytvárať zisk. Výskumno-vývojové inštitúcie z verejného sektora ich môžu používať na vedu a výskum, ale nie na priemyselný výskum, ktorý má väčšinou komerčný charakter,” priblížil Sinay. Zväz automobilového priemyslu v záujme jeho členov by privítal, keby sa takéto legislatívne opatrenie zmenilo.
V podmienkach SR tak spolupráca s vysokými školami je predovšetkým o vzdelávaní. “Potrebujeme kvalifikovanú pracovnú silu,” dodal Sinay. Podľa jeho slov automobilový priemysel na Slovensku spolupracuje najmä so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Technickou univerzitou v Košiciach, Žilinskou univerzitou, Trenčianskou univerzitou, Technickou univerzitou vo Zvolene či Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre.
V tomto smere automobilový priemysel prišiel s projektom SPICE. V rámci neho si študenti môžu vybrať témy diplomových prác, ktoré zadajú fabriky z automobilového priemyslu, či už finálni výrobcovia automobilov, alebo firmy zo subdodávateľského reťazca. “Študent si môže vybrať tému a potom sa urobí dohoda medzi príslušnou fakultou, študentom a firmou a diplomant potom absolvuje celú diplomovú prax v automobilovej firme a robí pre ňu diplomovú prácu,” opísal Sinay. Napríklad aj ZAP už druhý rok oceňuje diplomové práce. “Tak motivujeme absolventov, aby v rámci svojich diplomových prác robili atraktívne témy pre automobilový priemysel,” priblížil.
Slovensko je automobilovou veľmocou, čo sa týka výroby áut na jedného obyvateľa. Automobilky, ktoré sú najdôležitejším exportným odvetvím krajiny, sa budú musieť prispôsobovať novým trendom vo svete a postupne sa špecializovať na výrobu hybridných vozidiel či elektromobilov. Zhodli sa na tom ekonomickí analytici oslovení TASR.
Je pravdepodobné, že podiel elektromobilov v produkcii jednotlivých automobiliek bude rásť na úkor spaľovacích motorov. “Nie je to ale otázka krátkeho obdobia, ale nasledujúcich rokov, možno až desaťročí. Zároveň bude platiť, že väčšina zamestnancov v automobilovom priemysle sa bude môcť uplatniť vo výrobe elektromobilov. Základom ale je predovšetkým to, aby sa automobilky vo svete aj u nás prispôsobili novej dobe a trendom, čím si zabezpečia svoju budúcnosť,” priblížila analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Výrobcovia dopravných prostriedkov spolu so subdodávateľmi patria k hlavným ťahúňom slovenského priemyslu a predstavujú viac ako tretinu celkovej priemyselnej výroby. Zároveň automobilová výroba predstavuje zhruba 35 % celkového priemyselného vývozu krajiny. Výhodou Slovenska je existujúca skúsenosť a know-how v tejto oblasti. “Slovenským automobilkám sa aktuálne darí, prichádzajú s výrobou nových modelov a investíciami do svojich výrobných kapacít. Predpokladáme, že spolu s priaznivým ekonomickým vývojom u nás aj v Európe sa bude ďalej rozvíjať aj automobilový priemysel,” avizuje Glasová.
Príchod štvrtej automobilky Jaguar Land Rover na Slovensko prináša nové pracovné miesta nielen v samotnom závode, ale aj v sieti subdodávateľov. Otázkou ale ostáva zabezpečenie kvalitnej pracovnej sily aj do budúcnosti, keďže už teraz sa výrobcovia sťažujú na jej nedostatok. “Vhodná by bola užšia spolupráca medzi školami, univerzitami a podnikateľským sektorom a zároveň väčšie zameranie sa na vedu a výskum,” upozornila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Zosúladenie vzdelávania s trhom práce by dopomohlo predísť dlhodobej štrukturálnej nezamestnanosti. “Prínosy kvalitného vzdelania a výskumov tiež prispievajú k lepšej kvalite života a pomáhajú vytvárať vhodné podmienky pre ekonomický rast,” doplnila.
Slovensko nedokáže ovplyvniť ekonomický vývoj v Európe a vo svete, ani vonkajšie faktory, ktoré prispievajú k zmenám v automobilovom sektore, ako je príchod zdieľaných alebo autonómnych áut, no môže sa na prichádzajúce zmeny pripraviť. “Vláda môže dobré časy využiť k príprave na horšie časy, ktoré raz prídu, agresívnym znižovaním dlhu, reformou školstva a sociálneho systému. Ďalej môže zlepšiť podmienky pre investorov, malých aj veľkých, domácich aj zahraničných,” vysvetlil Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Nové technológie nezastaviteľne napredujú a popri klasických spaľovacích motoroch sa objavujú aj rôzne kombinované a hybridné automobily či elektromobily. “Spaľovacie motory sú ale stále jednoznačnou jednotkou na trhu a nepredpokladáme, že by sa to v najbližšom období rapídne zmenilo. Napriek aktuálnemu trendu, ktorý hovorí v prospech elektromobilov, si nemyslíme, že by v dohľadnej dobe došlo k absolútnemu zastaveniu výroby spaľovacích motorov vo svete. Ak by k tomu raz aj došlo, tak zrejme vo vzdialenejšej budúcnosti,” predpokladá Glasová. Zároveň dodala, že pre väčší rozvoj a uplatnenie elektromobilov na cestách je potrebné rozsiahlejšie budovanie nabíjacích staníc a nemalé investície do výroby elektromobilov aj batérií.
.JPG)
.jpg)
