Na Slovensku sa najmä zo strany transatlantických služobníčkov a liberálov veľa hovorí o údajnej hybridnej vojne, ktorú voči nám vraj vedie Rusko. Stále však presne nevysvetlili akým spôsobom. Teda okrem vakcíny Sputnik V, ktorá bola ministrom zahraničia Korčokom “identifikovaná” ako nebezpečná hybridná zbraň Ruska.

Nuž ale už prešli 3 mesiace a Sputnikom stále neočkujeme. Táto “nebezpečná hybridná zbraň” nám stále leží na skladoch a teda žiadne škody zatiaľ nenapáchala.

Čo ale škody pácha, je “hybridná vojna” prichádzajúca z presne opačnej svetovej strany. Respektíve, nejedná sa z definície ani tak o hybridnú, ale skôr o kultúrnu vojnu.

Kultúrna vojna voči Slovensku

Povedzme si to otvorene, Západ, presnejšie neomarxistické “elity” a rôzni “filantropi”, vedú voči Slovensku (a ďalším krajinám strednej a Východnej Európy) kultúrnu vojnu s cieľom zničiť naše národné a konzervatívne = normálne hodnoty.

Robia to dlhodobo najmä cez “slovenské” korporátne médiá, ktoré vlastnia a taktiež prostredníctvom svojich mimovládnych organizácií, ktoré vo veľkom financujú.

Neomarxistom samozrejme pomáha aj globalistický projekt – Európska únia. Tá nám plazivým spôsobom pretláča zvrátené neomarxistické agendy typu LGBT ideológia – podpora dúhových pochodov, multikulturalizmus – tlačia nás do prijatia migrantov, či takzvanou „správou Matič“ je tu snaha pretlačiť ešte viac potratov.

Veľvyslanci západných krajín tlačia na Slovensko, aby prijalo Istanbulský dohovor

Ako takého kostlivca zo skrine najnovšie vytiahli Istanbulský dohovor, ktorý poslanci slovenského parlamentu začiatkom minulého roka jednoznačne odmietli. Proti tomuto zvrátenému dohovoru hlasovalo až 96 zo 113 prítomných poslancov NR SR.

Napriek odporu slovenskej verejnosti aj ich zákonných zástupcov v slovenskom parlamente, západné krajiny stále tlačia na to, aby sme tento dohovor nasiaknutý nebezpečnou gender ideológiou prijali.

Dvanásti veľvyslanci minulý týždeň vyzvali Slovensko, aby prijalo Istanbulský dohovor. Okrem Estónska sú to všetky tzv. krajiny Západu – Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko.

Veľvyslanci týchto krajín v otvorenom liste píšu, že Istanbulský dohovor treba vnímať ako snahu o spoločnosť, v ktorej je domáce násilie neprijateľné. Dohovor podľa nich slúži na to, aby zabránil násiliu na ženách.

V skutočnosti však v krajinách, kde bol prijatý tento dohovor, napríklad v Turecku, neprišlo k zníženiu domáceho násilia.

“Ako signatári vyzývame Slovensko, aby ratifikovalo Istanbulský dohovor a implementovalo jeho ustanovenia. Prinieslo by to pozitívnu zmenu pre ženy a dievčatá, pre naše matky a dcéry. Pre lepšiu budúcnosť nás všetkých,” píšu v otvorenom liste veľvyslanci 12-tich krajín.

Čo už však títo veľvyslanci zamlčali, je gender ideológia, ktorá je pod zámienkou ochrany žien v tomto dohovore zakomponovaná – typická taktika neomarxistov – k dobrej veci pridáme podprahovo aj svoju ideológiu a ľudia to takto ľahšie príjmu.

Gender ideológia v Istanbulskom dohovore  

Najväčším problémom je to, že na viacerých miestach sa objavuje pojem ” Gender”, teda v preklade rod. Na Slovensku pritom používame pojem pohlavie – mužské a ženské.

Istanbulský dohovor sa to však snaží zmeniť. Rod je totiž na Západe u neomarxistov používaný ako niečo, čo si môže človek kedykoľvek sa mu zachce zmeniť. A týmto podprahovým spôsobom sa snaží túto gender idológiu pretlačiť do krajín ako Slovensko, kde ľudia odmietajú takúto zvrátenú idológiu.

V Istanbulskom dohovore sa taktiež píše , že je potrebné odstraňovať tzv. “rodové stereotypy.”

„Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných rolách žien a mužov.“

Táto veta v Istanbulskom dohovore je priamym útokom na slovenské tradície a kultúru ako aj na prirodzené odlišnosti medzi mužmi a ženami.

Istanbulský dohovor chce ďalej indoktrínovať deti v školách tým, že do školských osnov musí byť zakomponované aj učivo o tzv. “nestereotypných rodových rolách.”

Ak by sme mali použiť “Korčokovu terminológiu”(v jeho prípade o Sputniku), istanbulský dohovor by sa dal jednoznačne nazvať nástrojom kultúrnej vojny západných neomarxistov voči Slovenskej republike.

Samuel Gdovin