Švédka, ktorá sa uchádzala o pracovnú pozíciu pôrodnej asistentky, chcela pri svojej práci uplatňovať výhradu vo svedomí, aby sa nemusela podieľať na zabíjaní nenarodených detí.
Prvá nemocnica ju prijala s odôvodnením, že “osoba s takými názormi by sa nemala stať pôrodnou asistentkou”. Druhá nemocnica argumentovala, že “osoba, ktorá odmieta vykonávať potraty, nepatrí na ženskú kliniku”. Tretia nemocnica ju napriek predchádzajúcej ponuke zamestnania odmietla zamestnať po tom, čo Grimmarková podala na prvú nemocnicu sťažnosť. Vedenie nemocnice uviedlo, že zamestnanec nesmie byť verejne proti potratom, píše menovaný portál.
Švédsky súd skúmal diskrimináciu Grimmarkovej len kvôli jej náboženskému vyznaniu. Avšak otázka výhrady vo svedomí by ho zaujímala len v prípade, ak by bol sťažovateľ neveriaci.
Švédsko má aktuálne nedostatok pôrodných asistentiek. Mnohé z nich totiž odchádzajú za prácou napríklad do Nórska. Tu totiž zamestnávatelia rešpektujú výhradu vo svedomí.
Iným príkladom z lekárskeho prostredia, ktorý sa týka uplatňovania výhrady svedomia, sú holandskí lekárnici, ktorí odmietajú lekárom vydávať farmakologické prostriedky určené na vykonanie eutanázie (viac TU).
Viac než polovica lekárov z kliniky vykonávajúcej eutanáziu so zavádzajúcim menom „Vita“ priznala, že lekárnici často odmietajú vydať prostriedky nevyhnutné na uskutočnenie eutanázie. Najčastejšie sa odvolávajú na náboženské presvedčenie alebo na kontroverzné prípady, ktoré sú v rozpore s právom, ako usmrcovanie ľudí trpiacich demenciou alebo psychickými chorobami.