Predpokladá sa, že na tomto území bude uložený odpad z ukrajinských jadrových elektrární. Zároveň Kyjev zvýši nákup amerického paliva pre jadrové elektrárne. Podľa expertov je nový projekt nebezpečným experimentom.

Americký experiment

Stavebnú zmluvu získala americká spoločnosť HOLTEC International. Navyše americká korporácia súkromných zahraničných investícií (OPÍC) na podporu projektu poskytne asi 250 miliónov dolárov.

Celková cena prác bude podľa odhadov predstavovať 37,217 miliárd hrivien (1,4 miliardy dolárov).

Hlavné finančné bremeno leží na spoločnosti Energoatom, ktorá spravuje všetky jadrové elektrárne na Ukrajine. Veľkú časť finančných prostriedkov (1,17 miliardy dolárov) pôjde na technologické vybavenie. Manipulovať s finančnými tokmi bude Fond nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, v roku 2018 bude jeho kapitál činiť 750 miliónov hrivien (asi 28 miliónov dolárov).

Podľa názorov expertov sú v projekte určité riziká.

“S budovaným úložiskom v černobyľskej zóne nie je všetko tak jednoduché,” vysvetlil v rozhovore pre RT expert Fondu národnej energetickej bezpečnosti Stanislav Mitrachovič. “Bude pozemné, takže vyhorený jadrový odpad bude umiestňovaný do špeciálnych kontajnerov na povrchu. Možno povedať, že americká dodávateľská spoločnosť na ukrajinskom území vykonáva experiment. Vo svete takéto pokusy zatiaľ neprebiehali a nie je jasné, nakoľko je tento postup bezpečný. Ostatné krajiny sa zatiaľ boja budovanie takýchto stavieb. ”

Otázka desaťročia

Podľa v roku 1993 uzatvorenej dohody ruská strana vykonáva prepracovanie vyhoretého jadrového paliva za podmienok, že palivové jednotky boli dodané z Ruska. Moskva tiež súhlasila s dočasným uložením už zhodnoteného jadrového odpadu na dobu 20-25 rokov. Predpokladalo sa, že za túto dobu Ukrajina vybuduje potrebnú infraštruktúru pre uloženie jadrového odpadu.

Takmer za štvrť storočia k tomu však nedošlo. Jediné nové úložisko bolo vybudované pri Záporožskej jadrovej elektrárni. V septembri 2017 Národná agentúra Ukrajiny pre správu uzatvorenej černobyľskej zóny informovala o nedostatku miesta pre ukladanie jadrového odpadu.

Pripomeňme, že na Černobyľskej jadrovej elektrárni stále prebiehajú práce na konečnom vyradení elektrárne z prevádzky. Ako v rozhovore pre DW riaditeľ služby strategického plánovania Černobyľskej jadrovej elektrárne Viktor Kučinskij poznamenal, vážnym problémom je absencia úložísk jadrového paliva a odpadu.

S nedostatkom jadrových úložísk sa dnes neborí iba Černobyľská jadrová elektráreň, ale aj existujúce jadrové elektrárne. Podľa informácií RIA Novosti boli v roku 2016 úložiska Chmeľnickej jadrovej elektrárne prepracovaným odpadom zaplnené z 90,4%.

“Návrat spracovaných jadrových odpadov na Ukrajinu je otázka dlhej doby, tento proces bude trvať minimálne 10 rokov. Zo základnej dohody vyplýva, že vrátenie odpadu môže prebehnúť v prípade, ak Ukrajina pripraví potrebnú infraštruktúru ukladania, “poznamenal v rozhovore pre RT zástupca riaditeľa pre informačno-analytickú podporu komplexných problémov jadrovej a radiačnej bezpečnosti Inštitútu problémov bezpečnosti rozvoja jadrovej energetiky Ruskej akadémie vied Igor Linge .

Ukrajinskí Atomoví fyzici tiež priznávajú vážne problémy s ukladaním vyhoreného jadrového paliva.

“Budovanie vlastných úložísk jadrových odpadov bolo treba už pred 10 rokmi. Teraz za to preplácame asi dvojnásobok skutočnej ceny. Ale bolo by vhodnejšie, aby sa úložisko budovalo pri každej jadrovej elektrárne, aby sme vyhoreté palivo neprevážali po celej krajine. Navyše prítomnosť veľkého úložiska v okresnom centre Ivankiv vyvoláva znepokojenie miestnych občanov, ktorí už niekoľkokrát protestovali, “uviedol RT zdroj zo spoločnosti Energoatom.

Zachraňuje Moskva

Ani absencia infraštruktúry pre ukladanie vyhoreného jadrového paliva a tiež kapacít pre jeho spracovanie nezabránilo ukrajinskému ministrovi energetiky Igorovi Nasalikovi, aby oznámil ukončenie finančných platieb za spracovanie a ukladanie vyhoreného jadrového odpadu v Rusku.

Ukrajinský minister v októbri 2016 oznámil ukončenie platieb od roku 2017. Minister vysvetlil toto rozhodnutie tým, že na Ukrajine vzniknú vlastné úložisko jadrového odpadu a že ruské služby sú príliš drahé.

Pritom Ukrajina mala podľa dohody z roku 1993 začať príjem v Rusku spracovaného jadrového odpadu ešte v rokoch 2010-2013. Vzhľadom k tomu, že na Ukrajine nebola vybudovaná potrebná infraštruktúra pre spracovaný odpad, Moskva súhlasila s odkladom.

V roku 2013 bolo rozhodnuté o odložení návratu odpadov na Ukrajinu o ďalšie tri roky.

V roku 2015 vedenie chemičky Majak (Čeľabinská oblasť, Rusko), kde je dnes ukladané vyhorené jadrové palivo Rovenskej jadrovej elektrárne, vypracovalo projekt dohody o návrate odpadov na Ukrajinu. V roku 2016 však ukrajinské úložiska neboli hotové.

Je potrebné poznamenať, že Kyjev neodmieta svoje záväzky, ale systematicky marí termíny ich realizácie.

“Musíme si z Ruska prevziať spracovaný rádioaktívny materiál. Ukrajina ho predtým odosielala na spracovanie a 20-ročnej uloženie do Čeľabinska. Termín návratu materiálov bol niekoľkokrát prenesený kvôli absencii potrebnej infraštruktúry, najskôr na začiatok roka 2016 a potom na 2018,” napísal v máji 2017 na svojej stránke na Facebooku ukrajinský minister ekológie a prírodných zdrojov Ostap Semerák.

Pripomeňme, že v priebehu spracovania vyhoreného jadrového paliva sa získava plutónium, urán a rádioaktívne izotopy, čo znižuje rádioaktívne nebezpečenstvo odpadov a tým je odpad vhodnejší na dlhodobé skladovanie.

Dnes sa spracovaním vyhoreného jadrového paliva zaoberá len Rusko, Francúzsko, Veľká Británia a Japonsko. Napríklad USA ukladajú odpady jadrových elektrární v nespracovanej podobe.

Energetický uzol

Po štátnom prevrate 2014 nová ukrajinská vláda zahorela pre myšlienku nahradenia palivových tyčí jadrových elektrární výrobkami americkej spoločnosti Westinghouse Electric. V roku 2017 má táto spoločnosť dodať Ukrajine šesť dodávok jadrového paliva.

Podľa názoru expertov hrozí použitie palivových tyčí americkej výroby ukrajinským jadrovým elektrárňam nielen havarijnými situáciami, ale aj hromadením nespracovaného jadrového odpadu v krajine.

Igor Linge poznamenal, že v prípade amerických dodávok existujú určité obmedzenia.

“Dodávky jadrového paliva predpokladajú prerokovanie podmienok utilizácie a skladovania odpadu. Ukrajinská strana ho zatiaľ nemá kde skladovať, preto jediným východiskom je návrat Američanom, lenže tí sa s preberaním odpadu vôbec neponáhľajú, “zdôraznil expert.

V tomto prípade neplatí politická motivácia: Ukrajina si jednoducho nemôže dovoliť zrušenie spolupráce s Ruskom v sfére jadrovej energetiky.

Zdroj z administratívy ukrajinského prezidenta oznámil RT, že Petro Porošenko je proti zrušeniu diplomatických vzťahov s Ruskom aj kvôli obavám, že krajina bude mať problémy s vývozom jadrového odpadu.

“Len si predstavte, aké problémy vzniknú, keď nebude kam dávať palivo? Je to obrovské pošramotenie povesti hlavy štátu,” vysvetlil zdroj RT. Experti tento názor zdieľajú.

Podľa mienky Mitrachoviča môže pokus o nahradení palivových tyčí americkými spôsobiť na Ukrajine energetický kolaps.

Ak nebude Rusko prijímať použité jadrové palivo k spracovaniu, bude Kyjev musieť niekde tento odpad skladovať, avšak príslušné skladisko nemá.

“Keďže začala Ukrajina kupovať americké palivo pre jadrové elektrárne až v roku 2014, nemal Kyjev motiváciu pre rýchlu výstavbu skladísk jadrového odpadu, aj naďalej ho vracali do Ruska. Vďaka tomu sa situácia na Ukrajine nedá zatiaľ označiť za kritickú. Avšak ak vznikne prebytok jadrového odpadu a Ukrajina bude musieť zastaviť svoje jadrové elektrárne, bude to vážna rana. Dnes vyrábajú práve tieto elektrárne 40-60% elektrickej energie. V situácii, keď existuje nedostatok uhlia a plynu, je zastavenie jadrových elektrární pre Ukrajinu veľmi nebezpečné,” povedal na záver expert.