Dokumenty, ktoré zahŕňajú e-maily, webové chaty, prezentácie, tabuľky a výsledky stretnutí ukazujú, ako Zuckerberg spolu so svojím predstavenstvom a riadiacim tímom našli spôsoby, ako využiť množstvo používateľských údajov Facebooku vrátane informácií o priateľoch, vzťahoch a fotografiách, ako “páku” na riadenie spoločností, s ktorými spolupracoval.
Facebook mal v niektorých prípadoch odmieňať zvýhodnené spoločnosti tým, že im poskytol prístup k údajom svojich používateľov. V iných prípadoch zase odmietol prístup k užívateľským dátam konkurenčným spoločnostiam alebo aplikáciám. Amazon napríklad získal rozsiahlé osobné dáta užívateľov len za to, že na sociálnej sieti minul veľa peňazí za reklamnú kampaň na smartphone Fire.
Všetko sa malo diať v dobe, kedy Zuckerberg hovoril o rastúcej dôležitosti ochrany užívateľov. Ako povedal pre New York Times v roku 2014, súkromná komunikácia medzi užívateľmi je „čoraz dôležitejšia“. „Čokoľvek, čo môžeme urobiť, aby sa ľudia cítili komfortne, je veľmi dobré,” vyhlásil.
Dokumenty však ukazujú, že na rozdiel od verejných vyhlásení spoločnosti Facebook, spoločnosť prišla s niekoľkými spôsobmi, ako sa môžu firmy dostať k dátam používateľov. Facebook si za ne nechal buď priamo zaplatiť alebo sa uspokojil s poriadnou investíciou do reklamy na sociálnej sieti. Takáto dohoda nie je vo svete technológií zas až tak neobvyklá, ale Facebook obchodoval s oveľa citlivejšími dátami, ktoré jeho konkurencia nemá k dispozícii.
V iných prípadoch Facebook daroval údaje vývojárom aplikácií, ktorí boli považovaní za „priateľov“ Zuckerberga, alebo ktorí utratili peniaze na Facebooku a podelili sa o svoje vlastné cenné údaje.
Približne 400 z celkom 4000 stránok najrôznejších dokumentov, ktoré sa novinárom dostali do rúk, zverejnil v minulosti britský parlament. Dokumenty, ktoré unikli, pochádzajú zo súdneho sporu v Kalifornii, medzi sociálnou sieťou a málo známym startupom Six4Three, ktorý v roku 2015 žaloval Facebook po tom, ako spoločnosť oznámila plány na prerušenie prístupu k niektorým typom užívateľských dát.
Six4Three vyvinul v roku 2013 aplikácii Pikinis, vďaka ktorej, mohli používatelia hľadať fotky svojich priateľov v plavkách, no bez dát z Facebooku aplikácia nemohla fungovať.
Facebook tieto obvinenia popiera. Podľa Paula Grewala, viceprezidenta Facebooku, si zástupcovia Six4Three vybrali len to, čo sa im hodilo a ich dôkazy sú bezpredmetné. Podľa Facebooku firma prezentovala len jednu stranu príbehu a vynechala dôležitý kontext. Na otázky novinárov o bližšie vysvetlenie však spoločnosť nereagovala.
Tieto uniknuté dokumenty však ukazujú, že plány na predaj prístupu k údajom o používateľoch boli diskutované už roky a získali podporu od najvýznamnejších vedúcich pracovníkov spoločnosti Facebook, vrátane riaditeľa spoločnosti Zuckerberga, výkonnej riaditeľky Sheryl Sandbergovej, hlavného produktového riaditeľa Chrisa Coxa a viceprezidenta pre rast Javiera Olivana.
Facebook v roku 2015 zrušil prístup k dátam celej rade aplikácií, ktoré zo dňa na deň skončili. Sociálna sieť tento krok v minulosti označovala za potrebný, aby tak nastavili pravidlá pre zaobchádzanie s osobnými údajmi užívateľov. Kvôli tejto novej stratégii, zamestnanci Facebooku označovali v zachytenej komunikácii Zuckerberga za zloducha a jeden z hlavných vývojárov David Poll upozorňoval, že odrezanie aplikácií tretích strán je “tak trochu neetické”.
Facebook neskôr prišiel so zmenami v prístupe k dátam. Uzamkol svoju platformu na ochranu užívateľov pred spoločnosťami, ktoré nesprávne spracovávali užívateľské dáta, ako je napríklad Cambridge Analytica alebo Six4Three. Medzi uniknutými dokumentmi je však veľmi málo dôkazov o tom, že súkromie bolo hlavným problémom spoločnosti Facebook. Dokumenty naopak obsahujú niekoľko príkladov, ktoré naznačujú, že tieto zmeny boli navrhnuté tak, aby sa posilnil Facebooku na trhu, nie na ochranu používateľov.
Facebook od roku 2010 ponúkal vývojárom prístup k dátam zadarmo po splnení určitých, ale rovnakých podmienok. Kvôli poklesu akcií v roku 2012, sa Facebook rozhodol prehodnotiť prístup k dátam. “Základom dnešného obchodu sú dáta za distribúciu (šírenie dát), ale chceme to zmeniť na dáta za doláre a doláre za distribúciu,” napísal v roku 2012 v emaile najvyššiemu vedeniu spoločnosti šéf vývoja Chris Daniels.
Debata nad týmto návrhom pokračovala až do októbra, kedy Zuckerberg vysvetľoval svojmu priateľovi Samu Lassinovi nutnosť kontroly prístupu aplikácií tretích strán k osobným údajom užívateľov. “Nemyslím si, že inak sa nám podarí dosiahnuť to, aby nám vývojári za čokoľvek platili,” napísal v jednom z emailov.
Neskôr sa dokonca šéf Facebooku pohrával aj s myšlienkou, že by uzavrel prvú stovku zmlúv s vývojármi, aby zistil reálnu cenu súkromných dát. Firma tento prístup však nikdy nevyskúšala a teraz tvrdí, že len hľadala možnosti, ako vybudovať udržateľný biznis model.
Lessin v emailoch Zuckerberga upozorňoval, že jeho prístup môže viesť k veľkému úniku dát, ktorý by mohol firmu ohroziť. Na Lessinova slová došlo presne o rok neskôr, kedy únikla, pomocou neznámej aplikácie Zuckerbergova súkromná konverzácia.
V novembri 2012 Zuckerberg podľa NBC poslal členom vedenia dlhý email, kde vysvetľuje, že by Facebook nemal vyberať od vývojárov peniaze za prístup k základným dátam. Vtedy chcel prístup k dátam podmieniť súhlasom k výmene dát od aplikácií tretích strán. Prax, kedy sociálna sieť za prístup nič nevyžadovala, odmietol a označil ju za “dobrú pre svet, ale zlú pre nás (Facebook)”.
Facebook povedal pre NBC News, že cieľom „úplnej reciprocity“ bolo umožniť používateľom zdieľať svoje skúsenosti v rámci externých aplikácií so svojimi priateľmi na Facebooku a nie poskytovať užívateľom údaje o Facebooku.
Keď Facebook začal s predstihom uzatvárať dohody s jednotlivými vývojármi, v desiatkach prípadov uprednostňoval priateľov Zuckerberga aj Sandbergovej a konkurencii od prístupu rovno odrezával. Pre firmy ako Tinder, Sony či Microsoft takáto dohoda bola značnou konkurenčnou výhodou, pretože im umožnila, aby sa s výrazným náskokom pripravili na zmeny, ktoré Facebook oznámil v apríli 2014 a uviedol ich v roku 2015.
V jednom prípade, ktorý bol opísaný v dokumentoch z júna 2013, spoločnosť Amazon získala osobitné zaobchádzanie pri spustení skupinového darcovského produktu napriek tomu, že súťažila s jedným z vlastných produktov spoločnosti Facebook.
Úplne odlišného zaobchádzania sa v roku 2013 dostalo aplikácii message, ktorú vedenie Facebooku považovalo za konkurenčnú pre aplikáciu Facebook Messenger. Pretože bola čím ďalej viac populárna, nasledovalo odstrihnutie od dát zo sociálnej siete. Keď sa Facebook chystal oznámiť plánované zmeny v apríli 2014, celý PR team sa snažil horúčkovito vytvoriť rozprávku okolo dôvery používateľov a potlačiť zmienky o ziskovosti či konkurenčnej súťaži.
“Ešte pred vývojársku konferenciou by sme mohli oznámiť niektoré iniciatívy na posilnenie dôvery používateľov,” napísal šéf komunikácie Facebooku Jonny Thaw a zároveň priznal, že pre niektorých vývojárov budú zmeny veľmi tvrdé, pretože to “zastaví ich rast”.
Hoci sa Facebook nakoniec rozhodol, že nebude účtovať vývojárom poplatky za prístup k používateľským údajom, rozsiahlé diskusie o jeho peňažnej hodnote, ako sa uvádza v úniknutých dokumentoch, by mohli spôsobiť dlhodobé problémy pre spoločnosť, zhodujú sa na tom experti na ochranu súkromia a politiky.