TTU predpokladá, že Rusko sa počas posledných rokov obklopilo spojencami, ktorí mu pomáhajú upevňovať vplyv na Blízkom východe. Ide o Sýriu, Egypt, Alžírsko, Líbyu a Maroko, s ktorými Moskva aktívne rozvíja vojensko-technickú spoluprácu.
Výmenou za dodávky zbraní sú blízkovýchodné štáty ochotné poskytnúť lodiam vojenského námorníctva voľný pobyt vo svojich prístavoch a okrem toho sa rokuje aj o poskytnutí základní na umiestnenie námorného letectva. Napríklad, podľa údajov TTU, Moskva počíta s letiskom v egyptskom meste Sidi-Barrani.
Bulletin neuvádza konkrétne podmienky, ktoré Rusko stanovuje. Podľa údajov sa Moskva nechystá prenajímať si základne. Infraštruktúra blízkovýchodných krajín bude využívaná na kotvenie a tankovanie lodí. Avšak v prípade úspešného rokovania by Rusko malo zabezpečiť stálu prítomnosť v Stredozemnom mori a získať pozície stratené s rozpadom ZSSR.
Základom budúceho vojensko-diplomatického triumfu sú dobré vzťahy ruského prezidenta Vladimíra Putina s egyptským prezidentom Abd al-Fattahom Sisím. Súčasne Moskva obnovuje kontakty s Tripolisom a podľa francúzskych analytikov sľubuje hlavnému veliteľovi ozbrojených síl Líbye Khalifovi Haftarovi dodávky zbraní v hodnote 1,5 miliardy eur (vrátane lietadiel, tankov a prostriedkov PVO).
Poistenie proti vyššej moci
Obnovenie prítomnosti v Stredozemnom mori je jednou z úloh, uvedených v novom znení Námornej doktríny Ruska z júla 2015. “Na Stredozemnom mori: zabezpečenie dostatočnej vojensko-námornej prítomnosti Ruskej federácie v oblasti, a to trvalo”, uvádza sa v dokumente.
Je zaujímavé, že Námorná doktrína bola obnovená dva mesiace pred vstupom Ruska do sýrskej vojenskej kampane. V boji proti terorizmu ruské námornej sily zaisťujú krytie vzdušnej operácie a útočia pomocou rakiet s plochou dráhou letu a námorného letectva. Ich ďalšou úlohou je sledovať premiestňovanie flotily NATO.
Bojové hliadky pri pobreží Sýrskej arabskej republiky (SAR) sa striedajú na princípe rotácie, čo znamená, že v skutočnosti ruské lode a ponorky sa nachádzajú v Stredozemnom mori stále.
Je potrebné poznamenať, že proces prípravy k dlhým námorným cestám značne zjednodušujú predbežné dohody o kotvení v zahraničných prístavoch, kde je možné využívať potrebné služby, ako sú opravy a dotankovanie. Samozrejme, nie je to nutné opatrenie, ale ako poistenie proti vyššej moci (ako je napríklad poškodenie palivových nádrží vojnových lodí alebo havárie na tankeri) vysoko žiaduce.
A preto nie náhodou Moskva rokuje s Marokom, Alžírskom, Líbyou a Egyptom. Tieto severoafrické štáty tvoria 90 % južnej časti pobrežia Stredozemného mora. Je jasné, že dohovárať sa o dotankovaní a kotvení so Španielskom, Francúzskom, Talianskom a Gréckom, ktoré sú členmi NATO, je absolútne nezmyselné.
Kvôli bezpečnosti
Po rozpade Sovietskeho zväzu zostalo Rusku na Stredozemnom mori len jedno odberové miesto pre vojenské námorníctvo, a to v sýrskom Tartuse. Spoločne so začiatkom vojenskej misie v SAR začalo Rusko prestavovať tento prístav a urobilo z neho modernú vojensko-námornú základňu. Dňa 18. januára Moskva a Damask podpísali dohodu, podľa ktorej môže vojenské námorníctvo umiestniť v prístave až 11 lodí.
Analytici sú presvedčení, že Rusko si robí nárok na Tartus ako na oporný bod v Stredozemnom mori. Od minulého roka boli neďaleko od prístavu umiestnené komplexy rádioelektronického boja “Krasucha” a protilietadlové raketové komlex С-300В4, kryjúce budúcu vojensko-námornú základňu zo vzduchu.
Odborníci nevylučujú, že Moskva presunie do Tartusu ďalšie protilietadlové raketové komlexy a tiež umiestni protilodné pobrežné komplexy “Bal” a “Bastion”, bez ktorých nebude možná plnohodnotná ochrana zo strany mora. Ďalším prekvapením môže byť umiestnenie operatívno-taktického komplexu “Iskander”, schopného zasiahnuť veľké pozemné a námorné objekty protivníka.
Ako protiváha USA
Vojenské námorníctvo má viac ako 30 veľkých námorných lodí, 21 výsadkových lodí a tiež viac ako 50 ponoriek, vrátane 16 krížnikov, vybavených balistickými raketami, a 15 ponoriek vybavených raketami s plochou dráhou letu.
Ale dnes môže vojenské námorníctvo operatívne sústrediť pri sýrskych brehoch až 20 lodí. Sú to v podstate lode a ponorky Čiernomorskej flotily. Cesta eskadry Severnej flotily bez predbežnej prípravy bude trvať minimálne 2-3 týždne a hypoteticky môže byť zablokovaná v Severnom mori alebo v kanáli La Manche.
Pritom v Stredozemnom mori vládne 6. flotila USA so štábom v Neapole. V režime rotácie kontrolujú moria južnej Európy a severnej Afriky jedna až dve letecké lode, desiatky námorných lodí a ponoriek. Okrem toho sú Američania schopní vykonávať v oblasti výsadkárske operácie, čo ruské vojenské námorníctvo zatiaľ robiť nemôže.
Kandidát historických vied, vojenský odborník Vadim Solovjov, v rozhovore s RT upozornil, že Moskva získava ohromnú vojensko-politickú výhodu zo spolupráce – predovšetkým s Káhirou a Tripolisom: “Egypt, a ešte viac Líbya, utrpeli práve tým “jarom”, za ktorým stojí USA. Myslím, že súčasné vlády si to pamätajú, a preto vítajú Rusko ako protiváhu americkej hegemónie.”
Analytik uviedol, že pozícia vojenského námorníctva na Stredozemnom mori sa značne upevní, ak dohody, o ktorých písal TTU, budú uzavreté. Domnieva sa, že okrem upevnenia na Blízkom východe takto Rusko získa ďalšiu páku vplyvu na Severoatlantickú alianciu.
“Je potrebné uviesť, že Rusko sa nechystá budovať stále základne na Blízkom východe, pretože to vyvolá napätie vo vzťahoch s NATO a vyžiada si to veľké finančné náklady. Stačí, keď naše vedenie bude vedieť, že v prípade nutnosti sa lode vojenského námorníctva vždy môžu obrátiť s prosbou o pomoc k priateľským prístavom,” dodal Solovjov.