Názor fanúšika: Škrteľ, Hubočan, Nemec… Prepáčte

Bratislava 17. októbra 2019 (HSP/Foto:SITA/Branislav Bibel)

Nič iné len hlboké ospravedlnenie mi nepríde na myseľ, keď si spomeniem ako vyzerala „slávnostná“ rozlúčka s trojicou výborných futbalistov, ktorí sa v nedeľu navždy rozlúčili s reprezentačným dresom. Toto ospravedlnenie však stále zo strany kompetentných nezaznelo. Naopak trápnymi výhovorkami bagatelizujú svoje kardinálne zlyhanie.

Skôr, ako sa budem venovať príčinám, prečo rozlúčka s reprezentantmi Martinom Škrteľom, Tomášom Hubočanom a Adamom Nemcom pripomínala skôr pohreb ako slávnosť, chcel by som aspoň niekoľkými riadkami zdôrazniť, s kým sa to vlastne futbalové Slovensko v nedeľu na novom Tehelnom poli lúčilo.

Martin Škrteľ

Tridsaťštyriročný rodák z Handlovej začínal s futbalom v Prievidzi odkiaľ sa presunul do Trenčína. Výkonmi v drese trenčianskeho AS upútal pozornosť agentov ruského veľkoklubu Zenitu Petrohrad, kde pôsobil v rokoch 2004 až 2008. Zlomovým momentom jeho kariéry bol však prestup do jedného z najslávnejších, najúspešnejších a najmä najpopulárnejších klubov na svete. Celkovo 9 sezón obliekal dres FC Liverpool. V 242 zápasoch zaznamenal ako stopér 16 gólov. Počas svojho pôsobenia v drese „The Reds“ bol spoluhráčom takých osobností svetového futbalu ako Steven Gerrard, Robbie Keane, Fernando Torres, Xavi Alonso, Dirk Kuyt, Ryan Babbel, Javier Mascherano, Jamie Carragher, Pepe Reina, Joe Cole, Luis Suárez,  Craig Bellamy,  Daniel Sturridge, Raheem Sterling, Kolo Touré, Philippe Coutinho, Dejan Lovren, Roberto Firmino a mnohých ďalších vynikajúcich futbalistov, ktorí patria k tomu najlepšiemu, čo môže oko futbalového fanúšika vidieť. Pôsobil pod taktovkou trénerských velikánov ako Rafael Benitez, Roy Hodgson, Kenny Dalglish či Jürgen Klopp. Taktiež pôsobil v tureckom veľkoklube Fenerbahce Istanbul a v súčasnej dobe hráva za ďalší turecký tím Basaksehir. Štyrikrát vyhral anketu Futbalista roka a päťkrát obsadil druhé miesto, aj to len preto, lebo jeho hlavným súperom bol riadnou dávkou futbalovej geniality obdarený Marek Hamšík. V najcennejšom drese odohral 104 stretnutí, v ktorých dal 6 gólov. Tvoril partiu, ktorá sa postarala o doposiaľ najväčšie úspechy slovenskej futbalovej reprezentácie v podobe postupov na MS 2010 v Južnej Afrike, či ME 2016 vo Francúzku. Zadné rady nášho národného mužstva viedol ako pravý kapitán dlhé roky a už teraz sa ukazuje, že tak kvalitného a skúseného stopéra bude veľmi ťažko nahradiť.

Tomáš Hubočan  

Taktiež tridsaťštyriročný rodený Žilinčan je odchovancom miestneho MŠK. Zhodou okolností aj Hubočanov prvý zahraničný zamestnávateľ bol petrohradský Zenit, kde pôsobil v rokoch 2008 až 2014 a tvoril slovenskú dvojičku s spolu brankárom Kamilom Čontofalským. V bielo-belasých farbách Zenitu sa dvakrát tešil z titulu ruského šampióna. Bol zverencom trénerských legiend ako Dick Advocaat či Luciano Spaletti. Ďalšími významnými klubmi, v ktorých pôsobil, bolo Dynamo Moskva a francúzsky veľkoklub Olympique Marseille. Po pôsobení  v tureckom Trabzonspore v súčasnosti oblieka dres cyperského mužstva Omonia Nikózia.  Za Slovensko nastúpil celkovo v 65-tich dueloch. Gól síce nestrelil, ale po dlhé sezóny bol dôležitou súčasťou defenzívy nášho reprezentačného tímu.

Adam Nemec

Rovesník vyššie menovaných sa narodil v Banskej Bystrici. S futbalom začínal v Žarnovici, odkiaľ sa presunul do Žiaru nad Hronom a odtiaľ do Dubnice. Až angažmán v Žiline mu však otvorilo dvere do medzinárodného futbalu. Postupne pôsobil v kluboch Erzgebirge Aue, Racing Genk, 1. FC Kaiserslautern, Ingolstadt 04, Unioin Berlín, New York City, Willem II Tilburg a Dinamo Bukurešť. Momentálne pôsobí v cyperskom prvoligovom tíme FC Pafos. V reprezentačnom drese sa predstavil 43 krát a vsietil 13 gólov. Najmä v rokoch 2014 až 2018 pôsobil na poste hrotového útočníka. S obsadením tohto postu mali naši reprezentační tréneri často problém, no práve Nemec bol pre nich najlepšou alternatívou. Svojou bojovnosťou a oduševnenými výkonmi si vyslúžil pevné miesto v základnej zostave aj napriek skutočnosti, že nepôsobil v špičkových kluboch, ako niektorí jeho spoluhráči v reprezentačnom tíme.

Dobrá bilancia, čo poviete? O to horšie dokážem zniesť skutočnosť, že na ich rozlúčke bolo účastných len cca 6700 divákov, z ktorých ešte veľkú časť tvorili deti „odškodnené“ za neúčasť na zápase s Walesom, na ktorom by boli v prípade platnosti pôvodného trestu od UEFA za správanie našich fanúšikov počas kvalifikačného zápasu v Budapešti. Naozaj smutné konštatovanie, že s troma reprezentantmi, ktorí niekoľko rokov na zelených trávnikoch bojovali za našu vlasť, sa príde pozrieť len také malé množstvo fanúšikov, a to aj napriek tomu, že po prvýkrát hrala naša futbalová reprezentácia na Národnom futbalovom štadióne, na ktorý futbaloví priaznivci čakali takmer jedno desaťročie. Príčin prečo tomu tak bolo, je viacero. Vinník je však podľa mňa iba jeden. Nikto iný ako organizátor tohto zápasu, čiže Slovenský futbalový zväz.

V médiách, ale aj v diskusiách fanúšikov na sociálnych sieťach, boli už niekoľkokrát spomenuté príčiny nedeľňajšej slabej návštevy na Tehelnom poli. Prvou a podľa mňa najdôležitejšou z nich bola výška vstupného. Ceny vstupného na akýkoľvek prípravný zápas vo výške 18, 28 a 38 eur sú nieže prehnané, podľa mňa sú až pažravé.

Prezident SFZ vo svojom vyjadrení použil veľmi chabé výhovorky. „Dlhodobo sa snažíme udržať cenu vstupeniek na určitej hranici a snažili sme aj teraz a to aj napriek tomu, že na stretnutia na Národnom futbalovom štadióne budeme mať náklady vyššie ako tomu bolo na predchádzajúcich štadiónoch, na ktorých slovenská reprezentácia hrávala. Treba však brať do úvahy aj cenu slovenského národného mužstva, ktorého hodnotu podčiarkuje nielen účasť na MS či ME, ale aj zloženie hráčskeho kádra i realizačného tímu a nie je možné ich kvality devalvovať akýmkoľvek spôsobom,“ povedal Ján Kováčik v rozhovore pre sport24.pluska.sk.

Dovolím si nesúhlasiť s tvrdením, že nižšie ceny vstupného by nejakým spôsobom devalvovali cenu slovenského národného mužstva. Zrkadlom hodnoty mužstva nie je cena vstupného, ale počet fanúšikov, ktorí sa na toto mužstvo pozerajú a fandia mu. Vedenie SFZ však stanovilo takéto ceny na v podstate tréningový zápas, tak sa nemožno čudovať, že diváci naň neprišli. Bežnú rodinu s deťmi by účasť na tomto zápase stála okolo 100 eur. Ak k tomu prirátame občerstvenie a náklady na cestu museli by fanúšikovia siahnuť do peňaženky ešte hlbšie. Ján Kováčik v obhajobe SFZ poukázal aj na to, že zápas sa odohral tri dni po dôležitom kvalifikačnom zápase proti Walesu, na ktorý fanúšikovia vynaložili tiež nemalé finančné prostriedky.

Podľa mňa práve preto, že zápas s Paraguajom sa odohral tesne po zápase s Walesom, mali byť ceny vstupeniek naozaj nízke, keď chcelo vedenie SFZ zabezpečiť, aby na rozlúčkovom zápase Škrteľa, Hubočana a Nemca bola dôstojná kulisa v podobe napr. 15.000 divákov. Ďalším dôvodom nízkej návštevy bol termín konania stretnutia. Naozaj nič nebránilo tomu, aby sa zápas odohral v popoludňajších hodinách. Hlavne keď zoberieme do úvahy skutočnosť, že na zápasy slovenskej reprezentácie chodia fanúšikovia z celého Slovenska, a už len cesta cez pol republiky v nedeľu po 23.00 hod. odradila mnoho ľudí, aby sa prišli pozrieť na rozlúčku našich dlhoročných reprezentantov.

Skutočnosť, že SFZ nezvládol organizáciu tohto zápasu, ktorý mal mať punc slávnosti, je jedna vec, ale to, že slovenskí futbaloví papaláši nemajú v sebe ani troška sebareflexie, aby priznali, že urobili chybu a namiesto toho hľadajú nezmyselné výhovorky, ako zakryť svoju vlastnú neschopnosť, je vec druhá. Naozaj ma veľmi hnevá, že zatiaľ ani raz nezaznelo čo i len jedno slovo, ktoré by malo ospravedlňujúci charakter. Páni zo SFZ síce hľadajú ospravedlnenie vlastného zlyhania v nezmyselných argumentoch, pričom ospravedlniť by sa mali hlavne hráčom, ktorí si zaslúžili veľkolepejšiu rozlúčku s reprezentačným dresom, než akú im páni zo SFZ svojimi amatérskymi krokmi pripravili. Prvoradým cieľom nedeľňajšieho bratislavského zápasu mala byť hlavne dôstojná rozlúčka s tými, ktorí pre slovenský futbal naozaj niečo urobili. Preto bolo psou povinnosťou SFZ, aby urobil všetky potrebné kroky, ktorými by dosiahol čo najväčšiu návštevu na štadióne. Žiaľ v SFZ urobili rozhodnutia, ktoré mali presne opačný následok.

Škrteľ, Hubočan a Nemec odchádzajú, generalita SFZ nám zatiaľ zostáva. V poslednom čase má vedenie SFZ maslo na hlave veľmi často. Slovenského futbalového fanúšika oprávnene nahnevala skutočnosť, že časť nášho sektoru v Budapešti patrila ultras DAC Dunajská Streda, ktorí svoj postoj voči krajine v ktorej žijú, prejavili priamo na štadióne. Hnevať nás môže aj skutočnosť, že slovenská reprezentácia v kategórii U21 odohrá ja napriek tomu ďalšie domáce zápasy na štadióne v Dunajskej Strede, kde z pochopiteľných príčin nikdy nenájde skutočné domáce prostredie. Slovenského fanúšika taktiež pobavila tragikomédia pri žrebovaní osemfinále slovenského pohára. Skutočnosť, že jeden z účastníkov nie je pri žrebovaní v osudí a ďalší tím je tam dvakrát, sa nestane ani pri žrebovaní vidieckeho turnaja amatérov, ktoré sa bežne konajú po celom Slovensku. To čo sme videli v nedeľu pri prvom zápase našej reprezentácie na NFŠ a súčasne rozlúčke troch vynikajúcich futbalistov, ktorí robili slovenskému futbalu dlhé roky dobré meno, je však už len smutné, ak nie tragické.

Preto Martin Škrteľ, Tomáš Hubočan a Adam Nemec, dovoľte mne obyčajnému fanúšikovi slovenského futbalu povedať slovo, ktoré z úst kompetentných doposiaľ nezaznelo. PREPÁČTE….Za Vaše verné služby slovenskému futbalu Vám ďakujeme, a tú spackanú rozlúčku nám prepáčte….

Igor Kolek