Treba poznamenať, že Pew skúma nie reálnu ekonomickú situáciu, ale fenomén masového myslenia. Podľa HDP zostáva najväčšou ekonomikou sveta USA – to je jednoducho fakt. Čína predbieha Ameriku v ukazovateľoch vonkajšieho obchodu a ešte v mnohých ďalších, celkovo je ale zatiaľ menšia. Iná vec ale je, čo obyvatelia Zeme chápu ako realitu.

Automobil – to je konkrétne

Takže nie je dôležité, kto je svetový ekonomický líder. Je dôležité, kto je za neho považovaný. Prieskum Pew sa vykonáva nie po celom svete, ale len vo vybraných kľúčových krajinách, ktoré “reprezentujú” svetovú verejnú mienku. A tu vidíme, že obyvatelia 24 z 38 krajín správne hovoria, že lídrom sú Spojené štáty, ale 12 hovorí, že Čína. Ešte pred dvoma rokmi to ale bolo 32:6.

Ďalej je najviac zaujímavé to, že Čína (v očiach publika) “predháňa” Spojené štáty v krajinách Západu – konkrétne v Austrálii a v Kanade. A v siedmich z desiatich opýtaných krajín Európskej únie považujú za prvú Čínu. Aj v Rusku.

Zaujímavé je, že aj v samotných Spojených štátoch sa verejná mienka pohybuje podivuhodne rýchlo. Áno, pomer je 51:35, čo znamená, že pre viac ako polovicu Američanov je ich krajina ekonomicky väčšou ako Čína. Ale aj tam sa to prikláňa smerom k Číne.

Poďme sa zamyslieť nad tým, čo sa deje. Nie tak veľa ľudí sleduje dokumenty OSN alebo OECD, kde sa každý rok publikuje nová štatistika – kto čo vyrobil, v akom množstve a o koľko viac. Ľudia namiesto toho chodia po obchodoch a pozerajú do výkladov, hlavne na spotrebný tovar. A keď vidia nápis “Made in China”, nevidia celý štatistický obraz, ale len jeho časť.

Pokiaľ budeme hovoriť o “mŕtvych” číslach: ktorá krajina zväčšila za 35 rokov objem ekonomiky 28-krát? V žiadnom prípade nie USA, ale práve Čína. Robilo sa to z veľkej časti vďaka americkým investíciám (a mnohým ďalším), ale fakt je fakt. Rekordy neboli dosiahnuté Amerikou. Hoci tu zase máme čísla, s ktorými sa nedá nič robiť. Ale obrázky ulíc čínskych miest na obrovskej obrazovke vyrobenej v Číne (ktorá je umiestnená niekde na Times Square v New Yorku) – to je opäť konkrétne.

Dobre, svet vidí čínske vedenie. Ďalšia otázka je, či sa svetu páči to, čo sa deje. A tu povieme, že v tom istom výskume Pew sa tradične kladie otázka: Aký máte vzťah k USA (Číne)? Vychádza pritom najavo mnoho zaujímavých vecí. Ukazuje sa, že označiť Čínu za vedúcu vôbec neznamená schvaľovať to, čo sa deje. Býva to aj opačne.

Miluje ma – nemiluje ma

Tu je najzaujímavejší príklad Južná Kórea. Čína v posledných rokoch predbehla USA a stala sa najväčším ekonomickým partnerom Južnej Kórey. K dnešnému dňu pozitívny pohľad na Čínu v tejto krajine ale počas dvoch rokov klesol o rekordných 27 bodov, znížil sa na historické minimum (Čínu tam mimochodom za svetového lídra nepovažujú).

Na svete je celkovo situácia nasledovná: najviac pozitívnych ohlasov získava Čína v Afrike, v Rusku a v západnej Európe. Aj v niekoľkých krajinách Blízkeho východu. Neočakávane ale stráca pozitívne ohlasy u seba za rohom, to znamená v Ázii. Pričom v Ázii to prebieha nejako nerovnomerne: Indonézia a Filipíny sa prudko prikláňajú na stranu Číny, Vietnamu sa čoraz viac páči USA, v Indii sú obe veľmoci rovnako nepopulárne. Celková tendencia je očividná. Hovorí, že ekonomické vedenie vôbec neznamená vedenie vo veci národnej obľúbenosti.

V tomto prieskume existuje ukazovateľ, ktorý je podobný nemocničnému meraniu priemernej teploty. To znamená, priemerná popularita USA a Číny – pripomenieme, ide o 38 štátov, ktoré sú dôležité či typické pre svoje regióny. A teda: predchádzajúci dotazník ukázal 64:50. To znamená, že USA malo v obľube 60% a Čínu 50% “priemerných” opýtaných. V tomto roku grafika ukázala, že priemerná popularita oboch veľmocí klesla na prakticky rovnakú hodnotu 49:47. Zatiaľ vedú USA. Ale tendencie, to znamená miera poklesu grafikov sa prikláňa k Číne.

Znamená to, že vo svete nikto nemá rád silné a vedúce krajiny? Áno, to je starý fenomén. Veľkých podozrievajú dokonca aj z toho, čo sa robiť nechystajú. Existuje však ešte jeden fenomén masovej psychológie – ich spomalenosť.

Je možné smelo predpokladať, že publikum hovorí nie o dnešnej Číne (či USA), ale o týchto krajinách za doby minulej epochy, zhruba pred desiatimi rokmi. To sa potvrdzuje zložitou minulosťou ruskej verejnosti s Čínou. V 90. rokoch si v Rusku hlavne mysleli, že Čína je spiatočnícka krajina, ktorá vyrába lacné výrobky, hoci už vtedy to tak nebolo. Mýty o čínskej kvalite žili ešte v prvom desaťročí nového milénia. A až dnes si ľudia všimli, že vedľa nich vyrástol gigant a svetový líder.

Je možné, že aj dnes u nás ľudia nevidia, akou veľkou sa stala Čína. To znamená, že ju dnes chápeme s odstupom 10 rokov, či tak nejako. A je pravdepodobné, že to sa týka aj ostatných obyvateľov sveta. A tým príjemnejšie bude s odstupom zistiť, v akom svete sme žili – v roku 2027 pochopiť, v akom svete sme žili v roku 2017.

Dmitrij Kosyrev